Rádiá dostanú povinné kvóty na hranie slovenskej hudby. Vyplýva to z novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska (viac o novele si môžete prečítať tu).
Navrhovanú novelu ešte pred schválením viackrát spochybnili riaditelia komerčných rádií. Stratégie sa preto opýtali šéfa Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS), Patrika Zimana, aké kroky podniknú v danej situácii.
Prezident podpísal novelu, a teda povinné kvóty na hranie slovenskej hudby. Čo ako šéf Asociácie vysielateľov urobíte?
Naše kroky budú smerovať na Európsku Komisiu, kde podáme sťažnosť, lebo táto legislatíva je v rozpore s právom EÚ. Zároveň budeme podporovaťaktivitu smerom k Ústavnému Súdu,
lebo tento zákon má dopad na vnútorný trh, ktorý diskriminuje. A potom uvidíme, čo bude ďalej. Pretože v zákone je veľa čiernych miest. Príkladom je Francúzsko, to je scestné. Tento zákon
vlastne ukladá súkromným rádiám verejnú službu. To predsa má robiť verejnoprávny rozhlas. On za to berie koncesionárske poplatky.
Tvorcovia zákona hovoria o tom, že máte frekvencie, ktoré patria štátu.
Vysvetlím to inak. Chcem predávať hotdogy a mesto mi prenajme niekde na Primaciálnom námestí za veľké peniaze stánok. Vypočítam si, čo môžem ponúkať. Nehovorím, že na tom
zbohatnem, ale dostatočne uživím rodinu. A teraz niekto z mesta príde a povie: takže vy ste nám zaplatili na desať rokov dopredu, ale chceme, aby ste tu predávali brokolicový krém a chceme,
aby ste ho predali v dvadsiatich percentách. Respektíve z toho všetkého, čo predáte ľuďom, musí byť dvadsať
percent brokolicový krém. No ja poviem: To je nezmysel! A oni ešte dodajú: A hotdogy vymeňte za muffiny! To je fajn, ale na počiatku bola nejaká zmluva, nejaká dohoda. Ono to znie veľmi
jednoducho, že frekvencie patria štátu. Aj my sme štát, aj my platíme dane. Slovenský rozhlas si môže dovoliť z koncesionárskych poplatkov a rozpočtu platiť formáty, ktoré by komerčne súkromný
vysielateľ nemohol robiť. Môže púšťať iba slovenskú hudbu, alternatívu... A predstavte si, že rádio vlastní zahraničný subjekt, ktorý napríklad do formátovania investoval veľké peniaze.
Majú nejakú skupinu poslucháčov a niekto vám zmení pravidlá hry. To pokojne môže voňať arbitrážou.
Celý rozhovor s Patrikom Zimanom nielen o súčasnej situácii na trhu rádií, ale aj o novej kampani Fun rádia, si môžete prečítať v októbrových Stratégiách.
Zdroj: Pš