Sledujte nás na Instagrame

@magazin.strategieFacebook
29.03.2019, 10:52

Ľuboš Kukliš: Je načase, aby sa regulačné iniciatívy začali zaoberať sociálnymi médiami

Chystá sa nová smernica pre audiovizuálne médiá. Nový zákon zasiahne aj YouTube a Facebook.

Ľuboš Kukliš: Je načase, aby sa regulačné iniciatívy začali zaoberať sociálnymi médiami
Zdroj: RVR

Do platnosti vstupuje nová úprava mediálnych služieb. Prvýkrát sa v legislatíve hovorí o zdieľaní videí. Aké ďalšie novinky chystá nová smernica, ktorú bude musieť implementovať aj Slovensko? Zhovárali sme sa s Ľubošom Kuklišom z Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Nová smernica, ktorá sa týka audiovizuálnych médií, ovplyvní aj slovenskú mediálnu legislatívu. Čo čaká slovenské audiovizuálnemédiá?

Veľkou novinkou v smernici je, že okrem vysielateľov obsahu na požiadanie, ako je napríklad Netflix, sa prvýkrát pracuje s takzvanými video sharing platformami, teda platformami na zdieľanie videí. Sem patrí napríklad YouTube či videoobsah na Facebooku. Tiež je potrebné povedať, že nová regulácia vychádza vo viacerých oblastiach z takzvaného koregulačného prístupu. Inými slovami, spája štátnu reguláciu so samoregulačnými mechanizmami. V takomto regulačnom nastavení dochádza k funkčnému prepojeniu samuregulačných orgánov, ako je napríklad Rada pre reklamu, s predstaviteľmi štátnej regulácie, ako je napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Zdroj: Mafra Slovakia

Aké najväčšie povinnosti čakajú tieto platformy na zdieľanie videí?

Smernica zavádza pre platformy na zdieľanie videí základné pravidlá v oblasti ochrany maloletých, šírenia nenávistných prejavov či obsahu podnecujúceho k terorizmu a označovania reklamy. Predpisuje tiež mechanizmy, ktoré musia byť na týchto platformách k dispozícii, aby sa čo najviac predchádzalo šíreniu potenciálne škodlivého obsahu. Do toho patrí aj možnosť efektívneho nahlasovania takéhoto obsahu samotnými používateľmi. Zároveň sa požaduje od platforiem transparentnosť v tom, aké následné kroky podniknú vo vzťahu k takto nahlásenému obsahu. Okrem toho platformy musia zavádzať opatrenia na ochranu maloletých ako rodičovské nástroje, overovanie veku používateľov a iniciatívy v oblasti mediálnej gramotnosti.

Nová smernica liberalizuje pravidlá reklamy pre klasické televízie.

Áno, zmena bude najviac viditeľná pri reklamných brejkoch. Vysielatelia budú mať väčšiu flexibilitu v zaraďovaní reklamy v priebehu dňa, keďže doterajší hodinový limit na vysielanie reklamy sa nahrádza denným a prime time limitom. Aj keď teda percentuálny podiel vysielacieho času ostáva rovnaký, 20 percent, denný a prime time limit dáva vysielateľom výrazne väčšiu možnosť sústrediť reklamu do divácky najvyťaženejších časov. Treba povedať, že táto zmena sa určite nestretne s pozitívnou reakciou divákov, pretože televízie budú chcieť logicky reklamu umiestniť pri najsledovanejšom programe. Ale obchodný model médií, s výnimkou verejnoprávnych u nás, je postavený na príjmoch z reklamy a o tie musia vysielatelia súperiť s čoraz intenzívnejšou konkurenciou zo strany internetových platforiem. Uvedená zmena v smernici je dôsledkom práve tejto situácie.

Novinkou je označovanie programov z hľadiska vhodnosti programu.

Túto novinku s najväčšou pravdepodobnosťou ocenia rodičia maloletých. Po novom sa totiž nebude program označovať iba vekom, ale aj ďalšími obsahovými deskriptormi, ktoré budú upozorňovať na konkrétny typ potenciálne škodlivého obsahu, ako sú drogy, sex, násilie, vulgarizmy a podobne.

Bude sa toto vzťahovať aj na platformy na zdieľanie videí?

Priamo im to smernica neukladá, ale je pravdepodobné, že táto zmena sa napokon premietne aj u nich. YouTube napríklad s takýmito kategóriami pracuje už teraz.

Ako funguje proces označovania teraz, v čom je odlišný, ako bude ten navrhovaný po novom?

Momentálne je označovanie u nás riešené vyhláškou ministerstva kultúry, ktorá sa týka najmä označovania programov ich vekovou vhodnosťou pre maloletých. To je určené najmä pre rodičov, aby vedeli, čo môžu očakávať od konkrétneho programu. Uvedená zmena súvisiaca so smernicou by menila tento systém minimálne v tom, že by sa súčasné pravidlá museli rozšíriť o už spomínané obsahové deskriptory. V súčasnosti sa však intenzívne diskutuje aj o možnosti oveľa väčšej zmeny celého systému. Vo svete už existujú omnoho efektívnejšie systémy, ako je ten náš súčasný, a smernica zároveň predpokladá pre oblasť ochrany maloletých koregulačný režim. Spojenie týchto dvoch vecí by znamenalo zaviesť niečo úplne nové.

Ako by mohol vyzerať nový systém? Dá sa skopírovať už nejaký fungujúci model?

Najznámejším je asi holandský systém Kijkwijzer. Ide o algoritmický systém, kde trénovaný pracovník identifikuje, aké problematické elementy sa nachádzajú v programe. Na záver systém priradí k programu okrem čísla vekovej kategórie aj spomínané symboly. Dôležité je to, že ten, kto nahadzuje informácie, nie je zodpovedný za výsledok, keďže sám neprideľuje výsledné označenie. To prideľuje samotný systém, ktorý je omnoho presnejší ako ľudský odhad a zároveň vnáša do celého hodnotenia viac objektivity. Pri našom súčasnom systéme zodpovedá vysielateľ za proces aj výsledok a momentov, v ktorých dochádza k rozhodnutiam subjektívnej povahy, je veľmi veľa.

Kto spravuje takýto systém?

Holandský systém si platia vysielatelia v spolupráci s inými mediálnymi spoločnosťami, pretože ide o spoločný samoregulačný projekt. Buď si zaškolia zamestnanca, alebo to môže byť platená služba. Celý tento spôsob označenia stojí viac ako milión eur ročne.

Kto to bude platiť na Slovensku?

To je problém, kto to u nás zaplatí. Fíni majú napríklad podobný systém, ale inštitúcia, ktorá ho spravuje, je štátna.

Čo rádiá, na aké nové regulácie si budú musieť zvyknúť?

Európska smernica je obmedzená na audiovizuálne médiá a rádií sa priamo netýka. Avšak na Slovensku by sme v súvislosti s implementáciou smernice radi prehodnotili práva a povinnosti rádií. Veľmi intenzívne sa hovorí napríklad o uvoľnení súčasného zákazu krížového vlastníctva médií, ktorý momentálne v zákone je. Jeden rozhlasový vysielateľ môže mať u nás iba jednu licenciu na vysielanie. Toto pravidlo, minimálne teda v súčasnej podobe, nereflektuje situáciu v mediálnom prostredí.

Bude stačiť táto smernica na reguláciu šírenia nevhodného obsahu na sociálnych sieťach?

Predpokladám, že sa pýtate na Facebook. Smernica sa týka iba audiovizuálneho obsahu a potenciálne sa môže týkať aj takéhoto obsahu na Facebooku. Iného obsahu sa netýka. No zaujímavým momentom však je, že Facebook v súčasnosti pracuje na zavedení vlastnej samoregulačnej rady, ktorá by mala byť zložená z nezávislých expertov.

Dá sa dnes Facebook regulovať ako médium? Sám sa tvári ako platforma.

Facebook či iné sociálne médiá nie sú médiá v klasickom ponímaní, ale nie sú ani klasickými sprostredkovateľmi. Sú niečo medzi tým. Snaha vtesnať ich do jednej alebo druhej škatuľky jednoducho nedáva právne zmysel. Je načase, aby sa regulačné iniciatívy začali zaoberať sociálnymi médiami ako samostatným druhom služby. Ale napríklad vo Francúzsku už vzniká legislatíva, ktorá tento fakt akceptuje. To znamená, že z tohto pohľadu im dáva konkrétne práva a zodpovednosť.

Ako je to s ochranou detí na sociálnych médiách? Vzniká nejaká regulácia pre túto oblasť?

V celej oblasti ochrany detí vo vzťahu k médiám je problém, že vedecké poznatky sú pomerne skromné. Nemôžete predsa dieťaťu pustiť nejaký škodlivý obsah a potom sledovať, aké to bude mať naň následky. A aj názory odborníkov na to, ako ne tieto veci reagovať, sa rôznia. Autori regulácie v tejto oblasti, aj tí, čo ju potom aplikujú, to teda vôbec nemajú ľahké. Dôležité je, aby existovala intenzívna debata medzi všetkými aktérmi. V rámci ERGA napríklad organizujeme pravidelný workshop na túto tému, kam si pozývame špičkových odborníkov z celého sveta. Minulý rok v októbri sme napríklad debatovali so Soniou Livingstone z London School of Economics, ktorá je známa svojím zdržanlivým postojom k zavádzaniu regulácie pri ochrane maloletých najmä kvôli spomínanej absencii jednoznačných dôkazov. Zároveň sme však pozvali aj Mary Aiken, ktorá, naopak, hovorí, že kým sa dôkazov dočkáme, môžeme v úvodzovkách prísť o dve až tri generácie mladých ľudí. Vznikla z toho veľmi zaujímavá konfrontácia. Mary je inak autorkou svetového bestselleru The Cyber Effect a onedlho, 16. apríla, bude prednášať aj v Bratislave.

Dokedy sa má implementovať nová smernica z Európskej únie?

Do septembra budúceho roka.

 

Kto je Ľuboš Kukliš?

Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí ako riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu. V auguste 2018 sa stal predsedom európskeho združenia audiovizuálnych regulátorov ERGA (The European Regulators Group for Audiovisual Media Services), kde v minulosti viedol  aj podskupinu ERGA pre ochranu maloletých.

 

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.