Podľa štúdie s názvom Európski občania a duševné vlastníctvo, ktorú uskutočnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, majú spotrebitelia stále ťažkosti pri rozlišovaní pravého a falšovaného tovaru.
Takmer každý desiaty Európan (9 %) uviedol, že bol uvedený do omylu a kúpil si falzifikát, pričom medzi členskými štátmi EÚ sú výrazné rozdiely.
Medzi krajiny s vyšším podielom zavádzaných spotrebiteľov patria Bulharsko (19 %), Rumunsko (16 %) a Maďarsko (15 %). Naproti tomu Švédsko (2 %) a Dánsko (3 %) majú v rámci EÚ najnižšie údaje. Slovensko sa umiestnilo nad európskym priemerom s 12 % občanov, ktorí uviedli, že boli oklamaní a kúpili si falšovaný tovar.
V globálnom kontexte podľa Eurostatu prekvitá elektronický obchod (v roku 2020 nakupovalo online vyše 70 % Európanov), pričom neistota občanov EÚ v súvislosti s falšovanými výrobkami naďalej predstavuje problém. Podľa tejto štúdie si tretina Európanov (33 %) nebola istá tým, či bol výrobok, ktorý si kúpili, originál.
Nebezpečné falzifikáty
Falzifikáty predstavujú podľa spoločnej štúdie EUIPO a OECD 6,8 % dovozu do EÚ a ich hodnota dosahuje 121 miliárd eur, pričom majú vplyv na všetky odvetvia: od kozmetických výrobkov a hračiek, vín a nápojov, elektroniky až po oblečenie, a dokonca pesticídy. Môžu pre spotrebiteľov predstavovať vážne zdravotné a bezpečnostné riziká, najmä v dôsledku vystavenia nebezpečným chemikáliám, ako aj iným nebezpečenstvám.
Obavy v súvislosti s falšovanými výrobkami počas pandémie COVID-19 vzrástli. Šírenie falšovaných liekov, napríklad antibiotík a liekov proti bolesti, a iného zdravotníckeho vybavenia, ako sú osobné ochranné prostriedky a rúška, upozornilo na tento jav, keďže porušovatelia zneužívajú neistotu ľudí v súvislosti s novou liečbou a vakcínami.
Okrem zdravotných a bezpečnostných rizík falzifikáty často spôsobujú aj narušenie bezpečnosti a finančné straty.
Digitálne pirátstvo
Pre porušovateľov je lukratívnym trhom aj digitálne pirátstvo. V prípade IPTV – televízie s internetovým protokolom – dochádza k značným stratám. Zisk poskytovateľov nezákonnej IPTV v EÚ každoročne dosahuje takmer 1 miliardu eur, čím spôsobujú škody tvorcom obsahu a zákonným podnikom.
Trestná činnosť v oblasti duševného vlastníctva je výnosnou činnosťou, do ktorej sa zapájajú organizované zločinecké skupiny, pričom čoraz viac dôkazov poukazuje na prepojenie falšovania a pirátstva aj s ďalšími trestnými činnosťami, napríklad obchodovaním s drogami a ľuďmi, počítačovou kriminalitou alebo podvodmi.
„Duševné vlastníctvo je jedným z najcennejších aktív Európy a kľúčovým prvkom našej sociálnej a hospodárskej obnovy, najmä v prípade malých podnikov. Pandémia COVID-19, sprevádzaná nárastom falšovaných liekov a zdravotníckeho vybavenia, ktoré predstavujú ďalšie ohrozenie zdravia a bezpečnosti občanov, zviditeľnila problém trestnej činnosti v oblasti duševného vlastníctva. Ide o dlhodobý problém, často spájaný s inými druhmi nezákonnej činnosti, ktorý si vyžaduje prijatie neodkladných, ráznych a koordinovaných opatrení a ktorý bol nedávno znovu zaradený medzi desať hlavných priorít EÚ v boji proti organizovanej trestnej činnosti,“ uviedol výkonný riaditeľ úradu EUIPO Christian Archambeau.
Porušovanie práv duševného vlastníctva
Falšovanie neovplyvňuje len spotrebiteľov, ale spôsobuje výrazné škody aj hospodárstvu EÚ a osobitne malým a stredným podnikom. Podľa porovnávacieho prehľadu v oblasti duševného vlastníctva týkajúceho sa MSP, ktorý zverejnil úrad EUIPO, každý štvrtý takýto podnik v Európe uvádza, že jeho práva duševného vlastníctva boli porušené, pričom v prípade Slovenska tento podiel dosahuje 32,6 percenta.
Spoločnosti vlastniace práva duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky alebo patenty, v dôsledku porušenia svojich práv hlásili straty obratu (33 %), poškodenie dobrého mena (27 %) a stratu konkurenčnej výhody (15 %).
Zapísané práva duševného vlastníctva v súčasnosti vlastní necelých 9 percent všetkých malých a stredných podnikov v EÚ. V prípade podnikov, ktoré takéto práva vlastnia, však badať zásadný rozdiel: tie, ktoré vlastnia práva duševného vlastníctva, ako sú patenty, dizajny alebo ochranné známky, vytvárajú o 68 percent vyššie príjmy na zamestnanca ako tie, ktoré takéto práva nevlastnia. Navyše, ich zamestnanci majú aj vyššie mzdy.
S cieľom zvýšiť informovanosť o hodnote duševného vlastníctva a pomôcť malým a stredným podnikom využívať ich konkurencieschopnosť na trhu úrad EUIPO vytvoril v spolupráci s Európskou komisiou a úradmi duševného vlastníctva členských štátov program Ideas Powered for Business, ktorý zahŕňa aj fond pre MSP v objeme 20 miliónov eur. Uvedenou iniciatívou sa v týchto neľahkých časoch poskytuje zľava na služby v oblasti posúdenia duševného vlastníctva a zľava 50 percent z poplatkov za prihlášky ochranných známok a dizajnov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Takýmto spôsobom sa tisíckam podnikom ponúka pomoc s vypracovaním stratégií v oblasti duševného vlastníctva.
O ÚRADE EUIPO
EUIPO je decentralizovaná agentúra EÚ so sídlom v španielskom Alicante. Spravuje zápis ochranných známok Európskej únie (OZEÚ) a zapísaných dizajnov Spoločenstva (RCD), ktoré poskytujú ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých členských štátoch EÚ. Úrad EUIPO vykonáva aj činnosti v rámci spolupráce s vnútroštátnymi a regionálnymi úradmi pre duševné vlastníctvo v EÚ.
Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva bolo založené v roku 2009 s cieľom podporovať ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva a pomáhať v boji proti rastúcej hrozbe porušovania práv duševného vlastníctva v Európe. Vykonávanie úloh tohto strediska bolo na úrad EUIPO prevedené 5. júna 2012 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012.