Sledujte nás na Instagrame

@magazin.strategieFacebook
21.05.2017, 00:00

Vplyvná americká agentúra AP priznala, že vedela o Hitlerovom pláne na vyhladenie Židov

Novinár z AP sa v roku 1932 v rozhovore rozprával s Hitlerom aj o plánoch ohľadom židovskej genocídy.

Vplyvná americká agentúra AP priznala, že vedela o Hitlerovom pláne na vyhladenie Židov

Americká tlačová agentúra Associated Press (AP) priznala, že umožnila nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi cenzurovať niektoré správy o pláne na vyhladenie Židov či najala nacistického propagandistu ako fotografa. Vo vlastnej analýze však odmieta, že by s režimom úmyselne kolaborovala, ako ju pred rokom v odbornom článku obvinila nemecká historička.

"Uznávame, že AP mala vo vtedajšej dobe niektoré veci riešiť iným spôsobom. Obvinenia, že sa niekedy snažila pomáhať nacistom alebo ich ohavnému cieľu, sú ale jednoducho mylné," stojí okrem iného v analýze "Spravodajstvo o tyranii, AP a nacistické Nemecko: 1933-1945", ktorú agentúra so sídlom v New Yorku verejne zdieľala minulý týždeň.

Rozhovor aj o plánoch genocídy

Vedenie AP cítilo potrebu uviesť na 161 stranách na pravú mieru odhalenie, s ktorými minulý rok prišla nemecká historička Harriet Scharnbergová. Niektoré skutočnosti totiž podľa autora štúdie profesora Larryho Heinzerlinga z Columbijskej univerzity Nemka čiastočne prekrútila v neprospech agentúry. "Podstupovali sme kroky vedúce k obnoveniu nezávislosti a faktickej správnosti našich informácií, hoci sme boli pod intenzívnym tlakom nacistického režimu," bráni správa agentúru.

V ako zložitej situácii sa nachádzali pracovníci AP v Nemecku, pripomína aj jej súčasná viceprezidentka Sally Buzbeeová. "V brutálnej dobe pred vstupom USA do svetovej vojny AP urobilo rozhodnutie zostať a informovať o ambíciách a krutosti nacistického režimu. Naše spravodajstvo bolo vtedajšími zákazníkmi a celým mediálnym svetom vysoko cenené a je dodnes veľkým úspechom," povedala podľa amerického denníka The New York Times. Dôkazom toho je, že v roku 1939 dokonca šéf berlínskej kancelárie AP Louis Lochner za reportáže odtiaľ dostal Pulitzerovu cenu.

Bol to však on, ktorý s Hitlerom v roku 1932 hovoril o plánoch ohľadom židovskej genocídy. Lochner o viac než štvrťstoročie neskôr túto skutočnosť potvrdil. Hitlerovo vyjadrenia však podľa súčasnej analýzy AP nebolo zverejnené, pretože diktátorovi ľudia podmieňovali vznik samotného interview možnosťou následnej autorizácie.

Za podvolenie sa nacistickej cenzúre je považované aj to, že fotky, na ktorých bol Hitler, mohli byť obstarávané iba jeho dvorným fotografom Heinrichom Hoffmannom. Nacisti chceli zabezpečiť, aby bol ich vodca vždy zobrazený v čo najlepšom svetle.

Zízajúci Goebbels

Nová štúdia agentúry tiež potvrdila tvrdenie, že AP platila "horlivého nacistu" a člena SS Franza Rotha ako svojho fotografa. Hoci ponúkal fotografie osobne vybrané Hitlerom a zároveň bol platený aj Treťou ríšou. Ním zhotovené fotky podľa minuloročnej správy britského denníka The Guardian AP ihneď po vydaní článku Scharnbergovej zo svojho archívu zmazala, hoci sú naďalej dostupné aspoň ich náhľady.

Cieľom nacistov bolo podľa nemeckej historičky ukázať "vyhladzujúcu vojnu ako bežnú" a zakryť stopy holokaustu. Z Ľvova na dnešnom západe Ukrajiny preto AP vydala po obsadení nacistami v roku 1941 Rothová fotografie mŕtvol z tamojšej väznice prisudzujúce vraždy hrozivo vyzerajúcim sovietskym vojakom. Nacistické pogromy na tamojších Židoch už sa však na stránky svetových denníkov prostredníctvom AP nedostali, ako sama agentúra vo svojej štúdii potvrdila.

Ťažkým obvineniam, ktoré sa AP nepodarilo vyvrátiť bolo nútené prepustenie či prevelenie šestice svojich zamestnancov židovského pôvodu na žiadosť Tretej ríše v roku 1935. Jedným z nich bol slávny fotograf Alfred Eisenstädt, autor snímky so slávnym bozkom na Times Square na konci druhej svetovej vojny alebo portrétov osobností od Ernesta Hemingwaya po Alberta Einsteina.

"Bolo ťažké rozhodnúť o podvolení sa tejto požiadavke. Cítili sme ale, že je pre AP kriticky dôležité zostať v Nemecku a podávať odtiaľ svedectvo. Neexistujú ani náznaky, že by Eisenstädt prechovával voči AP nepriateľstvo," stojí v analýze z minulého týždňa. K Eisenstädtovmu koncu sa viaže aj jedna fotka. Vydal snímku nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa, ako na neho zíza po tom, čo zistil, že je fotograf Židom.

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.