Sledujte nás na Instagrame

@strategie.skFacebook
28.01.2016, 14:15

Andrea Čurná: Drony v rukách médií? Legislatívny proces to celé zťažuje

„Len na povolenie na štart drona od ministerstva obrany sa čaká dva týždne,“ hovorí v rozhovore pre Stratégie Andrea Čurná, Marketing & PR managerka spoločnosti UAVONIC.

Andrea Čurná: Drony v rukách médií? Legislatívny proces to celé zťažuje

Je Slovensko na využitie dronov na súkromné účely, ale aj biznis ciele pripravené? Hovoríme s Andreou Čurnou, Marketing & PR managerkou spoločnosti UAVONIC, prvej spoločnosti na Slovensku, ktorej ambíciou je poskytovať komplexné služby v oblasti využitia dronov.

Dron je vojenská technológia a ľudia si pod týmto pojmom najčastejšie predstavia letecké zariadenia, ktoré používa armáda...

Áno. A z toho plynú aj pomerne veľké obavy. My preto radšej používame spojenie bezpilotné letecké zariadenia. Aby to neevokovalo negatívny význam slova. No pre čitateľov budem používať známe slovo „dron“.

Do akej miery je dnes Slovensko pripravené na drony?

Pri odpovedi by som oprela o stav súčasnej legislatívy. Momentálne legislatíva pracuje s obdobím, keď sa letecké práce, pod ktoré práca s dronmi spadá, vnímali ako práce realizované lietadlami, vrtuľníkmi a podobnými zariadeniami. To znamená, že človek v tom zariadení sedí. Áno, aj pri dronoch hovoríme, že zariadenie má svojho pilota. Ten však nie je v zariadení, ale na zemi. Ale z hľadiska súčasnej legislatívy aj na prácu s dronmi treba všetky povolenia na letecké práce.

K tomu sa ešte vrátime. Ale ako je to z hľadiska hobby používateľov dronov? Ako toto vymedzuje legislatíva?

Z hľadiska hobby používateľov Slovensko na drony nie je pripravené. Naše zákony totiž nedovoľujú človeku, ktorý nemá živnosť, nemá spoločnosť, ktorá by mala v obchodnom registri zapísané letecké práce, svoj dron s kamerou použiť. Bez kamery, samozrejme, áno.

Ako je to teda so špeciálnymi skúškami a prípravou pilotov?

Súkromné osoby, ktoré nemajú na dronoch kameru, môžu lietať s dronom aj bez skúšok. Zákon hovorí, že ak má dron hmotnosť do 20 kg a nie je tam kamera, ide o hobby zariadenie. Samozrejme, hovoríme o vymedzených oblastiach.

Musím však dodať, že naša spoločnosť UAVONIC je členom UAVAS-u. Je to Slovenská asociácia bezpilotných prostriedkov a zariadení, ktorá združuje profesionálnych aj hobby používateľov a v rámci ktorej sa snažíme presadiť, aby ľudia absolvovali minimum školení. Pretože aj keď zákon hovorí o hobby zariadení, aj to si vyžaduje určitú zručnosť. Pred tým, ako sa človek vyberie do nejakej lokality lietať s dronom, kde by mohlo byť potenciálne nebezpečenstvo pre iné osoby alebo majetok, mal by trénovať na voľnom priestranstve, na letiskách, aby sa naučil, ako stroj reaguje v rôznych poveternostných a fyzikálnych podmienkach.

Napríklad pred pár mesiacmi v USA padol dron do hľadiska počas tenisového turnaja. Uvedomujeme si, že doba je dnes rýchla a náročná, že ľudia chcú zdieľať, baviť sa, podeliť sa o informácie. A dron v tomto môže pomôcť. Je však neprípustné, aby práca s ním ohrozovala či vystavovala ľudí nebezpečenstvu.

Zdroj: UAVONIC

V niektorých krajinách je využitie dronov na hobby účely bežné a na celkovom trhu má významný podiel...

Poznajú to aj európske krajiny, kde sa drony bežne používajú na súkromné účely. Bez toho by trh ani neexistoval. Napríklad Anglicko, ale aj trh USA má veľkú komunitu dronistov. Legislatíva je tam pomerne voľnejšia ako u nás. Tým však nehovoríme, že je to lepšie, len situácia je iná. No aj v USA sa v niektorých oblastiach sprísňuje legislatíva, najnovšie musia všetci dronisti svoje zariadenia registrovať.

Pre predstavu: ak som na anglickom trhu a vlastním dron, čo všetko s ním môžem robiť?

Vo Veľkej Británii platí niekoľko jednoduchých pravidiel. Ak máte dron s kamerou, ktorý váži menej ako 7,5 kilogramu, potom s ním môžete lietať, pokiaľ dodržíte vzdialenosť 50 metrov od vás, inej osoby, vozidla alebo budovy a máte povolenie od vlastníka pozemku, z ktorého vzlietate. Lietať môžete do maximálnej výšky približne 120 metrov a nakrúcať môžete iba so súhlasom osôb, ktoré sú v zábere kamery.

Takže vlastný majetok, príbuzných či priateľov, ktorí o nakrúcaní vedia, môžete nakrúcať. Niektoré veci musia byť vymedzené pravidlami, napríklad lietať v bezpečnej vzdialenosti od letiska, a tak ako u nás funguje legislatíva v súvislosti s chránenými objektmi, sú veci, ktoré by sa nemali natáčať ani v zahraničí. Napríklad autonehoda, letecké nešťastie...

Treba si uvedomiť, že záchranárske zložky tiež pracujú s vysielačkami rovnako ako drony, ktoré ich tam môžu vyrušovať, nehovoriac o tom, že je to predsa len letecká dráha a pri skrížení letových dráh môže dôjsť k ďalšiemu nešťastiu. To znamená, že ak je na mieste vrtuľník alebo je predpoklad, že tam pôjde, tak sa z dronu stáva potenciálne nebezpečenstvo. Vrtuľník nemôže vzlietnuť, pristáť alebo doletieť tam, kam potrebuje. Opäť je to o bezpečnosti človeka a uvedomení si, či je záber pre neho naozaj natoľko cenný, aby ho spravil a ohrozil iných ľudí. 

A čo vlastná garden párty? To je taký jednoduchší príklad.

To áno. Dnešné drony už sú natoľko inteligentné, že si viete nastaviť napríklad tzv. orbit funkciu. Dron vtedy oblieta okolo vás a točí garden párty bez toho, aby ste naň extra spôsobom dávali pozor alebo sa museli venovať pilotovaniu. V tomto smere je zautomatizovaný, no stále ho treba mať na očiach a vysielačku v ruke.

Existujú dokonca aplikácie, v rámci ktorých na mape naplánujete body, po ktorých bude dron lietať v určitej výške a vy si v telefóne viete sledovať, čo si natáčate. Tá predstava pilota, na rozdiel od vrtuľníka alebo lietadla, je z pohľadu dronistov úplne iná. Ovládač má niekoľko tlačidiel a páčok. Jedným vzlietnete, druhým riadite kameru a pod. V súčasnosti sa viac podobá na ovládač k hernej konzole.

Spomenuli sme hobby používateľov. Čo však legislatíva vyžaduje od firiem/živnostníkov?

Zákon vyžaduje, aby firma mala osvedčenie na výkon činnosti leteckých prác, v obchodnom registri zapísané letecké práce a mala pripravený tzv. operačný manuál. Pilot, ktorý vylieta so zariadením, musí mať spravené skúšky pilota. Zariadenie musí byť pred použitím na výkon leteckých prác zaevidované na Dopravnom úrade a v neposlednom rade je potrebné aj poistenie. Pred vykonaním samotnej leteckej práce zákon vyžaduje povolenie na vzlet v danom období, a to od ministerstva obrany. Zhotovený materiál, či už fotografie alebo kamerový záznam, tiež podlieha schváleniu alebo, ak chcete, autorizácii spomínaného ministerstva.

Ak si predstavím médium a jeho snahu byť prvý, a teda ako prvý uverejniť video na online, tak to asi nie je veľmi efektívny a flexibilný prístup.

Aktuálne sme si robili malý prieskum, ako dlho tento proces trvá. Určite treba počítať s minimálne dvoma týždňami na získanie povolenia na štart. A potom, keď už máte zhotovené fotografie alebo video, je to ďalších 2 – 6 týždňov na ich schválenie. Bez toho, aby to určilo ministerstvo, s fotografiami nakladať nemôžete. Môže sa stať, a už sa nám aj stalo, že niektoré zábery sme nesmeli použiť, museli sme ich vymazať.

Do akej miery sa asociácia plánuje angažovať v zmene legislatívy týkajúcej sa dronov na Slovensku?

Môj kolega Juraj Dudáš je predsedom UAVAS-u a viem, že rokovania na túto tému už boli otvorené. Ale asociácia tu nie je len kvôli zmene legislatívy. V prvom rade ide o bezpečnosť ľudí, zdieľanie informácií a skúseností. Predstavte si, že dron s kamerou môže vážiť 1 až 1,5 kilogramu, čo na prvý pohľad nie je veľa. Ale keby spadol z výšky dvadsiatich metrov niekomu na hlavu, to už môže byť životunebezpečné. Ak sa teda ľudia dronom venujú, dodržiavajú pravidlá, lietajú tam, kde je to povolené, zariadenie ovládajú, tak aj zážitok z lietania je trošku iný.

Kto je typický klient z hľadiska služieb a predaja bezpilotných leteckých zariadení?

Typický klient je momentálne asi bežný človek. Dnes sú už viac-menej štandardom fotografie v podobe leteckých foto- alebo videosnímok napríklad zo svadieb. To je také najbližšie pre človeka. Úplne iný pohľad na svet umožnili drony reklamnému, televíznemu a kinematografickému priemyslu, natáčať z výšky dnes nie je žiadny problém. Ďalej sú to priemyselné služby pre rôzne odvetvia, ktoré sa snažíme presadiť aj na Slovensku, pretože uľahčujú vo veľkej miere prácu. V UAVONIC-u vieme dronmi merať neforemné objekty. To znamená, že keď má niekto vonkajší sklad, tak vieme odmerať objem tovaru a monitorovať ho v čase. Naše výsledky sú dokonca presnejšie, rýchlejšie a s oveľa menšou odchýlkou, ako keď to robí človek, a finančne výhodnejšie.

Takáto firma však nemusí dron vlastniť, ale prenajíma si ho?

Sú dve možnosti a my vieme poskytnúť obe. Vieme zaučiť pracovníka, pomôžeme mu s tým, ako prejsť procesom na získanie licencie pilota, ako aj spoločnosť sprevádzať procesom na získanie osvedčenia na výkon leteckých prác. Alebo poskytneme službu na kľúč. Záleží na tom, čo je pre firmu výhodnejšie. Služba na kľúč je však jednoduchšia.

Zdroj: UAVONIC

V prípade skladových zásob ste realizovali projekt merania objemu dreva. Koľko stojí jedno takéto meranie skladu?

Finančná výhoda spočíva v časovej úspore na zamestnanca, ktorý pri meraní skladu strávil nejaký počet hodín. V našom prípade to trvá približne 4 hodiny pri pozemku s rozlohou 20 hektárov a výsledky sme schopní dodať do ďalších 12 hodín. Cena sa pohybuje v rozsahu niekoľko tisíc eur v závislosti od rozlohy a typu meranej hmoty.

V ktorých segmentoch ešte vidíte potenciál využitia dronov na zefektívnenie biznisu?

Určite v službách pre stavebníctvo. Prostredníctvom dronov je možné nalietať pozemok, odmerať a povedať, koľko zeminy treba odviezť, resp. priviezť, aby sa vyrovnal povrch územia. Pri už hotových stavbách sa dajú pomocou duálnej kamery odhaliť tepelné úniky, či sa v komínoch netvoria praskliny, či sú strechy v poriadku a vôbec, či je stavba dobre postavená. Teda pomerne široký servis pre stavebníkov. Okrem toho práve vďaka inšpekčným prácam s dronmi nemusia pracovníci liezť na komín, aby ho skontrolovali.

Pre energetikov sú zaujímavé inšpekčné práce napríklad na solárnych paneloch, kde vieme pomocou termokamery veľmi rýchlo detekovať defekty na paneloch.

Prostredníctvom multispektrálnej analýzy môžeme pre vinohradníkov zistiť, či je vinohrad dobre zavlažovaný v celej svojej oblasti, alebo či treba pridať vodu, prípadne či je napadnutý nejakým škodcom. Tieto služby chceme priniesť v tomto roku aj do iných oblastí poľnohospodárstva. Úprimne povedané, na dron môžete zavesiť viac-menej akýkoľvek senzor a vyhodnotiť výsledky. Všetko závisí od toho, čo klient potrebuje a s akými výsledkami vie ďalej pracovať.

Jeden z otvorených projektov máte aj v oblasti archeológie, ktorá vo svete už drony využíva...

Na všetko, na čo sa dá pozrieť zvonku, je možné nasadiť dron. V prípade nového archeologického projektu je úlohou dronu s termokamerou vo vytypovaných lokalitách nachádzať predpokladané historické objekty v určitej hĺbke. To zjednodušuje výkopové práce. Na druhej strane môžete historické budovy natočiť pomocou dronu tak, aby ste získali krásny 3D model, buď virtuálny, alebo aj vytlačený na 3D tlačiarni. Takýto 3D model historickej budovy zvnútra aj zvonka sme robili v spolupráci s akademikmi zo SAV a so spoločnosťou Tempest v Albánsku a výsledok z toho bol veľmi realistický.

S akými najčastejšími otázkami klientov sa stretávate?

Najdôležitejšie pre nich je, čo to prinesie do biznisu.

A odpoveď?

V prvom rade je to časová a v druhom finančná úspora. V tejto rýchlej dobe potrebujú ľudia všetko čo najrýchlejšie, aby s tým vedeli pracovať. Potrebujú rýchle a presné výsledky a tiež priebežný monitoring v čase.

Ak by sme sa zamysleli nad takpovediac typickejšími zadávateľmi reklamy na Slovensku, ako banky, poisťovne, operátori..., ako by oni mohli využiť dron v mene zlepšenia biznisu?

Začnem poisťovňami. Pre ne je dobré mať napríklad 3D model stavieb, ktoré sa majú poistiť. Ak vznikne nejaká poistná udalosť, tak práve dron vie situáciu zmonitorovať a poisťovňa získa reálny pohľad na to, aká škoda na budove vznikla. Dron môže byť užitočný aj pri definovaní zaplavených oblastí.

A v prípade takých poistných udalostí, ako sú havárie?

Aj tu si to vieme predstaviť, koniec koncov vo svete to už funguje. Okrem toho sme minulý rok mali niekoľko stretnutí aj s Akadémiou Policajného zboru, kde sme prezentovali možnosti nasadenia dronov pri haváriách. Dron vie pomerne rýchlo zmonitorovať situáciu, a teda polícia rýchlejšie reagovať. Dá sa monitorovať tiež napríklad verejné zhromaždenie, alebo definovať rizikové lokality, kde sa začína niečo diať a či treba poslať posily. Získané zábery možno následne použiť i pri výcviku.

A čo v prípade telekomunikačných firiem?

Tam môžeme hovoriť o veľmi jednoduchých veciach, začnem dopytom, ktorý sme mali minulý rok. Dá sa tu spraviť analýza drevených telekomunikačných stĺpov, či sú napadnuté škodcom alebo nie, či ich treba postriekať alebo vymeniť. Dron môže skontrolovať aj vysielacie veže, či nie sú hrdzavé, a tiež určiť, či treba opravu alebo nie. V Rakúsku sú takto monitorované napríklad veterné elektrárne. Dron ich vie v priebehu hodiny nalietať a nafotiť, nemusí tam človek liezť alebo nasadiť vrtuľník.

Zdroj: UAVONIC

Drony sa v zahraničí využívajú aj v reklamnom priemysle. Ako je to u nás?

Ak hovoríme o reklamnom priemysle, tak spomeniem bilbordy. Ak ich chce klient prezentovať, môže ich nalietať práve s dronmi. Dron sa dá použiť v podstate na čokoľvek. Realizovali sme napríklad reklamu pre COOP Jednota, kde sme na základe požiadavky od agentúry JANDL nosili halušky pomocou dronu.

Spomínali sme, že klient môže dron vlastniť, alebo si ho prenajať, resp. služby s ním spojené objednať. Ktorá z týchto dvoch ciest je pre slovenských klientov efektívnejšia momentálne?

Momentálne idú firmy skôr cestou služieb. Má to veľmi praktický dôvod. Legislatíva je jedna vec, druhá vec je investícia do dronu a tretia je administratíva spojená s leteckými prácami a vyškolením pracovníkov. Takže je jednoduchšie toto všetko zobrať ako službu. Ak sú pre firmy dôležité priebežné a často monitorované dáta z multispektrálnej kamery alebo termo kamery, tak možno pre ne je vlastniť dron lepšia cesta ako služby. Napadajú mi energetické spoločnosti, ktoré robia monitoring sietí – elektrického vedenia, teplovzdušného potrubia... – v pravidelných intervaloch.

Ide o to, že každá firma je špecifická. Ale momentálne, kým si firmy uvedomia potenciál, ktorý drony prinesú do biznisu, kým sa upraví legislatíva, to vidím skôr na cestu objednania služby. Ešte sú tu aj technológie, ktoré veľmi rýchlo napredujú. Ak by chcela firma kupovať každý rok nový dron s lepšími funkciami, tak to sa naozaj neoplatí.

Ako špecifickú oblasť, z hľadiska využitia dronu, by som označila oblasť médií. Práve tu oveľa viac ako kdekoľvek inde veľkú mieru zohráva aj etika.

Je úplne bežné, hlavne v zahraničí, používať paparazzi zábery zachytené dronom. Už aj na Slovensku si naši politici odskúšali, čo to znamená, keď im niekto nalieta dom a uverejní to, napríklad premiér koncom roka 2014.

Podmienkou na vzlet je povolenie, rovnako ako použitie záberov vyžaduje schválenie ministerstvom... Ako sa potom takéto zábery dostanú von?

Áno, súhlas so zverejnením záberov musí médium dostať od ministerstva obrany. Treba však poznamenať, že hovoríme o tom, či sa na záberoch nachádzajú objekty podliehajúce ochrane utajovaných skutočností. Ministerstvo neskúma, či mal fotograf alebo kameraman súhlas vlastníka objektu.

Samozrejme, najjednoduchšia cesta na overenie, či spomínaný záber bol realizovaný v zmysle platnej legislatívy, je cez zoznam držiteľov povolenia na výkon leteckých prác, ktorý je dostupný na stránke Dopravného úradu. Druhou stránkou je realita, že „novinárom“ je v podstate ktokoľvek s mobilným telefónom, pretože vie akýkoľvek záber zdieľať veľmi rýchlo na internete a keď sa stane virálnym, potom už vlastne ani médiá v klasickom slova zmysle nepotrebuje. Potom je už len na médiách, či záber od vlastného fotografa, čitateľa či z iného zdroja zverejnia alebo nie.

To znamená, že je na etike toho-ktorého médiá, či prejde celým procesom, ktorý vyžaduje legislatíva, alebo snaha rýchlo zverejniť napríklad paparazzi zábery zvíťazí nad hrozbou pokuty...

Je to tak. Ale tomu sa asi nevyhneme, či v tom budú drony, alebo niečo iné. A legislatíva na Slovensku je taká striktná, že ak poviete, že zábery, ktoré médium aktuálne urobí, chce na druhý deň publikovať v printe, alebo ešte v ten deň na online, pomocou dronu je to nereálne. Inými slovami, v legislatívnom procese je tá najhoršia bariéra. Ak teda hovoríme o spravodajskej fotografii, je tento proces neefektívny. Využitie by som videla skôr v publicistickej časti, kde má redaktor dlhší čas na prípravu, takže môže včas požiadať o povolenie a má priestor počkať na schválenie fotografií ministerstvom.

A ak v prípade dronov hovoríme o 2 – 6 týždňoch schvaľovania ministerstvom obrany, tak z tohto hľadiska sú drony pre médium u nás nepoužiteľné.

Presne tak. Spravodajská fotka alebo video už budú neaktuálne na publikovanie.

Jedine, že by médiá zverejnenie riskli napriek hrozbe pokút..

Áno, ale pokuty sú pomerne vysoké. Fyzickej osobe môže byť za porušenie zákona (priestupok) udelená Dopravným úradom pokuta do výšky 330 eur. Pre SZČO alebo právnické osoby majú štyri hladiny pokút, a to až do výšky 166 000 eur. (§ 51 a § 53 zákona č. 143/1998 o civilnom letectve /letecký zákon/). Je teda opäť na danom fotografovi alebo médiu, či sa mu oplatí tento zákon porušovať.

Čo všetko vedia pokryť drony pre potreby televízie, aké podujatia, projekty...?

Môžu to byť športové prenosy z vonkajších aj vnútorných priestorov. Športové podujatia vo voľnej prírode sú pre diváka iste zaujímavé aj z pohľadu zhora.  Letecký záber na biatlonovú dráhu mu určite poskytne lepšiu predstavu o tom, čo športovec musí absolvovať, ako 2D grafika. UAVONIC v minulom roku napríklad nakrúcal akvabely vo vodnošportovej hale a nakrúcali sme aj preteky celosvetovej série World City Downhill Tour v Bratislave, ktorej ambasádorom je Filip Polc. Ale opäť prízvukujem – všade treba dbať na bezpečnosť, pretože aj koncom minulého roka sme mohli vidieť zábery z priameho prenosu, keď padol dron počas lyžiarskych pretekov za pretekárom Marcelom Hirscherom. V tomto prípade hovoríme o zariadení, ktoré môže mať váhu približne 10 kilogramov.

Ktoré médiá na Slovensku vlastnia dron?

Môžem povedať, že všetky televízie, dva bulvárne denníky a ďalšie médium je v procese. Drony však nie vždy sú vo vlastníctve médií, ale ich kameramanov a fotografov.

Zdroj: UAVONIC

Aký najväčší projekt ste za ten viac ako rok na trhu realizovali?

Spomínané meranie dreva robíme už stabilne pre spoločnosť Mondi SCP. Okrem toho pripravujeme niekoľko ďalších projektov. Veľa si sľubujeme od projektu pre vinohradníkov a takisto pripravujeme jeden väčší projekt v stavebníctve, kde sa chceme zamerať práve na komplexné služby – pravidelnú fotodokumentáciu priebehu stavby, ortofotomapy pozemku a budov, inšpekčné práce a mnoho ďalšieho. Zatiaľ však nemáme súhlas partnera na jeho zverejnenie.
 
A možno celkom netradičná požiadavky klienta?

Určite netradičný zážitok bol potenciálny klient z Ukrajiny, ktorý sa pýtal, či drony vedia preniesť 2 kilogramy niečoho na kilometrovú vzdialenosť. V UAVONIC-u sa však stretávame s klientmi, ktorí majú rôzne požiadavky a my im vieme pripraviť dron na želanie, čo už hovoríme o veľkosti, výkonnosti alebo senzorike. V tomto smere môžem spomenúť napríklad prípravu drona s laserovým senzorom na detekciu úniku plynov.

Pri klientovi z Ukrajiny mi napadajú doručovateľské služby. Aké možnosti využitia dronov v tejto oblasti predpokladáte?

Viem, že toto testujú v zahraničí, ale na Slovensku to nie je možné. Koncom októbra sa objavila správa, že drony by mohla využívať austrálska pošta, pričom by vedela doručovať zásielky vážiace do 2 kg na vzdialenosť maximálne 25 km. V USA je podobne ako na Slovensku takýto typ doručovania úplne zakázaný. Na druhej strane využitie dronov na doručovanie balíčkov záchrany, napríklad s defibrilátorom do nedostupných oblastí, je otvorená téma a v júli 2015 dopravný úrad v USA prvýkrát takúto službu povolil.

Kto je Andrea Čurná

Andrea Čurná pôsobí od mája 2015 na pozícii Marketing & PR manager spoločnosti UAVONIC – prvej spoločnosti na Slovensku, ktorej ambíciou je poskytovať komplexné služby v oblasti využitia dronov. Predtým takmer päť rokov pracovala v Slovenskom futbalovom zväze ako Media Manager a Web Editor. Skúsenosti v oblasti marketingu nadobudla aj v spoločnosti Forza Music. Prednášala dvakrát na medzinárodnom seminári UEFA o digitálnom marketingu a podieľala sa na zisku Ceny Štefana Mašlonku za služby novinárom pre SFZ v roku 2012. Za svoj doteraz najlepší projekt považuje rozbehnutie online prenosov z futbalových zápasov a rôznych konferencií. Preferuje práce na projektoch na tzv. zelenej lúke. Je manželkou Juraja Čurného, hovorcu SFZ a hudobného experta v Chart Show. Spolu tvorili tím vo Forza Music, aj na SFZ.

Slovensko v zime: Spolupráca s fotografom Filipom Kuliševom, ktorého fotografie zhotovené spolupráci s pilotom UAVONIC, skončili v knihe o Slovensku, ktorú prezident Andrej Kiska daroval pápežovi Františkovi.

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.