Pred nástupom Donalda Trumpa do funkcie bolo jasné, že budeme často počúvať o top témach jeho predvolebnej kampane. Dennodenne sa dozvedáme o jeho snahách dosiahnuť mier na Ukrajine, o riešení hrozieb v Pacifiku či o tom, ako pozdvihnúť dlhodobo upadajúce regióny USA v súlade s heslom Make America great again.
Na dosiahnutie posledného míľnika sa rozhodol podniknúť viacero krokov, pričom tým hlavným – rovnako ako počas jeho prvého volebného obdobia – sú clá. Prostredníctvom nich sa rozhodol zasiahnuť nielen proti Číne, ale aj proti svojim najbližším a najvýznamnejším geopolitickým a ekonomickým partnerom. Medzi krajiny, ktoré sa ocitli pod paľbou, patria Kanada, Mexiko a Európska únia.
Zoskupenie, ktorého sme súčasťou, často označuje ako jednu z najnepriateľskejších a najviac zneužívajúcich daňových a colných autorít na svete, vytvorenú výhradne na to, aby zneužívala Spojené štáty. Podľa neho je dôvodom najmä nerovnováha v podmienkach vzájomného obchodu.
Aj z tohto dôvodu sa rozhodol na celý svet vrátane Európy uvaliť clá na oceľ a hliník a Únii okrem iného hrozí aj ďalšími vysokými clami, vrátane tých na automobily. Brusel sa v reakcii na jeho prvé opatrenia rozhodol úder vrátiť, na mušku si protom zobral tisícky produktov vrátane lodí, motoriek či bourbonu.
To sa evidentne Donaldovi Trumpovi opäť nepáči, keďže najnovšie hrozí aj tunajším vinárom. „Ak clo na americkú whisky nebude okamžite odstránené, USA čoskoro zavedú 200-percentné clo na všetko víno, šampanské a alkoholické výrobky z Európskej únie,“ tvrdí Trump.
Ryžuje však skutočne Únia na obchode so Spojenými štátmi?
Sme si kvit, no aj tak zaplatíme miliardy
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 62% na dočítanie.
Zostáva vám 62% na dočítanie.