Zhruba pred storočím mediálnej sfére dominovali muži ako William Randolph Hearst, Joseph Pulitzer a Henry Luce. Títo magnáti vybudovali svoje vydavateľské impériá a využili ich na zastrašovanie súperov, presadzovanie vlastných cieľov a vyrovnávanie účtov.
Dnes účastníci nového pozláteného veku opäť kontrolujú mnohé z najzraniteľnejších mediálnych pracovísk v krajine. S tým rozdielom, že teraz získavajú kontrolu nad tlačou, jednoducho vypísaním šeku, podnikatelia v oblasti technológií, kasíno magnáti a miliardári z hedgeových fondov, píše americký denník The New York Times.
Pri poslednej takejto transakcii kúpil v nedeľu Marc Benioff, zakladateľ softvérovej spoločnosti Salesforce, magazín Time za 190 miliónov dolárov. Týmto obchodom sa Benioff pripojil k elitnému klubu pomerne nových tlačových magnátov, medzi ktorých patrí zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, ktorý vlastní The Washington Post, Laurene Powell-Jobs, vdova po spoluzakladateľovi Apple Stevovi Jobsovi a šéfka organizácie Emerson Collective, ktorá získala väčšinu vo vydavateľstve The Atlantic, a Michael Bloomberg, ktorý je vlastníkom časopisu BusinessWeek a agentúry Bloomberg News.
Víťazi berú všetko
Vo chvíli, kedy veľa tlačených titulov bojuje o prežitie, sa môže štedrosť bohatého vlastníka javiť ako dar z nebies. Sú tu ale aj nové obavy, niektoré z nich založené na nedávnych skúsenostiach, že títo jednotlivci získavajú nezdravo veľký vplyv. "Aj dobrí miliardári by mali hrať v našom verejnom živote menšiu úlohu," povedal Anand Giridharadas, autor novej knihy Winners Take All (Víťazi berú všetko) o globálnej elite. "Skupujú slobodnú tlač, ktorá ich má tlačiť k zodpovednosti," upozorňuje Giridharadas.
Okrem všeobecne známych mien teraz vlastnia denníky i miestni miliardári v Minneapolise, Las Vegas, Los Angeles a Bostone. Menšie médiá, vrátane The Village Voice, The New Republic a Gothamist, rovnako v posledných rokoch kúpili bohatí jednotlivci.
A to všetko sa deje v čase, keď je obchodný model pre tlačenú a internetovú žurnalistiku prinajmenšom neistý. "Máme tu novú dobu, najmä v posledných niekoľkých rokoch, keď sú miliardárski majitelia z novej ekonomiky silne zaujatí týmto ťažkým rozhodovaním," povedal Tom Rosenstiel, výkonný riaditeľ skupiny na podporu novinárčiny American Press Institute.
Nezávislá žurnalistika
V niektorých prípadoch sa novým vlastníkom podarí oživiť zhotovené tituly tým, že im vlejú novú energiu a udelia výnimku z tlakov na krátkodobý zisk, pričom zachovajú redakčnú nezávislosť.
Pán Bezos, ako sa zdá, nezasahuje do správy alebo prevádzky redakcia The Washington Post, kde sa za dobu jeho vlastníctva výrazne rozrástol newsroom. Powell-Jobs v poslednom roku žne podobne pozitívne body za svoju prácu v The Atlantic. Časopis BusinessWeek znovu ožil pod vlastníctvom Bloomberga. Patrick Soon-Shiong, nový majiteľ The Los Angeles Times, do novín investuje a sľúbil, že mu umožní redakčnú nezávislosť. A v Minnesote si miestny podnikateľ Glen Taylor vyslúžil chválu za vlastníctvo The Minneapolis Star Tribune, ktorý v roku 2014 kúpil za zhruba 100 miliónov dolárov.
"Jobs a Bezos a zrejme aj Benioff robia dobrú prácu," konštatoval Craig Newmark, zakladateľ inzertného servera Craigslist, ktorý nedávno daroval 20 miliónov dolárov novinárskej vysokej škole CUNY Graduate School of Journalism. "Všetko, čo pomáha nezávislej žurnalistike, je dobrá vec," poznamenal Newmark.
Zasahovanie do redakčnej práce
Ale ako to často býva, noví majitelia novín a časopisov zrejme môžu oslabiť morálku redakcie alebo môžu rýchlo zistiť, že majú málo porozumenia pre finančné straty alebo odbory. Keď pred šiestimi rokmi spoluzakladateľ Facebooku Chris Hughes kúpil časopis The New Republic a snažil sa ho prerobiť, viedlo to k odchodu mnohých dlhoročných pracovníkov a on potom magazín predal.
Peter Barbey, dedič imania z maloobchodu, ktorý v roku 2015 kúpil The Village Voice a sľúbil mu podporu, nedávno týždenník v tlačenej verzii zrušil. A vlani Joe Ricketts, miliardár a zakladateľ spoločnosti TD Ameritrade, zavrel prevádzkovateľa spravodajských serverov Gothamist a internetový denník DNAinfo po tom, čo si ich prispievatelia odhlasovali založenie odborov.
"Vlastnenie miestnym miliardárom nie je nevyhnutne dobročinným skutkom," upozornil Rosenstiel. "Je jasné, že sú miliardári, ktorí tituly kupujú, pretože chcú ovplyvniť politickú diskusiu v krajine," upozorňuje mediálny expert.
V denníku The Las Vegas Review, ktorý v roku 2015 kúpil kasínový magnát Sheldon Adelson, sú reportéri a redaktori znepokojení tým, čo vnímajú ako zasahovanie do redakčnej práce. Dokonca aj John Henry, ktorý zarobil imanie vďaka svojej investičnej firme a je uznávaný ako majiteľ The Boston Globe, nedávno vyjadril určité znechutenie z ekonomickej stránky tlačených médií.
"The Globe nemôže ani pomyslieť na to, že by vychádzal s peniazmi - ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov - a v tom ja nebudem pokračovať," pohrozil Henry v júlovom rozhovore s rozhlasovou stanicou WGBH. "Vždy mi išlo o udržateľnosť, a nie o dosť veľké, nekonečné každoročné straty. To je frustrujúce a môže za to kombinácia zlého riadenia a zložitého odvetvia," povedal Henry.
Ekonomické straty
Po väčšinu 20. storočia boli tlačené médiá vlastnené prevažne súkromnými spoločnosťami - často zaštítenými rodinami ako Scrippseovi alebo Chandlerovi - ktoré založili periodikum v jednom meste a postupne expandovali. Do 70. rokov minulého storočia vstúpilo mnoho týchto spoločností vďaka konsolidácii a ziskom z tlačených reklám na kapitálové trhy.
Ale ku koncu 90. rokov začala zisky z tlačených reklám odvádzať reklama na internete. V posledných rokoch sa mnoho kedysi hrdých impérií tlače skonsolidovalo, iné boli čiastočne predané a iné noviny a časopisy jednoducho biznis opúšťajú.
Uprostred tohto zmätku sa objavila nová generácia bohatých kupujúcich. Ale aj keď kúpa veľkého tlačeného média môže majiteľovi prepožičať určitý status a prestíž, môže to tiež privolať kontroverzie.
Prezident Donald Trump, popudený spravodajstvom o jeho administratíve v The Washington Post, sa na twitteri pustil do útoku na Amazon, aj keď majiteľom denníka je Bezos, nie firma Amazon.
A Benioff by mohol pocítiť Trumpov hnev, ak bude Time naďalej vychádzať s drsnými obálkami, ktoré prezidenta vykresľujú v kritickom svetle.
Bývalý editor časopisu Time Walter Isaacson povedal, že po väčšinu svojej kariéry bol presvedčený, že najlepšími vlastníkmi mediálnych spoločností sú verejne obchodované korporácie, v ktorých je menšia šanca na zasahovanie zámožného majiteľa.
To sa zmenilo počas jeho pôsobenia v Time. "Vtedy som sa zaoberal kolapsom Time Warner, spoločnosti, ktorá sa starala len o krátkodobú cenu na burze a nemala cit pre žurnalistiku," povedal Isaacson. "Dospel som k presvedčeniu, že jeden majiteľ, zvlášť dobročinný a verejne aktívny, je prospešný v neľahkých časoch," vysvetlil Isaacson.
Giridharadas je skeptický ohľadne toho, či sú veľmi bohatí jednotlivci, akokoľvek verejne angažovaní, najlepšími vlastníkmi slobodnej tlače. "Znepokojuje ma, keď mocní majú oligopol nad médiami," podotkol analytik. "Jediné množstvo moci, ktorú by mal mať miliardár nad novinami, ktoré vlastní, je nula," uzavrel Giridharadas.