Občania Európskej únie by si mali pripraviť zásoby jedla, ktoré im v prípade núdze vydržia najmenej 72 hodín, hovorí nová stratégia, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.
EÚ čelí krízam
Päť rokov od začiatku pandémie choroby Covid-19 a viac ako tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu chce Európska únia ukázať, že zvládne krízy, poznamenal k novému návrhu bruselský server Politico. V súvislosti s rastúcimi hrozbami hybridných útokov sa návrh zameriava aj na kybernetickú bezpečnosť, vrátane plánu na "európsky varovný systém kybernetickej bezpečnosti".
"Európska únia musí byť pripravená chrániť svojich občanov," dodáva únijná exekutíva. Ide o ochranu nielen obyvateľov a ich bezpečnosti, ale aj fungovanie únie, teda nemocníc, škôl či napríklad vnútorného trhu.
"Nové skutočnosti vyžadujú novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať, aby zabránili krízam a rýchlo reagovali, keď dôjde ku katastrofe," okomentovala stratégiu šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpne. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny zasiahnuté lesnými požiarmi stratili drahocenný čas," dodala s tým, že EÚ je pripravená "podporiť členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve.
Kľúčové kroky stratégie
Stratégia uvádza 30 kľúčových krokov a podrobný plán, ako ich splniť. Zameriava sa napríklad na zlepšenie systémov včasného varovania, posilnenie fungovania strediska rýchlej reakcie ERCC, ktoré koordinuje pomoc pri pandémiách aj iných krízach, zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a pitná voda, ale aj posilnenie pripravenosti populácie. To znamená okrem iného zvýšenie povedomia obyvateľstva o hrozbách a rizikách, ktoré sa môžu objaviť.
Rizikami môžu byť prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne poveternostné javy spôsobené zmenou klímy, ďalej katastrofy spôsobené ľuďmi, ako sú priemyselné havárie, technologické poruchy a pandémie.
Medzi ďalšie riziká komisia zaraďuje hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy, teda ozbrojené konflikty, vrátane možnej ozbrojenej agresie proti členským štátom.
Podľa Minzatuovej nestačí iba "reagovať na potenciálne riziká a hrozby, ale Európania musia zmeniť svoj prístup". "Musíme byť lepšie pripravení, mať účinnejší súbor nástrojov, ako reagovať na určité typy hrozieb," uviedla podpredsedníčka Európskej komisie na tlačovej konferencii.
Zdôraznila tiež dôležitosť identifikovania dezinformácií, ktoré označila za jedno z hlavných rizík. "Musíme byť proaktívni a úzko spolupracovať medzi členskými štátmi," dodala.
Eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová označila novú stratégiu za "konkrétnu, zacielenú a operatívnu". "Zapájame všetky: vlády, komunity, občanov aj dobrovoľníkov. Musíme prejsť do ofenzívy, odhaľovať hrozby skôr," uviedla s tým, že sa pri vytváraní stratégie inšpirovali niektorými členskými aj partnerskými štátmi. Konkrétne spomenula príručku prežitia zo Švédska.
V súvislosti s potrebnými zásobami na 72 hodín upresnila, že by malo ísť o vodu, potraviny, najmä konzervované, svetlo, hygienické potreby a dlhovlnné rádio, aby človek mohol získavať informácie. "Informovala som sa aj na Ukrajine. Tam majú aplikácie, ktoré povedia, či sa blíži dron alebo raketa a či sa majú ľudia okamžite schovať do krytov alebo len pod stôl. Existuje veľa vecí, o ktorých sa môžeme poučiť od našich partnerov," dodala.