Minulý týždeň sme u nás uverejnili blog Gabriela Tótha, bývalého hovorcu spoločnosti Penta Investments a v súčasnosti jedného zo zakladateľov agentúry Katedra komunikácie o tom ako Facebook pomohol Matovičovi k rekordným číslam. Tóth,ktorý dlhodobo sleduje sociálne siete nielen našich politikov píše o efekte "economy of attention". Tento efekt vytvorili giganti, za účelom získať čo najväčšiu pozornosť ľudí na sociálnych sieťach, píše Tóth. Je potom logické, že algoritmy na sociálnych sieťach uprednostňujú obsah, ktorý má čo najväčšiu šancu zaujať a vyvolať vašu reakciu. Teda taký, ktorý je viac kontroverzný, respektíve vyvoláva čo najväčšie emócie. A čo to znamená napríklad v politike?
Ako príklad uviedol Tóth dáta z prezidentskej kampane v USA. Napriek tomu, že Biden vo voľbách porazil Trumpa, na sociálnych sieťach drvivo dominoval bývalý prezident.
U nás je najsledovanejším na facebooku Igor Matovič. Autor blogu poukázal na interakcie na Matovičovom profile, ktoré dosiahli rekordné nárasty práve pri postoch, ktoré sa týkali statusov nášho premiéra na tému očkovania. Dobre vieme, že to je téma, ktorá rozdeľuje Slovensko. Ale nie iba Matovič využíva facebook na svoju komunikáciu. Gabriel Tóth upozorňuje na to, že pokiaľ bude Facebook uprednostňovať kontroverzný a emócie vyvolávajúci obsah, tak na ňom budú dominovať politici typu Trump, Matovič či Blaha.
Mimochodom podľa výsledkov prieskumu agentúry Nielsen admosphere až dve pätiny Slovákov, ide na facebook vtedy, ak chce zistiť čo sa deje v spravodajstve.
Ak by sa zdalo, že samotný Facebook nevie o tom, že uprednostňuje obsah, ktorý je schopný vzbudiť pozornosť, tak to nie je pravda. Uplynulý týždeň niekoľko amerických médií, prinieslo informáciu o tom, ako sa spoločnosť rozhodla po prezidentských vylepšiť News Feed, aby ponúkal, respektíve vyzdvihoval do popredia viac bežného spravodajského obsahu. Informáciu priniesol The New York Times, ale aj The Verge. Spoločnosť Facebook pracuje s takzvaným “news ecosystem quality", čo je metrika metrika na vyčíslenie dôveryhodnosti a kvality zdroja správ. Na základe tohto "vylepšenia" by New Feed mal uprednostňovať viac spravodajstva zo spravodajských portálov ako napríklad The New York Times či CNN a nie stránky, ktoré majú tendenciu ponúkať emotívny, skreslený a mnohokrát aj dezinformačný obsah. Podľa spomínaných amerických médií Facebook sa pripravoval na to, ako zvládne situáciu po prípadnom zvolení Joea Bidena do funkcie prezidenta. A jeden z krokov mal byť aj spomínaná úprava či doladenie News Feedu. Pre The Verge hovorca Facebooku Joe Osborne potvrdil, že spoločnosť má veľa možností pri každom produkte a vždy siaha po najlepšej možnosti pre používateľov. A zároveň povedal, že informácie o vylepšení News Feedu sú iba dojmami, ktoré nepoznajú fungovanie procesov vo spoločnosti Facebook.
Prioritou Facebooku je, aby používatelia zostali na sociálnej sieti čo najdlhšie, chce, aby jej venovali čo najviac pozornosti. Veľmi zjednodušene povedané viac používateľov a dlhšie strávený čas na sociálnej sieti znamená vyššie príjmy z reklamy.
Prioritou nového šéfa programu v RTVS je detská tvorba
V uplynulom týždni sme v Stratégiách priniesli rozhovor s novým šéfom programu televíznej časti RTVS Antonom Šulíkom. Anton Šulík, prevzal vedenie programu po Marekovi Ťapákovi: "Ponuku som prijal ako šancu na nové nastavenie a zlepšenie programovej ponuky pre dnešného diváka. RTVS stále považujem za jeden z najslobodnejších priestorov v audiovizuálnej tvorbe a chcem, aby sa zbavila politickej nálepky a začali sa skutočne riešiť jej problémy." Nový programový riaditeľ nám prezradil aj to, že sa momentálne vyhodnocujú existujúce tri vysielacie okruhy a uvažuje sa nad efektivitou plánovaného štvrtého televízneho okruhu. Šulík hovoril o tom, že prioritou je preňho vrátiť do RTVS detskú tvorbu, posilniť chce vlastnú tvorbu pre mládež, aktuálnu publicistiku a dokument. A tiež povedal, že na program majú k dispozícii 17 miliónov a potrebujú 32 miliónov eur. Viac si prečítate tu.
Komerčné televízie sa cítia posilnené pandémiou, avizujú zvýšenie cien reklamy
Ako prvá oznámila navýšenie cien skupina Markíza, líder trhu. „Od začiatku pandémie, teda od polovice marca, pociťujeme zásadný posun trhového podielu televízie v celkovom koláči mediálnych výdavkov. To znamená, že pandémia zásadne neoslabila dopyt po televízii ani v celkovom meradle roka 2020. Preto sme pristúpili k jednocifernému nárastu ceny, blížiacemu sa ku 9 percentám,“ hovorí o filozofii, z ktorej vychádzal pri nastavovaní obchodnej politiky na rok 2021 Juraj Máťuš, riaditeľ Centra obchodu skupiny Markíza. Na margo toho, ako pandémia ovplyvnila situáciu na televíznom trhu, Máťuš skonštatoval, že v televíziách pociťujú zásadný posun trhového podielu televízie v celkovom koláči mediálnych výdavkov. Podobný názor zdieľa aj JOJ Group. Martin Heržo, obchodný riaditeľ JOJ Group pre Stratégie hovorí: "Trh sa bude budúci rok stabilizovať. Už v tomto roku vidíme veľmi malý prepad televízneho trhu, koncentrovanie rozpočtov na masové médiá, kombináciu nákupu TV a online. V budúcom roku v našom segmente predikujeme mierny rast, respektíve návrat na hodnoty roku 2019." JOJ-ka vidí infláciu pre budúci rok na úrovni 10,2 percenta.
Rekordný počet kandidátov do Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR)
Členovia parlamentného Výboru pre kultúru a médiá otvorili obálky s menami kandidátov do Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Záujem o členstvo v tomto kontrolnom orgáne elektronických médií prejavil rekordný počet uchádzačov - prihlásilo sa ich 20. Štyroch nových členov Rady zvolí plénum Národnej rady. Ešte predtým sa uskutoční verejné vypočutie kandidátov, a to už v pondelok. Pozrite sa, kto chce byť členom RVR:
1. Jozef Bednár - Špeciálne olympiády Slovensko
2. Ivan Bindas - poslanecký návrh
3. Tomáš Caban - poslanecký návrh
4. Andrea Cocherová - Rada pre reklamu
5. Karol Farkašovský - Národné integračné centrum
6. Ján Füle - Asociácia európskych novinárov
7. Henrieta Hrubá - poslanecký návrh
8. Peter Chmela - Spolok lokálnych a regionálnych televízií (LOTOS)
9. Pavel Izrael - poslanecký návrh
10. Lenka Jakubčová - poslanecký návrh
11. Peter Kováč - Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií (APKT)
12. Ivan Kubiňák - O.Z. APEL
13. Dušan Marušák - Slovensko čínska asociácia na podporu obchodu a kultúry
14. Pavol Prikryl - KBS, spolok slovenských spisovateľov a SSN
15. Nataša Slavíková - eSlovensko Bratislava
16. Monika Suchaničová Janigová - oblastný futbalový zväz Nitra
17. Marián Šinkovič - Business Intelligence Club
18. Norbert Vrabec - Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
19. Katarína Začková - Spoločnosť pre trvalo udržateľný život
20. Andrej Zmeček - Mediálny inštitút
Top témy, ktoré rezonovali v médiách:
Top témou v médiách bol jednoznačne Boris Kollár a jeho návštevy v nemocnici. Najskôr médiá priniesli informáciu, že nemocnicu, kde leží náš predseda parlamentu, navštívili politici, dôvodom bolo rokovanie koaličných partnerov. Na správu reagoval náš premiér Igor Matovič, ktorý sa ospravedlnil, že nevedel o zákaze návštev v nemocnici, o ktorom sám rozhodol z dôvodu pandemických opatrení. Neskôr sme sa dozvedeli, že Borisa Kollára navštevovali v nemocnici aj jeho priateľky, ktoré sa pochytili so sestričkami. Informáciu priniesol denník Sme. Spustila sa lavína kritiky na jednej strane o papalášstve, na strane druhej o arogantnosti zdravotníckeho personálu, najmä sestier. A keď už zdá sa lavína ako tak ustála, Borisa Kollára obhájil minister práce Milan Krajniak, keď povedal, že predsedu parlamentu navštevovali opatrovateľky a boli to dámy v rokoch...
Druhou témou, ktorá rozvírila hladinu médií bola informácia o Monike Jankovskej, ktorá sa priznala k trestným činom a opísala ich vyšetrovateľom NAKA. Jej výpovede dokonca v ten istý deň priniesli médiá. Podľa Xénii Makarovej z Nadácie Zastavme korupciu tak vyslala jasný signál. Mimochodom, je naozaj zaujímavé, že prepisy týchto priznaní a ešte v ten istý deň číta celé Slovensko.