Dokumentárny cyklus EXPREMIÉRI nadväzuje na rovnomenný úspešný projekt Českej televízie. Základnou myšlienkou je priniesť reflexiu novodobých politických elít na Slovensku očami študentov Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU, ktorí nie sú pamätníkmi udalostí a dejov a môžu priniesť nezaťažený pohľad pri rekonštrukcii a hodnotení udalostí a osobností.
Sedem dielov cyklu, každý v dĺžke 26 minút, sa venuje jednotlivým expremiérom SR od roku 1989. Piata časť - Mikuláš Dzurinda v réžii Leny Kušnierikovej bude odvysielaná v pondelok 26.11. Po nej 3.12. časť Iveta Radičová v réžii Eda Cichu a posledná časť Robert Fico v réžii Lucie Kašovej 10.12. Všetky odvysielané časti sú dostupné aj v archíve RTVS.
Režiséri boli vybraní dramaturgom projektu a pedagógom FTF VŠMU Petrom Kerekesom spomedzi študentov Ateliéru dokumentárnej tvorby. Aké skúsenosti majú režiséri posledných troch častí dokumentárneho cyklu? Ako sa im s expremiérkou Radičovou a expremiérmi Dzurindom a Ficom spolupracovalo?
Mikuláš Dzurinda / réžia Lena Kušnieriková:
Keď Dzurinda začal premiérovať, mala som 8 rokov. Bolo pre mňa zaujímavé, spätne spoznávať dobu, v ktorej som vyrastala. Zaujímal ma rozpor medzi - z môjho pohľadu Dzurindovými dobrými reformami a ukončením éry Mečiara, no na druhej strane korupčné škandály a Dzurindov “nešťastný” koniec. Zaujímala ma strata kontaktu s realitou, a či sa dá z toho vrátiť späť. Rozmýšľala som nad tým, čo s človekom spraví alebo nespraví moc.
Ako dlho:
Pôvodne som chcela celý film točiť na Ukrajine, kam v tom čase Dzurinda často chodieval. To sa však nepodarilo, preto som sa prispôsobovala aktivitám, ktoré mal tu v okolí. Skoro každé nakrúcanie som dohadovala cez jeho asistentku, ktorá žije v Bruseli. To bolo trochu zdĺhavé. Mal na mňa veľmi málo času a v podstate on vyberal čo môžem točiť a kam ma už nepusti. Dokopy sme nakrúcali možno 10 krát. Boli to rôzne eventy, behy, panelové diskusie, rozhovory, na ktoré som mohla ísť.
Súhlas:
Ak si dobre pamätám, tak sa ma spýtal, či film vznikne aj ak by nesúhlasil. Nato som odpovedala, že áno, vznikne aj tak. Vzápätí na to súhlasil hneď, ale rovno mi povedal, že je veľmi pracovne vyťažený a že má málo času.
Názor:
Keď začal premiérovať, mala som 8 rokov. Pochopila som, že ja nie som pre Dzurindu rovnocenný partner na politickú debatu. Ja jeho argumentácií nestíham. Bolo nevyhnutné to vo filme priznať. Čakala som, že bude mať viac tendenciu mi veci objasniť a v kľude vysvetliť, to sa z môjho pohľadu úplne neudialo, ale možno som sa mala inak pýtať. Pochopila som, že je to človek, ktorý ide stále vpred a stále na sebe pracuje. Dobre sa mi robilo so Zuzanou a Janou, jeho dcérami, ktoré boli ochotné nakrúcať aj rozprávať o veciach.
Prekvapenie:
Asi ani nie.
Iveta Radičová / réžia Edo Cicha:
Vyhovovalo mi, že budem robiť film o niekom, kto mi je aspoň trochu sympatický. Zároveň pre mňa bolo atraktívne spätne preskúmať spoločensko-politické dianie v tých rokoch, kedy som iba začínal nadobúdať občianske vedomie. O politiku som sa totiž začal serióznejšie zaujímať až v období, kedy končila Radičovej vláda. Dovtedy som sa na politikov pozeral stereotypným, zovšeobecňujúcim spôsobom, ktorý je v slovenskej spoločnosti bežný.
Ako dlho:
Myslím, že sme spolu oproti mojim kolegom a ich expremiérom strávili pomerne veľa času. Dokopy sme spolu strávili možno 10 dní v priebehu niekoľkých týždňov.
Súhlas:
Pani Radičová súhlasila prakticky hneď. Prvý raz sme sa stretli u nej na BISLA, kde učí. Vysvetlil som jej na rovinu o čo mi ide a jej to bolo, dovolím si povedať, sympatické.
Názor:
Môj východiskový pocit z Ivety Radičovej sa nakoniec v podstate len potvrdil. Verím, že bola kompetentnou političkou s čistými úmyslami.
Prekvapenie:
Trochu ma prekvapila jej energickosť, jej pracovné tempo, že stále vládze fičať na plné obrátky.
Robert Fico / réžia Lucia Kašová:
Robert Fico bol pre mňa osobne ťažký oriešok kvôli vyhranenému názoru, ktorý voči nemu prechovávam. Snažila som sa tento názor utlačiť do pozadia a vidieť Roberta Fica znova ako človeka, nie ako karikatúru hranola. Mojím zámerom bolo ukázať človečenstvo namiesto odsúdenia, túžba vedieť o ňom viac a prehovoriť k jeho voličom. Zobraziť prázdno, ktoré moc, peniaze a skrivené hodnoty prinášajú. Ukázať morálne kompromisy, ktoré sa vynárajú medzi riadkami filozofických otázok.
Ako dlho:
Pán predseda nám venoval dva dni svojho času a dotáčali sme ďalšie dva dni. Plus obhliadky. Film je založený len na rozhovoroch, bez komentárov historikov a politológov.
Súhlas:
V určitom momente leta som chodila na Súmračnú ako na klavír. Cez previerku bolo nutné sa dostať za každých okolností. Až na štvrtej audiencii som sa stretla s pánom predsedom z očí do očí. Prvoradé pri dokumente je ustáliť dôveru medzi režisérom a protagonistom. Zázrakom sa mi to podarilo.
Názor:
Môj názor tvorí film. Snažila som sa pristúpiť k látke bez predsudkov, pátrať po duši, ako pri každom inom dokumente. To, čo som našla na konci tejto cesty bola ľútosť voči bytosti, tak zašňurovanej vo svojej existencii, že krása k nemu nerozpráva. A to je tragédia.
Prekvapenie:
Prekvapenie nenastalo, iba skepsa.