Hlavnou hviezdou rubriky talentov z PR agentúr je Daniela Detriková.
Daniela vyštudovala odbor marketingového a obchodného manažmentu. Do agentúry Neuropea nastúpila v roku 2018. Jej hlavným projektom je Ambasádorská škola Európskeho parlamentu, ktorý na stredných školách otvára témy súvisiace s EÚ. Je súčasťou tímu, ktorý sa venuje zdravotníckym témam a participovala napríklad na edukačnej kampani Daj košom leukémii či na viacerých kampaniach Slovenského Červeného kríža.
S: Ako sa máte? Čo momentálne prežívate?
Mám sa fajn, som rada, že sa skončila izolácia a užívam si leto. Momentálne prežívam zaujímavé obdobie plné zmien a teším sa na to, čo prinesú.
S: Zaujímavá skúsenosť, ktorú ste zažili v prvej polovici roka?
Prvá polovica tohto roka bola miestami desivá, ale zároveň poučná. Otvára sa veľa spoločensky dôležitých tém, či už vo svete, alebo u nás na Slovensku. Najviac sa nás samozrejme dotkla pandémia a všetci sme sa v istom období zrazu ocitli na rovnakej úrovni. To bola zaujímavá skúsenosť. Klienti, agentúry, štát. Nikto nevedel, čo sa bude diať a každý z nás sa musel veľmi rýchlo adaptovať na nový systém práce a komunikácie. Pre mňa bolo zaujímavé, ako rýchlo sme to v Neuropea spolu s našimi klientmi zvládli a nezľakli sa toho. Naše projekty sa nezastavili, niektoré iba zmenili „focus“.
Tento rok je pozitívne aj to, že podstatným témam ako ochrana životného prostredia, spoločenská zodpovednosť firiem, rasizmus či rodová rovnosť, stále viac rastie mediálna podpora a diskusia sa rozširuje. To ma naozaj teší. :)
S: Zmenila vám pandémia dôležitý plán, alebo krok v živote, na ktorý ste sa chystali?
Nezmenila, skôr ma toho dosť naučila. Pochopila som, že situácia sa môže zmeniť zo dňa na deň, nielen v mojom živote, ale v celom svete. Preto je dôležité žiť prítomne v každej chvíli a vedieť sa prispôsobiť okolnostiam.
S: Čo najdôležitejšie si plánujete v druhej polovici 2020?
Chcela by som sa sústrediť najmä na pracovný a osobný posun. V agentúre teraz pracujeme na zaujímavých projektoch a stále prichádzajú nové. Baví ma tvorba komunikačných stratégii a kreatíva, v tom by som sa chcela ďalej zdokonaľovať. Online je také „must be“, ktorému sa venujem aktívne a stále viac ma zaujíma aj krízová komunikácia.
S: Ako podľa vás zmení pandémia koronavírusu fungovanie PR? Ktoré princípy PR zostanú rovnaké aj po ukončení pandémie?
Aj keď nás už dlhšiu dobu technologický posun tlačí do väčšieho sústredenia sa na digitál, počas pandémie nebola iná možnosť. Niektoré aktivity a komunikáciu sme presunuli do online priestoru a osobne si myslím, že to tam z veľkej časti ostane.
PR ale stále bude aj o osobnom kontakte a offline komunikácii. Pri osobnom stretnutí s klientom alebo novinárom viete plnohodnotne vysvetliť víziu, ukázať a zároveň vidieť emóciu. Keď pošlete prezentáciu o projekte, nie je to to isté, aj keď si to vytelefonujete cez video hovor. Ani každá cieľová skupina sa nenachádza v online prostredí.
S: Čo online nedokáže nahradiť v PR pri komunikácii smerom k médiám?
To, čo nedokáže nahradiť ani v medziľudských vzťahoch. Emóciu. Takú tú pravú, intenzívnu. Je iné, keď organizujete online tlačovú konferenciu či diskusiu, kde sa každý pripojí oblečený „na polovicu“ a aj keď vás odpovede alebo otázky dokážu pobúriť, pobaviť či potešiť, neprežívate to tak, ako keď tam sedíte a vnímate energiu celého eventu.
S: Ako rada trávite čas, keď nepracujete?
Športom, umením alebo jazdou na koni. Rodičia ma od malička viedli k rôznym druhom aktivít a ostane mi to asi po celý život. Keď mám kreatívnu chvíľku, rada maľujem, keď sa potrebujem odreagovať, hľadám volejbalku a kone, to je láska. ❤
S: Čokoľvek, čo rada sledujete alebo vás inšpiruje?
Učím sa vnímať inšpiráciu všade naokolo. Človek má v dnešnej dobe internetu a googlu „zľahčenú“ prácu, lebo polovica vecí sa dá vyhľadať. Snažím sa to robiť čo najmenej a ísť vlastnou cestou kreativity a originality, aj keď je to niekedy ťažké. :) Rada sledujem ľudí, keď idem po ulici alebo v MHD, premýšľam nad tým, aké majú životy, čo sa im asi páči a do ktorého projektu cieľovej skupiny zapadajú :D.
S: Cestovateľské okienko (čokoľvek spojené s vašimi cestovateľskými zážitkami).
Nie som svetobežník, ale čo-to som precestovala. Som celkom hrdá na to, že už v 17-tich rokoch som si zbalila kufor, rodičom oznámila, že odchádzam a s najlepšou kamarátkou som sa vybrala na leto pracovať do Londýna. To bola veľká škola života. :)
S: Ktorá zahraničná a slovenská práca bola podľa vás najlepšia a prečo?
Je toho viac, čo sa mi páči, ale vo všeobecnosti mám rada, keď firmy otvárajú spoločenské témy. Aj teraz po pandémii začali niektoré značky stále viac zviditeľňovať a riešiť hodnoty. Na Slovensku ma komunikačne oslovila kampaň Absolut s Natáliou a aj keď bola dávnejšie, doteraz vo mne rezonuje. Nielenže podporili predaj, ale rozvírili pútavú diskusiu, ktorú bolo fascinujúce sledovať. Tiež sa mi páčilo Harmony – Jeden by nemal robiť všetko s témou rodovej rovnosti. Na Slovensku stále fungujú stereotypy a je pekné vidieť, že existujú firmy, ktorým záleží na ich odbúraní.
S: Ktorá kritika vás v živote výrazne posunula vpred?
Každá konštruktívna. A v podstate aj tá nekonštruktívna.
S: Keby ste nemuseli spať, ako by ste trávili tento čas?
V aute s dobrou hudbou a výhľadom na celé mesto. V noci, keď všetci spia, človek čerpá úplne inú energiu. Svet sa zastaví, stíchne, a to je moja chvíľa. :)
S: Keby ste mohli dostať zaručene pravdivú odpoveď na jednu otázku, čo by ste sa opýtali?
Koľko peňazí minuli na kávu v seriáli Priatelia? :D
S: Aká je vaša obľúbená spomienka spojená so zamestnaním?
Je ich viac, ale čerstvo mám v pamäti, ako mi v rámci projektu Ambasádorská škola Európskeho parlamentu jedna pani učiteľka veľmi ďakovala za prácu, ktorú robíme. Porozprávala mi, že niektoré deti majú z rodinného prostredia skreslené názory na európsku politiku, jej hodnoty a funkcie alebo sa o týchto témach nerozprávajú vôbec. Bolo to veľmi milé a potvrdilo mi to, že pracovať na projektoch, ktoré formujú túto spoločnosť, má zmysel.