Predstavte si svet spred desiatich rokov. V roku 2015 boli úrokové sadzby vo veľkých ekonomikách sveta na nule, Veľká Británia bola členom Európskej únie, zatiaľ čo Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj boli len národnými televíznymi hviezdami. Odvtedy sa zjavne veľa zmenilo. No podiel eura na svetových devízových rezervách dlhodobo osciloval okolo 20 percent, a tak by sa dalo povedať, že bol konštantou v rozbúrených vodách svetových financií.
Dolár sa dlhodobo oproti euru posilňoval v dôsledku priaznivého rastového aj úrokového diferenciálu. Kým Amerika hospodársky kvitla, eurozóna je na hranici recesie s Nemeckom na čele už druhý rok za sebou. No politika amerického prezidenta Donalda Trumpa podkopáva silu Únie. Európa by sa mohla dať dokopy a euro by mohlo konečne získať silnejšie postavenie vo svetovom finančnom systéme ako významnejšia medzinárodná rezervná mena.
Nemecko mení pravidlá hry
Rozsiahle fiškálne stimuly Nemecka v oblasti obrany a infraštruktúry by mohli byť katalyzátorom obnoveného optimizmu v Európe. Bundestag schválil vytvorenie infraštruktúrneho fondu v objeme 500 miliárd eur a investície do obrany rovnakého rozsahu. Skutočným katalyzátorom rastu však môže byť jedine reforma dlhovej brzdy. Práve tá zmení pravidlá hry.
Rastové vyhliadky Nemecka sa zlepšujú, no ako rýchlo sa zotaví ekonomický rast aj to, aký bude vlastne rozsah fiškálnych plánov nemeckej vlády, ostáva otvorenou otázkou. Väčšina hospodárskych prínosov z vyšších výdavkov na infraštruktúru a obranu sa začne prejavovať v rokoch 2026 a 2027. Dovtedy stále pretrvávajú hrozby vyplývajúce z amerických ciel.
Zostáva vám 70% na dočítanie.