Pol roka pred tým, ako by mali v obchodoch pribudnúť cenovky v eurách, nie je jasné, kto a ako bude postup obchodníkov kontrolovať. Po skúsenostiach z iných krajín chce štát preniesť kontrolu na mimovládne organizácie. Tie by mali pripraviť s ministerstvom hospodárstva spoločný projekt. Rezort ho má posúdiť a zaplatiť. Doteraz však k žiadnej konkrétnej dohode nedospeli. Situáciu komplikuje zároveň nejednotnosť mimovládneho sektora na Slovensku.
Chýba technika i ľudia
"Existuje kolektívna predstava, ale nemá jasné kontúry. Dohodli sme si niektoré pravidlá hry, ale to je zatiaľ všetko," tvrdí prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska Božena Stašenková.
Podľa predstáv centrálnej banky i ministerstva hospodárstva by mali mimovládky okrem iného zostavovať čierne listiny, na ktorých by sa mali ocitnúť obchodníci zneužívajúci prechod na euro. "Príprava čiernych listín je pre mimovládne organizácie nad ich sily. Chce to aj jasnú metodiku, ktorá neexistuje," upozorňuje Jana Miklovičová zo Združenia občianskej sebaobrany. Odôvodňuje to tým, že na Slovensku sú tieto mimovládky roztrieštené. Nemajú dostatok techniky, napríklad počítačov, chýba im personál, ale aj strešná organizácia na koordinovanie. V Slovinsku, ale aj v Česku, Rakúsku a v ďalších štátoch je situácia lepšia. Tam majú svoju centrálnu organizáciu a pracujú takmer profesionálne. Majú viac peňazí ako u nás, a teda aj kvalitnú právnu podporu. Tá im pomáha v prípadných sporoch s obchodníkmi.
Slovinský model
"O týchto veciach sa neustále diskutuje. Nie je to ešte celkom dotiahnuté," reaguje hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara. Podľa neho čierne listiny nemôžu pripravovať štátne orgány a ich inštitúcie, pretože je to agenda organizácií na ochranu spotrebiteľov. Tak to robili aj v Slovinsku.
Na Slovensku je organizácií na ochranu spotrebiteľov vyše štyridsať. Ale aktívnych asi len sedem. Predpokladajú, že rezort hospodárstva pripraví aj metodiku, ako a čo by mali sledovať. Stašenková tiež očakáva, že ministerstvo vyškolí ich aktivistov a s monitoringom začnú v druhom polroku. Nevie však, dokedy musí byť projekt hotový a posúdený. "Nič konkrétne nevieme," dodala.
Či sa však zoznamy nepoctivých podnikateľov budú vôbec pripravovať a či budú na internete, nie je podľa Zvaru isté. Predpokladá, že aj keby sa táto forma pranierovania podnikateľov využila, nemusela by byť úspešná. "Nie je isté, či by sa represiou niečo dosiahlo. Všetci podnikatelia by dočasne robili dobrotu. Ale neskôr by sa hrádza prevalila a ceny by vyleteli nahor, ako v Slovinsku." Preto si Zvara myslí, že staviť treba najmä na ich poctivosť.
Niektorí aktivisti ochranárskych organizácií tvrdia, že takýmto postojom k čiernym listinám sa chce štát zbaviť svojej zodpovednosti. Zvara však pripomína, že štát ich nemôže suplovať, lebo firmy, ktoré by sa cítili poškodené, by sa mohli brániť podávaním žalôb. Spotrebiteľským organizáciám údajne nehrozia, lebo by vychádzali hlavne z informácií od bežných ľudí. Boli by tak v inej pozícii ako štát so svojim aparátom.
Využiť skúsenosti iných
Proti prípadným negatívnym vplyvom eura na spotrebiteľov však chce rezort hospodárstva bojovať. Napríklad zriadením špeciálnych telefónnych liniek. Ich prostredníctvom budú môcť ľudia hlásiť podozrenia z neopodstatneného zdražovania. "Podnety budeme prešetrovať. Takúto linku by mala mať aj Slovenská obchodná inšpekcia," dodal Zvara. Ministerstvo chce využiť aj internet. Spotrebitelia sa budú môcť navzájom informovať o zlých, aj dobrých skúsenostiach.
Pri ochrane spotrebiteľov môže pomôcť aj Národná banka Slovenska. "Sme pripravení poskytnúť spotrebiteľským organizáciám metodickú pomoc," informuje hovorkyňa banky Jana Kováčová. Za čierne listiny je osobne aj guvernér NBS Ivan Šramko.
Zodpovednosť vlády
Bývalý splnomocnenec vlády pre zavedenie eura, poslanec Národnej rady Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) však tvrdí, že ochranu spotrebiteľov začína vláda riešiť veľmi neskoro. Pritom nesie hlavnú zodpovednosť za prípadný neodôvodnený rast cien. Ochranárske organizácie už mali byť podľa Štefanca za pomoci štátu na monitoring pripravené. "Dôvera ľudí k zavedeniu eura, žiaľ, klesá. Je to aj tým, že celý proces sa oneskoruje," dodal.
Možno budú aj biele listiny
Splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura Igor Barát pre HN:
Čo by mali organizácie na ochranu spotrebiteľov monitorovať pri prechode Slovenska na euro?
Monitoring cien robí zo zákona Štatistický úrad SR. Mimovládne organizácie môžu byť aktívne najmä na lokálnej, nanajvýš regionálnej úrovni. Môžu ľahšie porovnávať ceny a identifikovať ich neadekvátny rast, ak by k nemu dochádzalo. Môžu na to upozorňovať a komunikovať so spotrebiteľmi, poskytovať im poradenstvo. Rozsiahly, celoplošný a paralelný monitoring cien nie je reálny. Mohol by viesť k nepresným údajom.
Mali by tieto mimovládky pripravovať aj čierne listiny nepoctivých podnikateľov, ktorí zneužijú euro na zvýšenie cien?
To by mali definovať samotné organizácie. Vláda ani iné štátne inštitúcie by do tohto procesu nemali priamo vstupovať. Viem si predstaviť aj bielu listinu, ktorá bude informovať o korektných postupoch podnikateľov.
Prečo čierne zoznamy nemôžu vytvárať štátne inštitúcie? Napríklad Slovenská obchodná inšpekcia a ďalšie?
Štátne inštitúcie môžu konať len to, čo im určuje zákon. Čiernu listinu v Slovinsku inicioval a vytváral mimovládny Zväz spotrebiteľov Slovinska.
Sú organizácie na ochranu spotrebiteľov dobre pripravené na monitoring cien?
Ich odbornú pripravenosť neviem posúdiť. V prípade potreby však vieme spolu s Pracovnými výbormi pre nefinančný sektor a ochranu spotrebiteľa a s Pracovným výborom pre komunikáciu poskytnúť týmto mimovládnym organizáciám pomoc pri odbornej príprave ich zástupcov. (Tieto a ďalšie výbory boli zriadené v zmysle Národného plánu zavedenia eura. Dovedna ich je šesť - pozn. HN)