František Borovský odvčera nie je generálnym riaditeľom televíznej skupiny Joj. Poďme sumarizovať: vybral som päť najvýraznejších vecí, ktoré podľa mňa robil dobre:
1. Mal cit pre programing. Práve program bol vždy jeho najsilnejšou doménou a konkurenčnou výhodou. Koniec koncov začínal u toho najlepšieho, u Vladimíra Železného. Borovský dokázal predvídať, aké programové nastavenie môže fungovať a aj keď vyzeralo, že konkurenčná situácia neposkytuje žiadny manévrovací priestor, on ho často našiel a vyskladal dobrú štruktúru.
2. Sledoval trendy a prinášal ich. Pochopil, že zahraničné trhy sú zdrojom know how, ak sa im človek detailne venuje. Neustále ich sledoval a venoval im veľa svojho času. Vyberal si z nich, čo funguje, a nebál sa skúšať to. Niečo nevyšlo, iné - ako napríklad Súdna sieň - zase áno.
3. Panelák. Pravdepodobne najlepšie rozhodnutie jeho kariéry. Program, ktorý inde nechceli, a ako dobre zafungoval! Nešlo len o to získať k sebe Andyho Krausa. Panelák bol o strategickom programingu (pamätáte si, ako najskôr nechodil hneď o 20-tej? A ani podvečer, kam denné seriály nasadzovali mnohé iné stanice regiónu), evolúcii a postupnom vylepšovaní produktu. Vďaka tomu seriál prežil vyše šesť rokov a stabilizoval prime-time Joj.
4. Expertný osobný imidž. Najmä v minulosti, keď ešte nebol generálnym riaditeľom, mu pomohlo, že si u verejnosti a v brandži vytvoril renomé experta. Joj vyzerala ako víťaz, že ho má, a ostatné televízie ako porazené, že oňho prišli.
5. Multikanálová stratégia. Stanica Plus pod vedením Borovského prišla v pravý čas, v ideálnej chvíli ju tiež preformátoval a priblížil tomu, čo do budúcnosti potreboval trh. Keby bol trh v lepšej finančnej kondícii, multikanálová stratégia by ešte viac zamiešala karty.