Sledujte nás na Instagrame

@magazin.strategieFacebook
20.01.2017, 00:00

Šéf TASR: S Václavom Mikom máme dohodu, že sa jeden k druhému nebudeme vyjadrovať

„Každý riaditeľ, ktorý do RTVS príde, má právo urobiť spravodajstvo, ktoré je kompatibilné so všetkými pravidlami, ale aj s jeho osobnostným nastavením,“ hovorí šéf TASR a dvojnásobný kandidát na post riaditeľa RTVS Jaroslav Rezník.

Šéf TASR: S Václavom Mikom máme dohodu, že sa jeden k druhému nebudeme vyjadrovať
Zdroj: HN/Peter Mayer

O kandidatúre na post generálneho riaditeľa RTVS, o postoji k ruskej agentúre TASS, súčasnom informačnom pretlaku, o priamej konkurencii agentúry, vlastnom paywalle, o koncesiách a nezávislosti verejnoprávnych médií sme sa rozprávali so šéfom TASR Jaroslavom Rezníkom.

Na mediálnom trhu ste celý svoj profesionálny život. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Trh je dnes senzitívnejší ako kedykoľvek predtým, sme svedkami oligarchizácie médií.

Nič neštandardné sa však nedeje. Každý, kto sa v uplynulých dvadsiatich rokoch niekam vypracoval a vlastní holdingy dosahujúce miliardové ročné obraty, a teraz je jedno, o aký segment ide, chce mať v portfóliu aj médiá. Nie pre to, že by ich potreboval využívať na priamu likvidáciu konkurencie. Skrátka sa to patrí. To, čo povedal Marek Dospiva (spoluzakladateľ Penta Investments, pozn. autora), ktorý prirovnal vlastnenie médií k atómovému kufríku, je podľa mňa racionálne prirovnanie. Nevidím na tom nič neprirodzené. Je to len opakovanie a dobiehanie toho, čo sa deje v každom segmente.

Zhodneme sa však, že biznis v médiách je iný ako v ostatných segmentoch.

Určite áno. Je ďaleko viac naviazaný na spoločenskú, politickú či ekonomickú zodpovednosť jeho tvorcov, čo si ľudia uvedomujú väčšinou až vtedy, keď sú mediálnymi výstupmi zasiahnutí. Tým, že pravidlá v médiách nie sú jasne stanovené, každý si to vykladá po svojom.

Raz sú médiá presne taký istý trhový segment ako je napríklad veľkopredaj v papiernictve a nesmú byť nijako regulované, ale keď sa v iných súvislostiach dostanú s týmto konceptom do rozporu, tak tvrdia, že médiá majú obrovský vplyv na verejnú mienku a musia byť regulované. Toto pretláčanie bude trvať ešte nejakých 5 až 10 rokov. Myslím si, že až generácia dnešných novinárov nastaví v budúcnosti ďaleko systémovejšie pravidlá. Tie dnešné, žiaľ, nefungujú.

Novinári dnes medzi sebou veľmi nespolupracujú.

Myslím si, že v budúcnosti budú, a to prirodzeným spôsobom.

Podľa čoho tak súdite?

Po roku 1989 vypadla z tohto prostredia celá jedna, možno aj dve generácie novinárov. Povedalo sa, že vy ste zlí, pretože ste fungovali za minulého režimu. Ostalo ich zopár, ktorí nejakým zázračným spôsobom v profesii zotrvali, lebo sa im odpustilo. Ale toho popola...

Po roku 1989 bolo v médiách dovolené prakticky čokoľvek. Nehovoriac o tom, že dnes existuje navyše prostredie internetu a sociálnych sietí, ktoré je bez akýchkoľvek pravidiel. Tým, že vypadli dve generácie a ľudia sa veľmi ťažko nahrádzali, ako aj zmena základného princípu, keď začalo platiť, že za čo najmenšie náklady musíme urobiť čo najväčší zisk, to všetko vytváralo vo vnútri médií tlak. A vidieť to aj na vzťahoch.

Dá sa súzvuk obnoviť?

Dnes fungujeme tak, že napríklad ja z jedného média nepôjdem do nijakej organizácie s niekým z iného média, pretože máme iné svetonázorové nastavenie. Buď to bude naďalej takto roztrieštené, alebo sa nájdu nejaké, aspoň ako-tak akceptované osobnosti, ktoré to pôjdu vyjednať.

Jaroslav Rezník
Zdroj: Peter Mayer

Prejdime k TASR. V apríli to bude desať rokov, čo ste na čele tlačovej agentúry. Ako sa vám darí?

Ďakujem za opýtanie, dobre. Za 2016 sme vydali sumárne takmer 300-tisíc výstupov: slovných, obrazových, zvukových, videoreportáží, grafov, tabuliek, prehľadov, chronológii podobne. Vždy sme chceli byť tlačovou agentúrou, ničím iným nechceme byť.

Čím iným by ste mohli byť?

My nie sme PR agentúra, nie sme využívaní ani využívateľní na rôzne ad hoc služby. U nás nenájdete na úvodnej stránke, že ak za nami prídete, tak vám na mieru ušijeme informačné riešenia, s ktorými následne zasiahnete celý mediálny trh.

Hovoríme aktuálne o konkurencii, súkromnej agentúre SITA?

Viete, ja hovorím, že to celkom ani nie je konkurencia.

Máte odlišnú štartovaciu čiaru. Vzhľadom na váš príjem zo štátneho rozpočtu nemá SITA pre vaše dumpingové ceny reálnu šancu byť pre vás konkurencia.

V prvom rade sa ohradzujem voči tomu, že my dumpujeme ceny, realita je presne opačná. SITA mala šancu byť naša konkurencia. Pointa je, že musela by chcieť byť reálna tlačová agentúra. Nemôžete tvrdiť, že je to biznis ako každý iný, robíte ho teda za účelom dosahovania zisku a byť pritom v strate, ako je SITA po celé roky. Môžeme sa teraz pýtať, prečo to sú tí majitelia ochotní saturovať. Nemusím vám to hovoriť. Vy viete prečo aj ja viem prečo: efektívne si tým pokrývajú iné typy aktivít.

Tak, ako som hovoril v úvode o zodpovednosti médií, ktoré presahujú do spoločenskej, politickej, kultúrnej roviny, tak asi sa to niekomu pravdepodobne rentuje. Sú tu aj iné médiá, ktoré účtovne vykazujú, že na tom nie sú hospodársky bohvieako dobre, ani nemajú výtlak, no čuduj sa svete, fungujú ďalej.

Napríklad?

Bez príkladu.

Vráťme sa k TASR. V posledných rokoch ste zdigitalizovali váš historický archív, na trh ste uviedli niekoľko nových produktov, kam sa TASR môže posunúť v najbližších rokoch?

Máme víziu, vieme, kam chceme s kolegami agentúru posunúť. Digitalizácia bola fajn, sprístupnili sme 1,3 milióna objektov a pribúdajú ďalšie. Využívanie nášho webového rozhrania vtedy.tasr.sk ako aj webu vtedy.sk svedčí o tom, že tento projekt mal zmysel a bol úspešný. Ale musíme ísť ďalej.

Tak, ako sme digitalizovali my, digitalizovali aj iní. Existujú aj ďalšie zaujímavé databázy a my chceme tieto databázy poprepájať, aby sa dostali k verejnosti. Budeme finalizovať napríklad rokovania s Vojenským historickým ústavom o prepojení ich fotodatabázy s našou a rozvíjať možnosti zdigitalizovaných portfólií aj naďalej. Budem sa snažiť prepojiť jednotlivé archívy tak, aby ich čo najviac bolo prístupných verejnosti.

Podobne by sme mali do mája sprevádzkovať paywallový systém. Prístup k historickým agentúrnym fotodatabázam si tak bude môcť kúpiť aj bežný užívateľ.

V čom dnes vidíte hlavnú úlohu agentúry?

Za kľúčovú považujem skutočnosť, že sa dnes v dobe tekutých informačných vojen musíme zaoberať tým, aby sme boli zdrojom serióznych informácií, a teda spätne overovať aj tie zdroje, ktoré sa ešte pred pár rokmi považovali za nespochybniteľné. Z tohto hľadiska mi až tak veľmi neprekáža, ak nie sme na trhu s informáciou vždy prví. Pri tom počte médií, ich rozložení a spôsobe, akým fungujú sociálne siete, je dnes už úloha tlačovej agentúry iná. Áno, naďalej chceme a musíme byť rýchli. Na druhej strane, v tejto chvíli je ďaleko dôležitejšia zodpovednosť za to, že je obsah je seriózny. Že nebudeme vydávať bludy ani polobludy.

Otázka dneška je, ako v budúcnosti postupovať, ak preberáme správu napríklad z Reuters, lebo validitu správ z veľkých agentúr podrobne nepreverujeme. Doteraz platí pravidlo, že za obsah správy, ktorá ide na medzinárodný okruh, jej kvalitu a pravdivosť ručí vydávajúca agentúra. Všeobecne sa však miera chybovosti zvyšuje úmerne s narastajúcim objemom informácií a našou úlohou je krížovým overovaním faktov tieto chyby vychytať.    

Za uplynulý rok sme uzavreli zmluvy s ďalšími tlačovými agentúrami, napríklad s iránskou, juhokórejskou a napriek váhaniu som obnovil zmluvu s tureckou agentúrou. Exportné spravodajstvo takmer všetkých agentúr je dnes v angličtine, dokonca aj to, ktoré preberáme z TASS či RIA Novosti.

Zdroj: HN/Peter Mayer

Jedna je vec Reuters, druhá je ruská TASS, pri ktorej je problém s validitou správ pravdepodobne väčší.

Ešte väčší problém je Sputnik. V poriadku, teraz sa máme tváriť, že nebudeme dávať nič? V tejto vojne informačnej, ak má svoje záujmy TASS, druhá strana ich nemá? A tá druhá strana je bez chyby? Špeciálne po tom, čo sa tam teraz deje?

Sem nezachádzajme, to už je čistá politika.

Súhlasím s vami, viete však, že každá tlačová agentúra vždy bola a vždy bude jednou nohou v politike už len preto, že o nej informuje. Našou snahou však bolo a je, aby informácie z TASR boli čo najobjektívnejšie a najdôveryhodnejšie. Ak toto chceme ponúkať ako štandard naším klientom aj naďalej, tak si dnes musíme naše zdroje overovať oveľa viac.

Ani my nie sme neomylní a podarili sa nám aj parádne kúsky, na ktoré nie som hrdý. V konečnom dôsledku si však myslím, že serióznosť a dôveryhodnosť značky TASR šla za tých desať rokov hore. Či mohla ísť viac? Samozrejme. Nie sme dokonalí.

​​​​Moja kľúčová otázka je vaša kandidatúra na post generálneho riaditeľa RTVS. Súčasnému šéfovi RTVS Václavovi Mikovi sa tento rok končí funkčné obdobie. Na tento post ste kandidovali dvakrát. Bude kandidovať aj po tretí raz?

A prečo by som mal?

Prečo nie? Kandidovali ste už dvakrát.

Okej, ale dvakrát som to neskočil.

Čiže?

Nečakáte odo mňa, že vám poviem, že určite áno alebo určite nie.

Samozrejme, že čakám.

Nedočkáte sa, pretože to naozaj nie je otázka, ktorou by som sa v tejto chvíli zaoberal, ale je prirodzené, že veci okolo RTVS vnímam, veď koniec koncov, je to náš veľký klient. Vašovi Mikovi plynie mandát, ktorý je platný do augusta a ja som spokojný s tým, že to bude pravdepodobne prvý riaditeľ, ktorý mandát dokončí, pretože zatiaľ sa to nepodarilo nikomu. Bol by som rád, keby to signalizovalo dlhodobejšiu stabilizáciu segmentu verejnoprávnych médií vo všeobecnosti.

V RTVS sa urobilo kopec roboty. Na niektoré veci môžem mať odlišný názor, s niektorými môžem súhlasiť. Viete však, že ja som predložil svoj projekt v roku 2012. Myslím si, že mal hlavu a pätu, no neuspel som s ním. Aký mám mať motív kandidatúry, do tretice všetko dobré?

Zdroj: HN/Peter Mayer

Ja vidím viacero motívov.

Na svojom súčasnom poste nie som nespokojný. Myslím si, že som s mojím tímom prispel k posunu TASR do polohy a podoby moderného a užitočného verejnoprávneho média. Vidím za sebou výsledky, a to ma napĺňa. Myslím si tiež, že TASR má slušný odborný i  spoločenský kredit, čo ma v mojom veku a po dvadsiatich piatich rokoch na verejnoprávnej mediálnej barikáde zaujíma trochu viac ako, povedzme, iné záležitosti. Otázka je, prečo ma má dnes zaujímať na dennej báze niečo iné, ako TASR? Áno, celý život robím vo verejnoprávnom segmente médií. Ale je zrejmé, že ak by som videl, že niekto ide zrušiť RTVS, tak by som sa ozval..

Zachránili by ste ju.

Zachránili... Som rád, že si zachovávate zľahka provokačný nadhľad, ale domnievam sa, že by ste ju pravdepodobne bránili spolu so mnou a ďalšími... Myslím si, že súčasťou civilizovanej Európy sú aj verejnoprávne médiá.

A teraz sa elipsou vrátim na začiatok, keď ste sa pýtali na oligarchizáciu mediálneho trhu – keď tu vo finálne zostanú dva, prípadne tri holdingy, ktoré budú mať médiá rozparcelované, práve vtedy budú verejnoprávne médiá naozaj kľúčové.

Čiže hovoríte, že potrebujeme verejnoprávne médium, aby niekto poskytoval objektívny názor?

Takáto spoločenská dohoda platí dnes v celej Európe a nikto ju zatiaľ naozaj reálne nespochybnil. Máte tu veľké podnikateľské subjekty, súčasťou ktorých sú aj určité médiá a všetci majú svoje záujmy. Tak kto má a prirodzene môže byť etalónom toho, že tu bude aspoň istý nezávislý objektívny hlas?

Súčasné fungovanie RTVS pod vedením Václava Miku by ste prirovnali k etalónu?

Hovorím o úlohe a poslaní verejnoprávnych médií všeobecne. Otázka je, že s čím to porovnávate. Viete, vždy to bude o tom, že každý pes svoju srsť chváli. Vraví sa, že spravodajstvo je dnes lepšie. Jasné, je lepšie, ako za obdobia pani Zemkovej, no nie je lepšie a ani sledovanejšie ako za obdobia pána Nižňanského. To mi je ľúto.

Sú tam prítomné aj iné faktory, a to trhové, napríklad dynamicky sa meniace fungovanie komerčných televízií.

Okej, samozrejme. Otázka však je, prečo mám ja hodnotiť RTVS?

Pretože ste boli dlho jej súčasťou, viedli ste Slovenský rozhlas.

Bol som. Tiež to bolo veľmi fajn. Boli sme najdôveryhodnejšia inštitúcia v štáte. Dostali sme v hodnotení 87% hlasov, po nás bola armáda a tretí boli hasiči. To bolo mimoriadne fajn.

A to by ste nechceli priniesť celej RTVS?

Dobrý pokus. Opakujem, dnes to nie je niečo, s čím zaspávam a s čím vstávam. Pozrite sa, RTVS má nejaký objem programu. Z toho, z tých sto jednotiek programu, je to, čo zaujíma politikov nejakých 6 %, pretože ich zaujíma prioritne len spravodajstvo.

A kvôli tým 6 % majú prirodzenú tendenciu ohrozovať tých zvyšných 94 %. Je rovnako prirodzené, že inštitúcia, ktorá sa cíti ohrozovaná, kladie odpor. Každý riaditeľ, ktorý tam príde, má právo robiť spravodajstvo, ktoré je kompatibilné so všetkými pravidlami, ale aj s jeho osobnostným nastavením. Vždy to tak bolo.

Zdroj: HN/Peter Mayer

Kompatibilné s pravidlami a osobným nastavením? Čo to znamená?

Normálnymi etickými pravidlami spravodajstva.

Aký je váš pohľad na koncesie – je to cesta k väčšej nezávislosti inštitúcie?

Uvediem skúsenosť z praxe: ak by neboli koncesie v istom období, keď som viedol rozhlas, tak tá inštitúcia neprežije. Robili nám zle, a zhusta. Zázrak koncesií spočíva v tom, že vám dávajú nezávislosť. Nedávno pán poslanec Viskupič predložil zákon, v ktorom sa majú koncesie zrušiť a financovanie nahradiť pevným odštepom z HDP. Čím vyššie bude HDP, tým vyšší bude odštep.

Čo sú podľa vás negatíva tohto návrhu?

Že niekto niekde musí v štátnej pokladni urobiť „enter.“ Ak ak musí, tak rovnako aj nemusí.

To musí urobiť aj teraz.

Dnes má ministerstvo kultúry dosah na približne 20 % objemu financií, na tých zvyšných, ktoré tvoria viac ako 70 %, nemá. Koncesie tvoria väčšinu príjmov RTVS a skladajú sa z množstva drobných platieb od veľkého množstva platcov, čiže Vám prirodzene nikdy neprestanú platiť naray. Ak to však spravíte ako odštep v štátnom rozpočte, bude mať štát dosah na 100 %. Pretože nejaký úradník bude musieť stlačiť ten gombík. Alebo nebude.

Zažil som situáciu, keď sa SRo a STV dostali do rozporu z ústredným orgánom štátnej správy   ktorý presadzoval istý zákon o navýšenom zdanení luxusných áut. Kriticky sa k nemu vtedy vyjadrovala ako Slovenská televízia na čele s Milanom Materákom, tak i SRo, ktorý som viedol ja. Parlament zasadal v marci, zákon neprešiel, hľadal sa vinník, našiel sa v STV a SRo Do decembra nám na účet už zo štátneho rozpočtu neprišla ani koruna, hoci sme ich tam mali schválené. Milan nemal z čoho financovať vianočné programy, v septembri už totiž musíte tvoriť sviatočnú ponuku. Financie nám nakoniec poslali 30. decembra a my sme museli tie peniaze minúť do konca roka, inak ich bolo nutné vrátiť. My sme ich minuli, STV to objektívne stihnúť nemohla.

Darmo dôvodia, že ide o alikvotnú časť rozpočtu. Vždy musí byť niekto, kto dá pokyn na prevod peňazí. A ak ste napojení na štátny rozpočet stopercentne, a niekto povie nie, ste vybavení. Preto koncesie.

Zdroj: HN/Peter Mayer

Čiže súhlasíte s návrhom pána Miku na navýšenie koncesií?

Prepáčte, ale asi sme si nerozumeli. Ak som v priebehu uplynulých dvadsiatich rokov sformuloval a opakovane mnohokrát verejne deklaroval môj názor na nespochybniteľnú potrebu koncesionárskych poplatkov ako základného predpokladu nezávislosti verejnoprávnych médií, tak hádam prirodzenejšie by bolo konštatovať, že pán Mika sa pripojil k môjmu názoru. A môj názor na výšku koncesionárskeho poplatku nájdete v mojom projekte z roku 2012.

Skúsim to teda naposledy. Hovorí sa o vás ako o vážnom kandidátovi na post riaditeľa RTVS, ktorý ste mali ambíciu v minulosti obsadiť už dvakrát. Pred chvíľou ste povedali, že spoločenské postavenie je pre vás dôležité. Zhodneme sa, že pozícia šéfa RTVS je prestížna záležitosť.

Post riaditeľa RTVS nie je ani zďaleka taký prestížny, ako sa vám zdá a verte mi, že viem, o čom hovorím. A ak som hovoril o spoločenskom kredite, mal som na mysli spoločenské postavenie TASR, určite nie moje. Prečo si myslíte, že je to spoločensky prestížna záležitosť? Veď je to v prvom rade drina.

Kandidoval som preto, lebo to bola výzva usporiadať veci systémovo. Toto sa sčasti podarilo. Nebudem to viac komentovať. S Vašom Mikom máme dohodu, že sa jeden k druhému nebudeme vyjadrovať.

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.