Obdobne ako vo väčšine odvetví priemyslu a služieb, aj v oblasti IT a webdesignu sa za posledné obdobie vyskytlo hneď niekoľko káuz o predražených weboch štátnych či štátu blízkych inštitúcií a preto je možno na mieste vyjadriť sa k tomu z pohľadu nezainteresovanej osoby..
Niekoľko takýchto káuz spomeniem nižšie, ale väčšinou majú spoločné to, že za extrémne veľa peňazí sa urobil priemerne alebo dokonca podpriemerne vyzerajúci web a je tam teda náznak toho, že sa pri projekte niekto poriadne, ľudovo povedané, nabalil.. Teda aspoň to je pohľad novinára, ktorý sliedi po každej trochu senzácie schopnej informácii. A samozrejme názor verejnosti je potom väčšinou totožný s tým, čo táto verejnosť čítala alebo videla v médiách.
Verejná mienka sa začína deformovať vtedy, ak "investigatívny" novinár ani len netuší, čo bolo predmetom danej zakázky, aké tam bolo technické riešenie a koľko práce za niektorými vecami reálne stojí. Novinár a teda aj verejnosť vidia len vysokú sumu napríklad 80tisíc EUR a jednoduchý web, ktorý by živnostník v Snine urobil za 1500 EUR. A tu je prvý problém. Malá firmička o troch ľuďoch alebo už spomínaný živnostník zo Sniny je naozaj (možno) schopný podobnú stránku urobiť za stotinu pôvodnej sumy, pretože jeho náklady sú vo všeobecnosti notebook, 30 minút na crack všetkých potrebných programov k práci, rožky s treskou na raňajky a jeho samotný čas (a to sa bavíme naozaj len o jednoduchších webových projektoch, pretože pri väčších a zložitejších to nebude jednoducho skopný pokryť kapacitne).
Ak však web robí väčšia firma, má pravdepodobne aj väčšie kancelárie, kupuje licencie k programom či dáva svojim zamestnancom firemné benefity. Na projekte potom pracujú minimálne nasledujúce osoby (u živnostníka je to v podstate on sám a možno pár jeho externých spolupracovníkov):
- obchodník
- account manager
- grafik
- programátor
- copywriter
A ak je firma v Bratislave, tak títo ľudia majú pre zjednodušenie v priemere 1500 EUR plat (radšej sa ani len nebavme o odvodoch) a už sme na sume 7500 EUR/mesiac. Firma má okrem toho ale aj finančného riaditeľa, sekretárku, upratovačky, quality managera a pár ďalších pozícií, ktoré sú platené z toho, čo exekutíva vyrobí. A už sme na sume 10000 EUR. A to tam ešte nemáme náklady na beh firmy a pod. Nebudem to ďalej rozvádzať, myslím že každý chápe, čo tým všetkým chcem vysvetliť..
V žiadnom prípade nechcem teraz zosmiešňovať prácu živnostníkov, to by som si nikdy nedovolil. Len som chcel na pomerne jasnom príklade ukázať, prečo cena pri podobných projektoch jednoducho musí byť vyššia ako tá ideálne minimálna.
Ďalší problém je v tom, že častokrát navonok nevidíme, koľko práce sa za samotným webom skrýva. Je súčasťou zákazky aj dodanie obsahu (texty, fotky, video, grafické prvky) pre podstránky portálu? Má portál vlastný intranet alebo administráciu napojenú na nejakú databázu či iný systém (CRM a pod.)? Je v cene webu len jeho dokončenie a odovzdanie, alebo aj pravideľná aktualizácia, updaty a technická podpora na X rokov? Bude web postavený na free šablóne alebo na grafike homepage a 100 podstránok strávi tím grafikov niekoľko týždňov?
Toto všetko sú veci, ktoré novinár (=verejnosť) ani len netušia a preto si zákonite nevedia predstaviť, koľko práce za tým všetkým stojí. Hodiny a hodiny stretnutí s klientom, X grafických návrhov, nespočetné prerábania, nonstop podpora zo strany account managera, textácie na web a keď k tomu ešte pripočítame aj usability testovania, SEO či webovú analytiku, tak sme naozaj na sume rádovo v desiatkach tisíc EUR.
Neberte prosím tento blogový článok ako obhajobu predražených webov, ktoré sa na Slovensku doteraz realizovali. Vždy sa nájdu do neba volajúce webové "podvody". Mojím zámerom bolo skôr urobiť menší úvod do cenotvorby pri webových projektoch a hlavne vysvetliť, že výroba nového webu nemôže vždy stáť len tých pár stoviek EUR. Toto je bohužiaľ stále predstava nie len širokej verejnosti ale i mnohých firiem.
Pekne to celé vysvetlil Martin Královič na svojom blogu krátko po tom, čo ho jeden z redaktorov Plusky obvinil z rodinkárstva a z ľahkého zárobku 100tisíc EUR pri tvorbe portálu Trnavatourism.sk. Ako sa dočítate v reakcii Martina, pravda je úplne niekde inde.
Samozrejme sú aj prípady, kedy sa medializovaná kauza naozaj zakladá na objektívnych pochybnostiach o cene diela ako to bolo v prípade webu Slovenskej národnej galérie. Súčasťou zákazky síce boli aj textárske a prekladateľské práce, aj napriek tomu znalecký posudok uznal, že suma 25tisíc EUR za takýto web bola privysoká a SNG muselo rozdiel vrátiť.
Na úplne opačnom konci sú potom veľmi pochybné zákazky, zadávané napriamo, bez jasný pravidiel a naozaj s nevysvetliteľne vysokými cenami, ako v prípade RTVS a ich webu za takmer 400 tisíc EUR alebo až tragikomického príbehu lesníckeho portálu za 700tisíc EUR.