Dokument Mečiar je autorským projektom režisérky Terezy Nvotovej, ktorá je scenáristkou aj režisérkou snímky. Nápad nakrútiť film o Vladimírovi Mečiarovi dostala v roku 2013 ešte ako študentka na pražskej FAMU. Po prečítaní novinového článku, že Mečiar definitívne odchádza z politiky, chcela zistiť, aký v skutočnosti je a čo si myslí.
Skontaktovala ho prostredníctvom jeho sekretárky a on súhlasil s nakrúcaním. Strednometrážnu snímku o Mečiarovi s rovnomenným názvom Mečiar nakrútila v roku 2013 ako svoj bakalársky film. Neskôr sa rozhodla nakrútiť celovečerný film, kde chcela objasniť pre seba a svoju generáciu celý Mečiarov príbeh. Dokument pripravovala od apríla 2014, nakrúcať začala na konci roku 2015. Navštívila Mečiara, pýtala sa, hľadala tie najpravdepodobnejšie verzie pravdy.
Celovečerný film Mečiar bude mať premiéru 12. októbra. V dokumente Nvotová mapuje dôsledky udalostí, ktoré sa udiali v čase „vládnutia“ Vladimíra Mečiara, na súčasnú slovenskú spoločnosť. Ako hovorí v rozhovore pre produkčnú spoločnosť, dokument nakrútila preto, lebo ju zaujíma, aký človek to bol a čo urobil s našou krajinou.
Prečo ste sa rozhodli nakrútiť film o Mečiarovi?
Jeden z dôvodov bola frustrácia zo stavu dnešného Slovenska. Z politiky, korupcie a spoločnosti, ktorá si neustále volí vodcov bez svedomia. Druhým, osobným dôvodom bola snaha zistiť, v akej krajine som to vyrastala a prečo som sa ako malá hrávala na politikov. Bola to aj pre mňa cesta ako nájsť kľúč k súčasnosti.
Hneď v úvode filmu ste použili zábery, v ktorých sa ako dieťa hráte práve na Mečiara. Čím vás natoľko zaujal?
Mečiar bol vtedy všade a práve do detských hier sa dokáže najčistejšie premietnuť stav kolektívneho myslenia spoločnosti. Vo svete dospelých bol súčasťou každodennej reality, v médiách superstar a zasahoval aj do osobných vzťahov rodín okolo mňa. Ľudia sa delili na tých, čo boli za a proti Mečiarovi.
O vládnutí a praktikách Mečiara vo filme vypovedá aj viacero významných osobností politického a spoločenského života tej doby. Podľa čoho ste robili výber ľudí, ktorých ste oslovili do filmu?
Základný kľúč bol osloviť ľudí, ktorí boli pri udalostiach spracovávaných vo filme. Niektorí, samozrejme, aj odmietli, ako napríklad Štefan Gavorník z Fondu národného majetku SR, cez ktorý sa v 90. rokoch privatizovalo. Oslovila som aj novinárov, ktorí sa v tej dobe investigatívne venovali téme. Treba povedať, že mnoho ľudí, s ktorými by som sa chcela stretnúť a rozprávať, už zomrelo.
Mečiara ste nakrúcali vo vile Elektre. Bol problém získať ho pre film?
Paradoxne to bolo celkom jednoduché. Zistila som si číslo na kontaktnú osobu Vladimíra Mečiara, ktorej som zavolala a povedala jej svoj zámer. Neskôr sa mi už ozval sám Vladimír Mečiar. Dvakrát sme sa stretli a potom mi povolil natáčať. Keď som film posunula do celovečerného formátu, znova som ho niekoľkokrát oslovila, aby mi dal ešte jeden rozhovor. Dokonca sme sa opäť stretli a súhlasil, ale už sa nikdy neozval. Myslím, že ho hlavne presvedčil môj vek a aj fakt, že som bola úprimne zvedavá.
Chcel Mečiar vidieť a počuť, čo o ňom hovorili ľudia vo filme? Zaujímal ho názor druhých?
Povedala som mu, že robím rozhovory aj s inými ľuďmi, aj s jeho oponentmi. Nič nenamietal a ani film nechcel vidieť.
Podarilo sa vám zistiť, kto v skutočnosti Mečiar je?
Myslím si, že sa mi podarilo zistiť, kým bol Mečiar pre nás, a čo pre nás doteraz znamená. Podarilo sa mi zistiť, prečo bol tento muž pre Slovensko taký kľúčový. No kto to je v skutočnosti, vie len on sám. Mne sa podarilo nahliadnuť za mediálnu stenu, ktorú okolo seba má.
Aký ohlas podľa vás film vzbudí u divákov? Očakávate aj kontroverzné reakcie podobne, ako samotný Mečiar, ktorý v čase svojej popularity polarizoval spoločnosť?
Neviem a sama som zvedavá. Dúfam však, že divákom poskytne kontext, ktorý nám často chýba. Film je najlepšie médium, ako niečo také sprostredkovať. Ak vám dajú ľudia hodinu a pol života a sústredenia, tak je to jedinečná šanca k nim naozaj prehovoriť. Nielen použitím hesiel, ale hlbšieho ponoru.
Tereza Nvotová (1988) debutovala kontroverzným celovečerným dokumentom Ježiš je normálny! Bakalársky titul získala na pražskej FAMU na katedre dokumentárnej tvorby a momentálne tam dokončila magisterské štúdium na katedre hranej réžie. Je režisérkou niekoľkých dokumentárnych filmov pre ČT, RTVS, HBO a v júni tohto roku uviedla do kín svoj celovečerný hraný debut Špina, ktorý mal svetovú premiéru na 42. MFF v Rotterdame a na Slovensku ho videlo už takmer 50 000 divákov. Venuje sa aj scenáristike a herectvu.