Trumpove clá oznámené na „deň oslobodenia“ nebudú pre globálne ekonomiky žiadnou zábavou. Posúdiť riziko, ktoré Trumpove clá predstavujú pre jednotlivé krajiny, komplikuje zložitá sieť vnútroregionálneho obchodu medzi krajinami.
Napríklad Čína presmerováva tovar, ktorý predáva do USA, cez iné krajiny, aby obišla priame obchodné obmedzenia. Odhadnúť účinok „rozvrstvených“ ciel – teda viacnásobných vrstiev ciel –, je tiež veľmi komplikované. Napríklad oceľová súčiastka do auta vyrobená v Číne a dodaná do USA by mohla čeliť čistej colnej sadzbe 70 percent, ak sa budú colné sadzby nabaľovať. Na čínsky tovar je uvalená sadzba 20 percent, na oceľ 25 percent a na autá a autosúčiastky 25 percent.
Napriek tomu je prekvapujúce, že Čína by mohla byť menej zraniteľná voči americkým clám ako napríklad Kanada a Mexiko.
Bolo by to tak, ak by napríklad najnovšie clá amerického prezidenta Donalda Trumpa zahŕňali ďalšie „navrstvené“ globálne clo vo výške desať percent na všetok dovoz do USA. V analýze na rok 2024, ktorá bola uvedená vo viacerých tlačových správach Bieleho domu, sa uvádza, že globálne desaťpercentné clo by zvýšilo hospodárstvo USA o 728 miliárd dolárov, vytvorilo 2,8 milióna pracovných miest a zvýšilo reálne príjmy domácností o 5,7 percenta.
Pravdepodobne by však v podobnom rozsahu znížil globálny hospodársky rast, počet pracovných miest a príjem domácností. Z analýzy OECD vyplýva, že mimo USA by Mexiko a Kanada čelili najväčším stratám HDP v dôsledku desaťpercentného cla na dovoz výrobkov do USA. Na porovnanie, Čína by utrpela najmenšie straty, nasledovaná Japonskom, eurozónou a Indiou.
Trump spomenul aj možné clá na meď, ktoré by mohli mať vplyv na hlavných svetových vývozcov medi vrátane Čile, Peru, Indonézie, Austrálie a Mexika.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.