Sledujte nás na Instagrame

@magazin.strategieFacebook
11.07.2019, 06:00

Prial by som si viac osvietených marketérov, hovorí Matej Drlička, riaditeľ festivalu Viva Musica!

Z malého festivalu sa počas rokov stal najväčší letný festival klasickej hudby na Slovensku. Napriek tomu začína každý rok od nuly.

Prial by som si viac osvietených marketérov, hovorí Matej Drlička, riaditeľ festivalu Viva Musica!
Zdroj: Petra Lajdová / Matej Drlička, CEO Viva Musica! Agency a Viva Events

Viva Musica! oslavuje 15. narodeniny. Z malého festivalu sa za tie roky stal najväčší letný festival klasickej hudby na Slovensku. Napriek tomu začína každý rok od nuly. Prečo je to tak, hovorí Matej Drlička, zakladateľ a riaditeľ agentúr Viva Musica! Agency a Viva Events.

Zdroj: Viva Musica! 2017, Vivaldi Recomopsed

S: Viva Musica! je už etablovaným festivalom. Neuvažovali ste nad rozšírením do iných miest?

Uvažovali a nakoniec z toho nikdy nič nebolo. Asi je to najmä tým, že sám som Bratislavčan. Tiež som maximálne vyťažený a preniesť festival do iného mesta by bolo zložité a vyžadovalo by si to veľmi veľa úsilia. Okrem toho je Viva drahý festival, náš rozpočet sa hýbe na úrovni pol milióna eur a viac. Náklady sú na slovenské pomery extrémne, lebo umelci sú drahí, a dostali sme sa do situácie, že to už nevieme urobiť lacnejšie, lebo by to bolo horšie. Náš najväčší problém je fundraising. 

S: Napriek tomu, že ste už etablovaní?

Každoročne ideme od nuly a je to boj. Na Slovensku máme bohatých ľudí, máme vzdelaných ľudí, ale chýba nám ozajstná aristokracia. Je to historicky dané. Aristokracia má už vo výchove daný vzťah k vysokému umeniu. Keď to veľmi zjednoduším, každý malý aristokrat hral na husliach, chodil do zboru, do divadla a písal básne. A to sa nebavíme o 18. storočí, ale o súčasnosti, len v iných krajinách.

Vo vyspelých európskych krajinách taktiež existuje fenomén veľmi uvedomelej vyššej strednej vrstvy, ktorá by sa dala nazvať novodobou aristokraciou. Môžete si byť istí, že dcéra nemeckého lekára alebo právnika chodí na balet a syn na klavír. Táto novodobá aristokracia v zahraničí, ale aj tá naozajstná, a vysoké umenie sú dva svety, ktoré spolu súvisia. Bez nich môže vysoké umenie len ťažko prežiť. Dotovanie kultúry štátom je novodobý trend a nefunguje to úplne ideálne. Napríklad v Spojených štátoch neexistuje ministerstvo kultúry, kultúra je financovaná len z privátnych peňazí. Európa prešla v jednej chvíli na dotáciu štátom a celý systém ochorel.

Je veľa nastrčených rúk, ktoré žiadajú peniaze a trh nie je nekonečný.

S: Štát má asi iné priority ako kultúru.

Áno, zlyháva mu školstvo, zdravotníctvo a kultúra je niekde na chvoste. Navyše u nás a celkovo v postkomunistických krajinách sú diváci zvyknutí, že kultúra je zadarmo. Nemáme problém zaplatiť 200 eur za lístok na koncert popovej hviezdy vo Viedni, ale máme problém zaplatiť 20 eur za koncert klasickej hudby. Pritom tento žáner sa nedá zaplatiť zo vstupeniek. Pri halovom popovom koncerte si môžete byť istí, že sa vám investícia vráti. Keď naplníte Redutu, ktorá má 700 miest, máte na vstupnom 12-tisíc eur. A umelec stojí 60-tisíc.

Zdroj: archív M.D. / Matej Drlička a John Malkovich

S: Ako financujete ten rozdiel?

Mali sme počas tých 15 rokov šťastie, že sme našli niekoľko osvietených ľudí, majiteľov firiem a manažérov v korporáciách, ktorí majú vzťah k hudbe a páči sa im náš festival. Lenže je to veľmi kolísavé. Stačí, aby sa zmenil manažment a začíname na zelenej lúke od nuly. Partnerov je málo a my nie sme jediní. Rovnako hľadajú partnerov organizátori ďalších projektov. Je veľa nastrčených rúk, ktoré žiadajú peniaze a trh nie je nekonečný.

S: Prečo by si marketéri mali viac všímať práve kultúru?

Lebo kultúrna krajina sa správa inak ako nekultúrna krajina. Kultivovanosť krajiny sa vždy zrkadlí v miere korupcie, miere agresivity, miere zamestnanosti. Chcel by som, aby sa ľudia zodpovední za marketingové rozpočty pozerali na spoločnosť širšou optikou. Začali sa rozprávať s vedením, kolegami, aby marketing nevnímali len ako promo svojej firmy. Nie je to len o brande a o umiestnení loga.

Kultúra nie je o tom, aby ľudia chodili na koncerty. Kultúra je nervový systém krajiny. A keď odumiera, dostávajú sa do popredia hlupáci, ignoranti, agresívni ľudia.

S: Firmy si čoraz viac zakladajú na spoločenskej zodpovednosti. Nezlepšuje postupná zmena komunikácie aj vašu situáciu?

Firiem, ktoré majú nejaký CSR rozmer alebo majú v marketingovom nastavení podporu kultúry, alebo je tam osvietený človek, ktorý kultúru podporí napriek tomu, že to nemá v osnovách, je veľmi málo. Na Slovensku je asi 20 takýchto veľkých firiem. Marketéri nemajú problém vraziť veľmi veľa peňazí do priamej reklamy, ale podporu kultúry ešte v tabuľkách nemajú. Aj keď začína CSR silnieť, vzhľadom na to, že štát si neplní svoje základné povinnosti v školstve a zdravotníctve, tak sa veľmi často stretávam s tým, že firmy podporia skôr projekty súvisiace s týmito oblasťami. Je to pragmatické rozhodnutie uvedomelého korporátu a úplne mu rozumiem.

S: Kultúra je teda opäť na chvoste. Čo s tým?

Vysoké umenie má vo všeobecnosti veľký problém nájsť si zdroj obživy, lebo ako som povedal, zo vstupeniek sa to nedá. Kultúra nie je o tom, aby ľudia chodili na koncerty. Kultúra je nervový systém krajiny. A keď odumiera, dostávajú sa do popredia hlupáci, ignoranti, agresívni ľudia. Je veľmi málo ľudí, ktorí si uvedomujú, že neprítomnosť vysokej kultúry a nedostatočne silný hlas kultúrnej komunity sú vstupenkou pre fašistov. Intelektuáli a umelci majú tie hlasy, vedia, čo rozprávajú a majú nadhľad. Zároveň tvoria dušu národa. Majú jedinečnú možnosť hovoriť pravdu prostredníctvom umeleckého diela, aj keď klasická hudba nemôže byť až taká angažovaná, lebo je vačšinou inštrumentálna. Nie som skeptik a vždy hľadám riešenia. Riešením by bol sponzorský zákon, ktorý u nás veľmi chýba. Kým nebude, len veľmi ťažko sa pohneme ďalej. Hoci by sa firmy stále museli angažovať v umení, bolo by to jednoduchšie. 

S: Sponzorský zákon tak skoro asi nebude. Aké máte v súčasnosti možnosti?

Dotačných schém je viacero. Celkom dobre fungujúcim mechanizmom je Fond na podporu umenia. Aj keď má ešte veľa chorôb, ktoré treba vyliečiť, myslím si, že s nejakými úpravami môže systém dlhodobo dobre fungovať. Iným príkladom je dotačná schéma župy. Pavol Frešo (predseda Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2009 – 2017, pozn. red.) nastavil v stratégii župy systém, ktorý mal určité limity, ale podporil veľa excelentných projektov a vlial novú energiu do kultúrnej obce. Okrem nás za jeho vedenia župa podporila napríklad Bielu noc, Ekotopfilm, všetko projekty, z ktorých sa stali podujatia pre tisícky divákov. Vďaka tomu sme mohli domácemu aj zahraničnému publiku ponúknuť koncerty v Sade Janka Kráľa, koncerty v regióne, koncerty pre študentov.

Slovenskí marketéri a slovenskí podnikatelia majú pred sebou dlhú cestu, aby začali vnímať podporu kultúry ako niečo prirodzené.

Nový župan (od roku 2017 Juraj Droba, pozn. red.) okresal dotačnú schému a veľké projekty úplne odrezal. A my sme opäť začínali takmer od nuly. Pritom Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj neponúkajú letné projekty pre turistov. Letné shakespearovské slávnosti sú super, ale sú v slovenčine alebo češtine a zahraniční turisti majú jazykovú bariéru. A BTB (Bratislava Tourist Board) na podporu a ani na propagáciu nášho festivalu nereflektuje. Pre nich to nie je podpora turizmu. Podľa môjho názoru turistický ruch však znamená „predaj“ mesta. A mesto môžeme „predávať“ najmä cez históriu, gastronómiu a kultúru. Tak ju poďme podporiť. Tu je obrovský potenciál, ktorý je nevyužitý.

S: Nerozšíril sa vám obzor potenciálnych partnerov z festivalu IXPO?

Zatiaľ nie, ale verím, že sa také niečo udeje. Myslím si, že medzi nimi je zopár takých, ktorým je myšlienka Vivy blízka. Ako som už spomínal, Viva je drahý festival a každoročné zháňanie peňazí je nepredstaviteľne zložité. Už mi to príde niekedy nemiestne každý rok niekomu vysvetľovať, čo je Viva, obhajovať význam kultúry a byť v pozícii, že niečo žobrem. Slovenskí marketéri a slovenskí podnikatelia majú pred sebou dlhú cestu, aby začali vnímať podporu kultúry ako niečo prirodzené. Je to pre nich nový fenomén. Verím však, že to príde.

Rozhovor je krátený, vyšiel v júnovom vydaní magazínu Stratégie.

Kto je Matej Drlička?

Zakladateľ a konateľ agentúr Viva Musica! Agency a od roku 2017 Viva Events, ktoré realizujú veľké eventy a hudobné produkcie na Slovensku a v Česku. V roku 2005 založil festival Viva Musica!, v súčasnosti najväčší letný festival klasickej hudby na Slovensku. V roku 2017 založil projekt IXPO. Ako hudobný dramaturg sa podieľal na podujatiach ako napríklad slávnostné otvorenie Eurovey, Ples v opere, Expo 2015 či Novoročný hudobný ohňostroj k 20. výročiu Slovenskej republiky. Jeho agentúry realizujú eventy pre klientov ako Tatra banka, Soitron, News and Media Holding, RTVS a mnohé ďalšie. Vyštudoval hru na klarinete na konzervatóriu a VŠMU, ako koncertný umelec pôsobil osem rokov vo Francúzsku.

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.