Chcel som dobre a dopadlo to tak, ako to dopadlo. Toto je môj príbeh v kauze Evita.
Bolo to pradávno, v časoch keď ešte Lucia Kollárová vydávala knihy pre ženské publikum. Pamätníci vedia a možno si spomenú na moju mediálnu prestrelku s mladou autorkou kvôli termínu "telebrity," ktoré som zaviedol ako Bohumil v jednej zo svojich Týždňoviek. Incident urovnal slávny slivkový koláč Lucie, po ňom ma pozvala na krst ďalšej zo svojich publikácií určenej ženám. Tam som sa prvýkrát stretol s Evitou - aspoň tak si to pamätám.
Skamarátili sme sa následne na Facebooku, hoci to bolo pred veľa rokmi, sociálna sieť už existovala. Pred štyrmi som potom spoznal Martina Petra. Talentovaný writer sa tiež cez Facebook prihlásil na výzvu a odvtedy píše športové články na TakUrčitee. Vedel som ale aj o jeho literárnejších ambíciách, dodnes si myslím, že by niekto mal vydať aj jeho dosiaľ nepublikovanú prvotinu s pracovným názvom Winter Writer.
Tak som ich dal dohromady.
Od Evity som vylákal email a navnadil ju na schopnosti a kreativitu Martina. Zvyšok je, ako sa hovorí, história. Martin Petro vydal o niekoľko mesiacov v EvitaPresse Kliniku lásky. Príbeh doktora vzťahov, ktorý má čo robiť s vlastnými. Výborná Evitovka, odporúčam. Aj som mu ju pokrstil šľahačkou a vodkou v cukrárni Ihro na bratislavských Ostredkoch. Na oslavu prišla aj Evita, v tom čase som už pracoval pre Mafru. Na krste som mal dôležitú úlohu - osloviť populárnu spisovateľku na spoluprácu. Chceli sme sa pustiť na trh ženských magazínov s konceptom skutočných príbehov skutočných žien. Nikto lepší na jeho zastrešenie neexistuje, musela to byť Evita.
Súhlasila.
Ani nie o pol roka vyšlo prvé číslo časopisu. Hlásim sa aj k nemu, aj magazín Evita považujem za jedno zo svojich detí. So Simonou Bubánovou sme na krste položartom uzavreli dohodu. Ak z neho bude hit, vymyslela ho ona, ak fail, vezmem to na seba ja. Smiali sme sa, ja som ale ani nežartoval.
Potom mi začal Martin písať, aké ťažké je dostať za svoju knihu od EvitaPressu honorár. Nepomáhali emaily, upomienky, ani urgencie z kancelárie právničky. Skončili u exekútora, smutná sága sa ťahá príliš dlho. Celý ten čas som nechápal, ako je to možné. Ako môže slávna vydavateľka neplatiť honoráre na základe zmluvy a dohodnutých podmienok a hazardovať tak s vlastným menom.
Mrzelo ma, že Martin musí za svoj (vôbec nie vysoký a adekvátny) honorár tak bojovať. Cítil som sa previnilo, že som mu namiesto radosti doprial úplne pochopiteľnú frustráciu, hnev a rozčarovanie z toho, ako (ne)funguje slovenský knižný trh. Evita je predsa jednou z jeho najúspešnejšou predstaviteľkou a napriek tomu neplatí a komunikáciu musia vykonávať právnici. Celé zle.
Článok nosil mesiace rozpísaný v hlave, chcel sa posťažovať svetu na nespravodlivosť, nikdy to ale neurobil.
Až teraz. Až potom, čo Evita v rozhovore Karolovi Sudorovi odpovedala, ako nikomu nič nedlhuje. Martina totiž dovtedy úplne neuspokojil ani exekútor, napriek platobným rozkazom mu stále zostalo visieť vo vzduchu niekoľko Eur. Príliš málo na skutočný proces, mal za sebou ale príliš veľa patálií na to, aby mohol takú odpoveď akceptovať. Nečudoval som sa mu, keď sa nevedel dva roky domôcť svojich peňazí. Vec ako táto sa nedá držať pod kobercom donekonečna. Nie je normálne, že máte na pultoch kníhkupectiev dve knihy a zažívate toto.
Rozbuškou bol článok Sama Marca (správne hádate, aj on je mojim kamarátom), ktorý Evitinu odpoveď na blogu Denníka N rozporoval informáciami o autoroch a autorkách, ktorí s ňou súhlasiť nemôžu. Samo si zlízol za anonymné obvinenie, vtedy Martinov pohár trpezlivosti pretiekol.
Napísal na to isté blogovacie miesto, čo nosil v hlave dlho a čo ho trápilo. Spustil shitstorm, pri ktorom Andrej Danko bledne závisťou.
Kto sa ocitol v strede pozornosti za kulisami internetu? Áno, ja. Sivá eminencia celého prípadu. Dal som predsa celý "milostný" trojuholník Evita - Martin Petro - Mafra dohromady.
Život nie je čierno-biely. Nad tým som rozmýšľal, keď som sedel v piatok v Mafre na porade s Evitou a Vladimírom Mužíkom. Verím Evite, ako sa jej firma do druhotnej platobnej krízy dostala. Samého ma hnevá, že faktúru musím zaplatiť hneď, alebo do 14 dní. Keď faktúrujem ja, firmy a agentúry na platbu majú 30 dní. Alebo viac. Našťastie som ešte faktúru na desaťtisíce Eur, ktorú by mi neuhradili a neuhradia nikdy, nevystavil. Na rozdiel od Evity.
Verím jej aj to, že pred problémom neuteká a že ho rieši. Keď tvrdí, že s autormi a autorkami má všetko vyriešené a na ostatné dlhy má splátkový kalendár. Verím, že neklame, lebo si to nemôže dovoliť. Veď ju všetci poznáme.
Verím aj Vladimírovi, že situáciu vníma ako ohrozenie dobrého mena magazínu, ktorý sa medzitým stal dôležitou súčasťou vydavateľstva. Navrhuje, že každému autorovi, ktorý sa ozve s nedoplateným, alebo nevyplateným honorárom, podlžnosť vyrovná. Magazín je pre Mafru príliš dôležitý, aby si mohol dovoliť akokoľvek hazardovať so svojim populárnym menom. Ak vám Evita niečo dlhuje, jeho email je Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Aby sa mohol strhnúť perfektný shitstorm, musia byť splnené viaceré podmienky. Evita je populárna, či sa vám to páči, alebo nie. Vydáva knihy, ktoré sa Slovákom ľahko hejtujú (lebo všetci literárni kritici z Facebooku pozerajú iba Discovery a History Channel a ani ten Nový čas si nemá už kto kúpiť). Film, ktorý mal nedávno premiéru, získal kruté kritiky a prekonal rekord návštevnosti. Jej najlepšia kamarátka zakladala SMER. V očiach priemerného diskutéra sa Evita každé ráno kúpe v bankovkách a večer sprchuje rolkami dvojeuroviek.
Keď vyjde na povrch informácia, že autorovi roky dlhuje peniaze, ľuďom viac netreba. Galérie vtipných obrázkov znova zaplavili internety.
Sám mám sročku a veľmi túžim po tom, aby som sa nikdy nedostal do akejkoľvek platobnej neschopnosti. Nie je to vôbec jednoduché a to podnikám vo veľmi malom. Chcem, aby som sa stále rozhodoval len dobre a aby sa mi vždy finančne darilo. Žiaľ, tak to v živote nechodí. Raz si hore, raz ťa ale húpačka celkom určite nechá pohojdať sa na opačnom konci.
Samo Trnka (Karol z Dobre vedieť) to napísal na svojom profile asi najtrefnejšie: Keď sa vie niekto predať, blbo to vyzerá, keď nevie zaplatiť.
Blbo, veru.
Je ľahké vidieť Evitu celú v čiernom. Odtieňov sivej je ale aj nielen na mojej hlave najmenej päťdesiat.