Moldavská polícia v utorok neskoro večer na medzinárodnom letisku v Kišiňove zadržala vodkyňu proruskej etnickej menšiny Gagauzov Evgheniu Gutulovú. V noci na stredu o tom informovali agentúra Reuters a stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
V Moldavsku sa proti Gutulovej začalo konanie v dvoch trestných veciach: za nezákonné financovanie politických aktivít prostredníctvom peňazí z Ruska a za účasť na organizovaní protestov v Kišiňove v roku 2022. Gutulová tieto obvinenia popiera a svoj prípad označuje za politicky motivovaný.
Jej zadržaniu na letisku v Kišiňove predchádzalo vyhlásenie moldavskej protikorupčnej prokuratúry o ukončení dokazovania v prípade nezákonného financovania jej politických aktivít.
Vplyv z Ruska
Za líderku autonómneho gagauzského regiónu bola Gutulová zvolená s podporou obchodného magnáta Ilana Šora, ktorý bol v roku 2023 odsúdený na 15 rokov väzenia v súvislosti so zmiznutím miliardy dolárov z moldavských bánk. Šor momentálne žije v Rusku, odkiaľ podľa moldavských vyšetrovateľov vplýva na politické dianie v Moldavsku.
Gutulová bola zadržaná po tom, ako zmizli iní dvaja proruskí poslanci moldavského parlamentu: Alexandr Nesterovskij je nezvestný odo dňa, keď bol odsúdený na 12 rokov väzenia v korupčnej kauze; zmizla i poslankyňa Irina Lozovanová, ktorá na rozsudok v podobnom prípade ešte len čaká.
Obaja títo poslanci boli spolupracovníkmi Šora, ktorého cieľom je zvíťaziť koncom tohto roka v parlamentných voľbách v Moldavsku. Tamojšie úrady predpokladajú, že Šor do Moldavska - aj vďaka Gutulovej - presúva veľké sumy peňazí s cieľom ovplyvniť hlasovanie.
Na sankčnom zozname
Gutulovej meno je od roku 2024 na sankčnom zozname Spojených štátov a Európskej únie. Aj USA sa totiž domnievajú, že Gutulová a niekoľko ďalších gagauzských politikov destabilizujú situáciu v Moldavsku.
Gagauzsko, asi 140-tisícový región na juhu Moldavska, ovládajú etnickí Turci, ktorí chcú mať tesné vzťahy s Ruskom a vyznávajú pravoslávne kresťanstvo.
Od roku 1991, keď Moldavsko získalo nezávislosť, sú vzťahy Gagauzska s ústrednou vládou v Kišiňove komplikované. Prezidentka Maia Sanduová neuznala Gutulovú ako zvolenú guvernérku (baškan) gagauzskej autonómnej oblasti. Gutulová bola zvolená v roku 2023, pričom jej kandidatúru navrhla strana Šor.
Začiatkom apríla 2024 Sanduová zasa Gutulovú obvinila z podpory vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Toto vyhlásenie nasledovalo po návšteve gagauzskej líderky v Moskve, kde sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Moldavsko, ktoré bolo počas uplynulých 150 rokov súčasťou ruského impéria, takzvaného veľkého Rumunska a napokon Sovietskeho zväzu, v súčasnosti vedie prezidentka Sanduová, ktorá sa zasadzuje za to, aby Moldavsko do roku 2030 vstúpilo do EÚ. Sanduová súčasne ostro odsudzuje ruskú inváziu na susednú Ukrajinu a obviňuje Kremeľ, že sa ju snaží zosadiť.