V uplynulom týždni spoločnosť Google podpísala dohody o autorských právach so šiestimi francúzskymi novinami a časopismi vrátane celoštátnych denníkov Le Monde a Le Figaro. Táto dohoda je jednou z prvých, kde sa Google rozhodol zaplatiť mediálnym domom za to, že zverejňuje úryvky z ich správ. Francúzske mediálne domy však nie sú jediné, ktoré dlhodobo kritizujú Google a ďalších globálnych hráčov ako napríklad Facebook za využívanie ich obsahu. Podobne je tomu v iných krajinách, a veľkú snahu v tomto vyvíja aj Európska únia.
A zrazu, keď Google ide podpísať zmluvu s francúzskymi mediálnymi domami, jeden z vlastníkov médií vystúpi voči tejto dohode. Ten kto trochu sleduje toto dianie vie, že ide o českého mediálneho magnáta Daniela Křetínského (na obr.), ktorý v susednom Česku vlastní mediálny dom Czech News Center (Blesk, Reflex, E15...) a vo Francúzsku mu patrí magazín Elle, Marianne, Versione Fémina, Télé 7, rozhlasové stanice, je tiež spoluvlastníkom Le Monde. Ako ale Křetínský zdôvodnil svoje rozhodnutie neurobiť dohodu z Googlom?
Křetínsky upozornil na to, že veľkí giganti ako Google či Facebook vytvárajú enormnú ekonomickú hodnotu tak, že zadarmo využívajú prácu iných profesionálov, prípadne informácie, ktoré získali od redakcií. A to bez zodpovednosti, ktorá je s tým spojená. Noviny či rádio a televízia nesú zodpovednosť za obsah, ktorý zverejní alebo odvysielajú. Novinári podliehajú etickým pravidlám. Ich práca je podriadená tiež pomerne tvrdej legislatíve, na rozdiel od GAFA (Google, Amazon, Facebook, Apple). Úplná voľnosť nakladať s prácou ostatných, takmer úplná absencia zodpovednosti a etiky nemá nič spoločné so slobodou, o ktorej giganti radi hovoria. Sloboda vyjadrovania či cenzúra je to, za čo sa giganti skrývajú, píše Křetínský.
Mediálny magnát je toho názoru, že Google dnes využíva zlú situáciu menších mediálnych domov. Prvý krok bol podľa neho už urobený tým, že sa prijala európska smernica o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu. Táto smernica umožňuje mediálnym domom získať odmenu od Googlu za spravodajský obsah. Podľa smernice nie je možné využívať profesionálnu prácu druhých k vytváraniu veľkých ziskov. Francúzsko bolo prvé, kto túto smernicu prijal v národnej legislatíve. A tak mal Google s mediálnymi domami rokovať, avšak tieto vyjednávania boli podľa Křetínského neúspešné. A namiesto toho aby sa Goole principiálne postavil k vyriešeniu tejto otázky, prišiel so špecifickou ponukou pre jednotlivých vydavateľov. Ide vlastne "o licenciu" za preberanie obsahu, nie je známa podľa čoho bola stanovená výška za autorské práva, Křetínskemu sa nepáči, že zmluva sa týka najdôležitejších spravodajských denníkov a vôbec nie ďalších médií.
Zdá sa, že francúzski vydavatelia ponuku Googlu podpísali, a podľa Křetínského upozornenia sa dohody udiali v štýle "keď netečie, aspoň kvapká". Po Francúzsku budú pravdepodobne nasledovať aj ďalšie krajiny, kde si bude Google riešiť svoje vzťahy s médiami. A ktovie ako sa k tejto situácii, až na ňu príde, postavia ďalší vydavatelia, vrátane slovenských. Ale to, čo vieme je isté. Pokiaľ aj náhodou dôjde k nejakému návrhu dohody - špecifických podmienok - po čase sa tieto "špecifické podmienky" budú opäť prehodnocovať. Tak to predsa chodí pri každých zmluvách s licenčnými podmienkami.
A je treba povedať, že Google je zatiaľ jediný, ktorý sa s mediálnymi hráčmi vôbec vyjednáva. Na rozdiel od Facebooku napríklad. Táto spoločnosť má ale guráž, ktorú je sčasti dodávajú zisky. A tie za posledné obdobie globálne rástli. A to napriek bojkotu veľkých zadávateľov.
Rušno okolo Rady RTVS
Horúco je v Rade RTVS. Mediálny výbor na čele s Kristiánom Čekovským, ktorý si pravidelne berie na mušku kroky RTVS a obzvlášť jej šéfa Jaroslava Rezníka, obvinil tentoraz z neplnenia si zákonných povinností Radu RTVS, ktorá má dohliadať na činnosť verejnoprávnej inštitúcie. Rada RTVS na čele s Igorom Gallom tieto útoky Mediálneho výboru odmieta. "Rada odmieta takéto útoky, ktoré nie sú vedené úsilím o zlepšenie verejnoprávneho médiá, ale snahou o jeho politické ovládnutie a tiež osobnými animozitami, v súvislosti s ktorými je potrebné pripomenúť, že predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský je v pracovno-právnom spore s RTVS," bráni sa predseda rady Igor Gallo. Aj v tomto prípade asi vieme kam kritika Mediálneho výboru smeruje, videli sme to už v minulosti.
Rezník hľadá peniaze
Nekonečnou témou je aj financovanie RTVS. Po tom ako boli od pravidelných poplatkov oslobodení znevýhodnení občania a dôchodcovia, bolo len zrejmé, že RTVS budú tieto príjmy v rozpočte chýbať. Jaroslav Rezník, šéf RTVS vyčíslil deficit za rok 2020 v dôsledku oslobodenia seniorov od koncesionárskych poplatkov na 11 miliónov eur, v ďalšom období, pri zväčšujúcom sa počte dôchodcov, odhaduje v roku 2030 výpadok na 14 miliónov eur a v roku 2040 na 16 miliónov eur. Šéf RTVS zároveň naznačil, že s deficitom by mal pomôcť štát.
Otázniky okolo Štefánika
A ešte jednu nenápadnú správu priniesol tento týždeň. Producent projektu Generál o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi - Milan Stráňava, chce presunúť termín dokončenia projektu. Pripomeňme, že Generál sa nakrúca už viac ako tri roky, pričom v projekte sa vystriedali už traja režiséri a dokončenie projektu sa neustále odkladá. V minulosti sa už hovorilo o veľmi zvláštnom narábaní s finančnými prostriedkami, len RTVS na projekt prispela 1,2 mil. eur. Rezník tentoraz žiada, aby sa projekt ukončil v máji budúceho roka.