V Poprade našli zavraždeného prokurátora. Tak znela základná informácia, ktorú priniesli médiá. Konkrétne portál pluska.sk. Len o pár minút neskôr túto informáciu s rovnakým odkazom zverejnil markizácky web tvnoviny.sk. Stačilo pár minút, aby sa informácia, ktorá obsahovala nielen správu o smrti, ale aj meno prokurátora z Popradu, rozšírila na ďalšie slovenské najčítanejšie spravodajské portály. A tiež na sociálne siete. Nič výnimočné. Tak to už zvyčajne v podobných prípadoch býva.
Problém nastal vo chvíli, keď Polícia SR dementovala šíriace sa správy a uviedla, že "zranený prokurátor" žije.
Médiá zareagovali promptne, titulky sa rýchlo menili, už to nebolo "o zavraždenom prokurátorovi", ale "o dobodanom" prokurátorovi.
V rýchlom slede udalostí sa udiali dve chyby. Tá prvá zasahuje do etiky fungovania novinárskej práce. V prípade, že nejaký portál prichádza prvý s informáciou, tie ostatné by mali uviesť zdroj a prelinkovať ho. Inými slovami, ak v tomto prípade pluska.sk prišla prvá s informáciou, ďalší portál by ju mal odzdrojovať. Ako druhý zverejnil informáciu web Markízy. Na otázku, prečo tvnoviny.sk neprelinkovali správu, Markíza odpovedala takto: "Prvotnú informáciu sme neprebrali, pochádzala z nášho vlastného zdroja." Zdá sa, že obe redakcie spracovávali v podobnom čase rovnakú informáciu.
Druhý, vážnejší dôvod bol ten, že obe médiá priniesli informáciu, ktorá sa nakoniec ukázala ako nepravdivá. Médiá nikdy neprezradia svoje zdroje, obzvlášť v prípade citlivých informácií, ktorou smrť človeka určite je. V tomto prípade sa obe médiá spoliehali na vlastné zdroje. Viac ako na tie oficiálne. Z portálu pluska.sk nám prišla odpoveď, že "s informáciou prišiel skúsený redaktor priamo z regiónu. Informáciu mal od zdroja, ktorý je blízko k polícii."
Podobné vysvetlenie má aj Markíza, ktorá tvrdí, že v čase publikovania informácie o "zavraždenom prokurátorovi" si "jej redaktori informáciu o vražde okamžite overovali u viacerých ďalších zdrojov." Hneď ako vysvitlo, že sa nezakladá na pravde, tvnoviny.sk správu akualizovali. "Pôvodný článok bol približne do šiestich minút od publikovania aktualizovaný s tým, že sme uviedli, že prvotné informácie z nášho zdroja boli chybné," reagovala Markíza.
Na to, že na verejnosť unikla dezinformácia, neexistuje ospravedlnenie. Rovnako zle sa počúva fakt, že informáciu publikovali ďalšie médiá, a nielen bulvárne. A to bez toho, aby si samé zistili podrobnosti. Iste, v čase internetu sa veci dejú rýchlo.
Portály reagujú okamžite a mnohokrát rýchlejšie, ako dokážu odpovedať oslovené oficiálne zdroje. Dokonca sa stáva, že oficiálna reakcia prichádza až po zverejnení správy. V prípade smrti je to samozrejme neskoro a viac to bolí.
Prípad "zavraždeného prokurátora" nie je žiaľ ojedinelý ani výnimočný. Pred dvoma rokmi britský renomovaný denník omylom vypublikoval správu o tom, že manžel anglickej kráľovnej, princ Philip, zomrel. Rešpektované britské noviny majú pravdepodobne tento typ správy už pripravený dopredu, aj z dôvodu veku vojvodu z Edinburghu. Ale nemusíme chodiť ani do ďalekého zahraničia. Niečo podobné sa stalo začiatkom roka Karlovi Gottovi, keď ešte žil. V Česku napísali, že zomrel. Stalo sa tak preto, že na otázky novinárov dlho z okolia Zlatého slávika nikto nereagoval.
Podobný prípad smrti, ktorá nebola, sa stal na Slovensku v roku 2000 okolo prezidenta Rudolfa Schustera. Poplach urobila správa moderátora rádia, ktorý v priamom prenose povedal, že ho vezú na patológiu. V skutočnosti zázrakom prežil v sanitke, ktorá ho viezla do Rakúska.
Tlak na rýchle zverejnenie informácie zažíva každá redakcia. Byť prvý je to, po čom túži každá redakcia. Ak to tak nie je, zjavne je jediná, ktorá pláva proti prúdu. Avšak potreba rýchleho zverejnenia informácií a nečakania na potvrdenie z oficiálneho zdroja nie je žiadnym ospravedlnením pre následné šírenie klamlivej správy. Obzvlášť nie v dobe ľahkého šírenia dezinformácií. Alebo možno konečne prišiel čas začať plávať proti prúdu.