Minulý týždeň médiá priniesli prieskum, ktorý sa týkal toho, či Slováci chcú alebo nechcú mať v nedeľu otvorené predajne. Z prieskumu vyšlo, že až 80 percent Slovákov súhlasí s tým, aby aj po korone boli zatvorené väčšie predajne potravín. Médiá zúžili interpretáciu výsledkov prieskumu na všeobecné zatvorenie predajní. O tom, či je takýto výklad médií prijateľný, čo robí prieskum relevantným a či by mali výsledky prieskumov ovplyvňovať politikov pri tvorbe zákonov, sme sa rozprávali so Stanislavou Púčkovou, z agentúry 2muse, ktorá prieskum realizovala.
Pre koho bol vytvorený dotazník, ktorý sa týkal aj otázky o (ne) otvorení predajní s potravinami?
2muse od začiatku koronakrízy prišla s pravidelným monitoringom „Spotrebiteľský pulz“, kde sa pozeráme na možné indikácie zmien spotrebiteľského správania – ide o všeobecnú štúdiu, ktorá má pomôcť podnikateľom sa zorientovať v zmenených podmienkach a môže byť úvodom pre hlbšie poznanie. V rámci neho alebo ním inšpirovaní občas zaraďujeme na detailnejšej vzorke niektoré témy, ktoré aktuálne rezonujú v médiách. Čiže sme ho robili z vlastnej iniciatívy a chceli sme reagovať na prebiehajúcu verejnú diskusiu.
Čo bolo prioritou otázok?
Prioritou časti o obmedzení nedeľného predaja bolo poznanie názoru populácie na obmedzenie predaja potravín a doplnenie informácií z prieskumu Spotrebiteľský pulz.
Interpretácia médií výsledkov prieskumu sa zúžila na odkaz: "Slováci chcú mať zatvorené obchody v nedeľu." Ako vnímate túto interpretáciu?
Je nám ľúto, že sa hlavný odkaz takto zúžil, pretože prieskum sa týkal najmä nákupu potravín, nie celého maloobchodného predaja. Z výsledkov však možno vysloviť hypotézu a zovšeobecniť tento výsledok na celý maloobchod (aj vďaka veľmi silnej podpore obmedzení), čo v plnej miere aj potvrdil nový prieskum agentúry Focus, ktorý sa venoval obmedzeniu maloobchodu celkovo. Čiže, aby som zhrnula, zúženie odkazu vnímame ako prípustnú dávku zovšeobecnenia novinárov.
Ako by ste vy interpretovali výsledky dotazníka, respektíve konkrétne túto otázku?
V prieskume bolo viacero otázok a súhlas so zatvorením väčších predajní s potravinami taký vysoký, že s takmer istotu môžeme povedať, že väčšine populácie by obmedzenie predaja potravín vôbec neprekážalo – akokoľvek sa to nám osobne nepáči alebo akokoľvek berieme do úvahy ekonomické argumenty. Musíme striktne oddeľovať náš osobný názor od pohľadu populácie. Z nášho pohľadu by malo prísť k interpretácii a hľadaniu dôvodov prečo je ten súhlas taký vysoký, čo to môže spôsobovať a ako s tým ďalej pracovať.
Pracovali ste s dostatočne reprezentatívnou vzorkou na to, aby sa o výsledky vo všeobecnosti opierali politici obzvlášť pri riešení zákona?
Prieskum bol nastavený tak, že vzorka bola plne reprezentatívna na všeobecnú populáciu Slovenska vo veku 18 a viac rokov – či už realizovanou metódou, ktorá kombinovala online a telefonické opytovanie, veľkosťou vzorky, ale aj kvótnym výberom a stanovenými podrobnými kvótami na pohlavie, vekové kategórie, vzdelanie, región, veľkosť sídla a využívanie internetu. Takto nastavený prieskum by presne odmeral napríklad aj preferencie politických strán alebo čokoľvek, čo by sme potrebovali zovšeobecniť na všeobecnú populáciu. Či by sa o prieskum mali opierať politici je iná otázka, ak by však malo byť kritériom nastavenie vzorky či reprezentativita prieskumu, mohli by sa o ten prieskum plne oprieť.
Špeciálna otázka bola určená pracovníkom v maloobchode. Ako sa vytvorila táto skupinka?
Pre pracovníkov v maloobchode nebola špeciálna otázka, my sme pozreli na súhlas s otázkami za skupinu ľudí, ktorá uviedla, že pracuje v maloobchode.
Je pre vás toto číslo reprezentatívne? Prípadne ako by sa malo interpretovať?
Ide o indikáciu, ktorá je pri tomto type prieskumov prípustná. Samozrejme, nejde o reprezentatívny pohľad na pracovníkov maloobchodu, avšak aj v tejto skupine je súhlas taký silný, že možno s 95 percentnou istotou povedať, že väčšina tejto skupiny by za obmedzenie predaja potravín bola.
Sú vo všeobecnosti prieskumy vhodné na to, aby sa podľa nich tvorila legislatíva v krajine?
Myslím si, že je dobré poznať názor populácie. Avšak môj názor je, že pri tvorbe legislatívy by sa nemalo riadiť primárne prieskumami. Pri tvorbe legislatívy by sa mal brať do úvahy širší kontext a dôsledky, ktoré nemusia byť vždy v súlade s názorom populácie. Poslanci respektíve politici by mali prijímať aj nepopulárne opatrenia a tie potom populácii, ktorá má iný názor, adekvátne vysvetliť.
V čom by mal byť vo všeobecnosti prínosný prieskum? Prípadne v čom vidíte prínos vášho prieskumu?
V 2muse sa snažíme, aby boli prieskumy podkladom – pomôckou pre manažérske rozhodovanie a zároveň, aby prispeli k poznaniu. V tomto prípade by som si veľmi želala, aby naštartovala diskusiu o tom, prečo je súhlas taký vysoký.
Rozprávali sme sa o interpretácii výsledkov prieskumu. Kde vy osobne vidíte najväčšie problémy pri interpretáciách výsledkov prieskumu?
Najväčším problémom je neznalosť elementárnych základov realizácie a interpretácie prieskumov. Často sa ihneď začne spochybňovať agentúra či samotný prieskum, bez znalosti jeho metódy, výberu, vzorky, nielen výberovej, ale aj možnej systematickej chyby alebo otázok dotazníka.
A konkrétne pri prieskume o (ne) zatvorení predajní v nedeľu?
Problémom pri interpretácii tohto prieskumu je to, že diskusia sa zúžila vo väčšine prípadov na to, či s tým daný čitateľ (konzument výsledkov prieskumu) súhlasí alebo nie, čo ma veľmi mrzí. Výsledky tohto prieskumu sú však nespochybniteľné a pri ich zverejnení sme nezaznamenali zásadnejšie pochybenia.
Vrátim sa k otázkam v prieskumoch. Ako sa vyhodnocujú prieskumy, v ktorých sa respondentom kladú otázky, ktoré sú pre nich mimoriadne priaznivé, napríklad: Prijali by ste 4-dňový pracovný týždeň? Radíte k týmto typom otázok aj otázku týkajúcu sa nedeľného predaja?
Pri prieskumoch, kde sú otázky jasne priaznivé, je potrebné sa v prvom rade pozrieť na to, či sú otázky formulované správne a či mal/mohol respondent zvážiť rovnako výhody aj nevýhody, ktoré mu zo situácie položenej v otázke nastanú. Potom je potrebné takéto prieskumy hodnotiť aj v kontexte iných otázok, zadania a dôvodov, prečo sa to pýtame. Otázky, ktoré sa týkali nášho prieskumu a obmedzenia nedeľného predaja do takejto kategórie určite nezahŕňame – otázky boli položené tak, aby boli vyvážené a respondenti mohli zhodnotiť aj výhody a nevýhody obmedzenia predaja potravín, samozrejme len zo svojho pohľadu. Ľudia majú a mali skúsenosti s predajom potravín v nedeľu aj s obmedzeným predajom potravín – čiže nehodnotili nič hypotetické, čo by si nevedeli predstaviť.