Najskôr som sa chcela v tejto pravidelnej rubrike venovať inej téme, avšak Sobotné dialógy ma presvedčili o tom, že je potrebné na nich upozorniť. Posledné Sobotné dialógy, ktoré pravidelne vysiela Slovenský rozhlas, moderátorka Marta Jančkárová spolu s hosťami venovala téme nového tlačového zákona. Jeho novú podobu navrhujú poslanci Smer-u, a zdá sa, že aj Andrej Danko, predseda Národnej rady SR a líder SNS.
Ten má v súvislosti s tlačovým zákonom dve najdôležitejšie témy. Prvá je právo na odpoveď, ktorú chce rozšíriť aj na komentáre a glosy a druhou je založenie Tlačovej rady. Treťou témou, ktorá síce súvisí s médiami, nie však s printovými, ale s RTVS, sú koncesie. SNS, ako to v relácii Sobotné dialógy potvrdil člen tejto strany a zároveň podpredseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Karol Farkašovský, je vo všeobecnosti za zrušenie koncesionárskych poplatkov.
Okrem týchto tém sme sa dozvedeli aj to, že Andrej Danko navrhuje zatiaľ zrušenie koncesií pre dôchodcov, ako aj zníženie daní pre printové médiá na 10 percent.
A práve zrušenie koncesií, bola téma, ktorá odštartovala Sobotné dialógy. Predseda parlamentného Výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) ako hosť relácie potvrdil, že jeho strana nesúhlasí s celkovým zrušením koncesií, pretože v konečnom dôsledku tieto peniaze bude potrebné nahradiť. Jarjabek správne predpokladá, že zo štátneho rozpočtu.
Danko tiež hovorí o oslobodení od koncesií pre dôchodcov. A to v čase, keď už teraz sú dôchodcovia čiastočne oslobodení a platia polovicu z celkovej sumy, teda 2,32 eur na mesiac.
Zrušenie koncesií si ale prinajmenšom vyžaduje úpravu zákona o financovaní RTVS.
Bulvár si na seba zarobí sám
Poďme ďalej, novinkou Andreja Danka je zníženie daní na 10 percent pre printové médiá. Nečakane kontroval k tomuto vyhláseniu Dušan Jarjabek, ktorý vyhlásil, že s týmto súhlasí, ale je potrebné rozdeľovať bulvár a seriózne printy. „Bulvár si na seba zarobí sám veľmi jednoducho.“
Tu si dovolím vysvetlenie. Nevedno odkiaľ vzal toto tvrdenie odborník na médiá Dušan Jarjabek, ale príjmy tak bulvárnych printov, ako aj serióznych, sa sú dnes výrazne závislé od príjmov z reklamy, sčasti z predaja teda samotných novín a časť výnosov pochádza aj od čitateľov. Tieto tri zložky príjmov ovplyvňujú faktory ako predaj či čítanosť. Je pravda, že bulvárne printy sú predávanejšie v porovnaní so serióznymi denníkmi, to však zďaleka nehovorí o tom, čo tvrdí Jarjabek, teda, že si bulvár na seba zarobí veľmi jednoducho.
Oponentom zníženej dane bola v relácii Sobotné dialógy Renáta Kaščáková (SaS), ktorá bola rovnako ako Jarjabek hosťom v Sobotných dialógoch. Tá nesúhlasí, pretože ide podľa nej o populistické gesto. Je pravda, že zníženie dane by vydavateľom pomohlo, nehovoriac o ďalších podnikateľoch z iných oblastí. O tých ale reč nebola.
Najhorúcejšou otázkou v súvislosti s tlačovým zákonom, je právo na odpoveď. Dušan Jarjabek podporil v sobotnej diskusii zavedenie práva na odpoveď aj pre politikov. Dôvodom tohto návrhu je podľa Jarjabka „množstvo stretnutí s občanmi, ktorí nie sú spokojní s tým ako funguje mediálny priestor“.
Právo na odpoveď znamená to, že každý politik, bude môcť požadovať od publishera právo na odpoveď nielen vtedy, keď médium zverejní neúplné či nepravdivé informácie, ale aj pravdivé.
Podľa Kaščákovej je toto právo na odpoveď zvrátené v tom, že novinári budú musieť reagovať aj v prípade, že napíšu pravdu. Preto ak sa to politikovi nebude páčiť, bude automaticky žiadať právo na odpoveď. Podľa Kaščákovej zákon reaguje na ukrivdených politikov, ide o šikanu novinárov. Politici takto chcú dať novinárom na ústa náhubok.
Za novinárov dostal v diskusii priestor Alexej Fulmek ako šéf Asociácie vydavateľov tlače. Ten zdôraznil, že novinári dávajú každej osobe priestor vyjadriť sa, pretože ide o zásadu v žurnalistike. Okrem toho zákon s právom na odpoveď tu bol už v roku 2008, aj vtedy proti nemu publisheri protestovali.
Vojna medzi politikmi a novinármi škodí tejto krajine
Fulmek hovorí o tom, že v našej krajine majú premiéri, a nielen Fico, ale v minulosti Mečiar, a čiastočne aj Dzurinda taktiku spochybňovať novinárske zámery, chcú dosiahnuť, že novinári a médiá budú nedôveryhodní. „Ak však politici budú útočiť na štandardné médiá, budú vytvárať priestor pre neštandardné médiá, pre šírenie nepravdivých informácií hoaxov a pravdepodobne aj pre konšpiračné médiá,“ hovorí Fulmek, ktorý je zároveň šéfom vydavateľstva Petit Press. A tiež si myslí, že vojna medzi politikmi a novinármi škodí tejto krajine.
V hre je Tlačová rada
Karol Farkašovský sa v relácii opäť spojil telefonicky, keď hovoril o tom, že SNS navrhuje zriadiť Tlačovú radu. Tá by mala dohliadala na printové médiá a digitálne prostredie. „Rada by mala fungovať na báze Rady pre vysielanie a retransmisiu. Mala by prispieť k vyváženiu zdeformovaného mediálneho prostredia.“
Dušan Jarjabek nemá problém so schválením Tlačovej rady, omnoho dôležitejšie podľa neho bude skôr dohoda, kto v nej bude „sedieť“.
Komu pomohla vražda novinára?
V závere relácia kulminovala, keď si Renáta Kaščáková dovolila poznamenať, že dnes existujú výrazné rozdiely medzi tým, čo si myslia odborníci a čo politici navrhujú v tlačovom zákone.
Napätie vygradovalo, keď sa moderátorka Marta Jančkárová obrátila na Dušana Jarjabka, s otázkou, či rok po vražde novinára, by okrem týchto tém nemala byť dôležitejšia téma zákona na ochranu novinárov. Odpoveď Jarjabka citujem: „Odmietam čokoľvek čo sa deje v parlamente dávať do súvislosti a v médiách už vôbec nie, do súvislosti s vraždou, ktorá bola hrozná a ktorú všetci odsudzujeme. Ak niekto zneužíva vraždu novinára aby niečo povedal, presadil či urobil, to je absolutný hyenizmus. Komu táto vražda pomohla? Koalícii asi nie, zrejme opozícii keď sa snažila o štátny prevrat cestou námestí.“
Netreba hovoriť o invektívach, ktoré si pán Jarjabek dovolil na kolegyňu Kaščákovú. V jednom momente jej napríklad povedal, že s ňou pri tomto zákone nerátajú. Koniec koncov celé Sobotné dialógy si môžete vypočuť tu.
Aj napriek tomu, že Jarjabek hovorí o celom zákone ako o úspechu, jeho a pána Číža, už len preto, že vyvolal diskusiu, človek má z toho presne opačný pocit. Obzvlášť, ak Jarjabek nakoniec skonštatuje: „Neviem, čo bude v cieľovej rovinke tohto zákona.“
A tiež aj z tónu, akým predseda Výboru pre kultúru a médiá prezentuje nový zákon.