Vo svojej najnovšej správe o hodnotení ekonomiky Európskej únie OECD ich rýchlosť pripisuje nielen snahe načas vstúpiť do európskeho klubu, ale najmä tomu, že sa začali v porovnaní s pôvodnými členmi únie neskôr.

Načasovanie reforiem
Hoci sa celkovo podľa výsledkov Ekonomického prieskumu Európskej únie oživil ekonomický rast, klesla nezamestnanosť a nateraz sa zastavil aj pokles miery udržateľného rastu, OECD zatiaľ svoje pesimistické prognózy zo začiatku septembra, že ekonomika dvadsaťsedmičky bude rásť pomalšie, ako sa ešte v máji predpokladalo, nekorigovala.
Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal pokračovať v minuloročnom tempe, keď únia dosiahla zvýšenie o 2,9 percenta. Napriek tomu OECD nie je spokojná s pokračujúcim poklesom rastu HDP na obyvateľa v porovnaní s USA. Kým napríklad pred 25 rokmi to bolo ešte na úrovni 91 percent, k roku 2005 už len 76 percent. Podľa dostupných údajov napríklad na Slovensku HDP na obyvateľa tvorí len 38 percent toho amerického.

Cieľom je jednotný trh
Európa musí urobiť rýchlejší pokrok na vybudovanie jednotného trhu. "Musí to byť priorita, ak chce únia dlhodobo prosperovať," zdôraznil včera pri príležitosti zverejnenia najnovšej správy Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) jej generálny tajomník Angel Gurría. Európska komisia podľa neho vynakladá obrovské úsilie, aby odstránila prekážky v spoločnom obchode, ktoré OECD "plne podporuje". Pri budovaní vnútorného trhu musia byť členské krajiny aktívnejšie, pričom sa musia zbaviť byrokracie a zrušiť bariéry, ktoré bránia konkurencii a blokujú cezhraničný obchod a investície. "Naďalej existujúce rozdiely v národných legislatívach značne sťažujú poskytovateľom služieb podnikanie v iných krajinách Európy," tvrdí OECD. Riešením by zrejme malo byť prijatie smernice pre služby EÚ v roku 2009, kde sa však vyžaduje, aby členské krajiny zrušili štátny protekcionizmus.
Týka sa to najmä energetického sektora, dopravy, telekomunikácií a poštových služieb. Na nevyhnutnosť oddeliť prevádzku distribučných sietí od výroby energií a ich obchodu sa však zamerala nielen OECD. Už v stredu, teda deň pred zverejnením správy, začala tento problém riešiť sama Európska únia. No je zjavné, že napriek možnému zefektívneniu trhu s energiami v budúcnosti, to pre členské štáty a ich národné giganty nebude jednoduchá a bezbolestná záležitosť.
Menšej kritiky sa v správe ušlo oblasti finančných služieb. Podľa OECD je trh integrovaný, znížiť treba len rozdrobenosť v sektore retailového bankovníctva a investičných fondov. Tu žiada lepšiu reguláciu vnútorného trhu, jasné konkurenčné pravidlá a menšiu, no účelnú štátnu pomoc, a to najmä prostredníctvom neziskových grantových agentúr. Naštartovaním systému SEPA (Single Euro Payments Area) by sa od roku 2010 mohol a mal zrýchliť prevod peňazí z jednej krajiny do druhej a vytvoriť tak účinnú celoeurópsku bankovú sieť.

Väčšia mobilita
Podobne ako sama Európska únia, aj OECD žiada prehĺbiť štrukturálne reformy, aby bola únia schopná reagovať na globalizáciu, udržať krok s technologickým pokrokom vo svete (najmä s USA) a čeliť tlaku na zdravotný a sociálny systém kvôli starnutiu obyvateľstva.
Tento problém si bude v budúcnosti vyžadovať väčšiu produktivitu práce a mobilitu pracovnej sily. Pokiaľ ide o produktivitu, celoeurópsky priemer je totiž stále len na štyroch pätinách amerického, v prípade Slovenska to nie je napríklad ani polovica. V únii je viac ako polovica nezamestnaných bez práce vyše roka. Zmeniť by to mohla práve väčšia mobilita, uznávanie kvalifikácie v jednotlivých krajinách a zrušenie obmedzenia najmä pre zamestnancov z nových členských krajín. Tak podľa únie, ako aj podľa OECD, totiž nenastal negatívny prílev "nechcených" migrantov. Práve naopak, kým v USA v sledovanom období rokov 2000 - 2005 išlo za prácou do iného štátu v USA približne 31 percent zamestnancov v produktívnom veku, v európskej pätnástke to bolo menej ako dve percentá. Faktom však je, že tieto štatistiky zatiaľ v prípade negatívneho skóre pre úniu nezohľadňujú spomínané prekážky a odlišnú legislatívu v jednotlivých krajinách, ktorá bráni väčšej mobilite.