Sledujte nás na Instagrame

@magazin.strategieFacebook

Top udalosťou uplynulého týždňa v médiách bolo jednoznačne 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa v 68. Médiá toto smutné výročie nepodcenili. Slovenské denníky vyšli 21. augusta so špeciálnymi titulnými stranami, niektoré denníky ako napríklad Pravda či Sme priniesli čitateľom špeciálnu prílohu.

Zaujímavou aktivitou niektorých denníkov bol formát Minúta po minúte (Sme, Hospodárske noviny, Aktuality), kde ste sa dozvedeli ako šli udalosti z 20. augusta v roku 1968 na 21.augusta 1968 v konkrétnom čase. Niektorí dostali ešte poobede notifikáciu o tom, že dnes večer vojská obsadia Československo. Samozrejme, išlo o pripomenutie udalosti z roku 1968.

A určite ste zaregistrovali aj aktivitu niektorých médií, najvýraznejšie asi webovú stránku Fun rádia, ktorá mala obsah v azbuke. Išlo o kampaň Inštitútu pre verejné otázky, ktorá chcela takto mladej generácii v nezrozumiteľnej azbuke pripomenúť udalosti z roku 1968. No tak hádam to malo aj nejaký zmysel a takýchto komentov na sociálnych sieťach bude čoraz menej:

Podobne reagovali aj médiá v Českej republike. Za všetky spomenieme napríklad Českú televíziu, ktorá na svojom Facebooku zverejnila video o tom, ako by vyzerala komunikácia, keby v čase Dubčeka v 68 existovali mobily a sociálne siete.

Mimochodom aj prostredníctvom toto videa môžme vidieť ako ďaleko je česká verejnoprávna televízia v porovnaní s tou našou. Ale na margo slovenskej RTVS je treba naozaj uznať, že Dvojka a vysielanie v Slovenskom rozhlase sa téme okupácie v 68 venovali naozaj slušne. Čerešničkou by už asi bola iba zaujímavá diskusia historikov. Ale to RTVS nemala. Namiesto toho to boli autentické výpovede tých, ktorých sa to v tom čase dotklo. Osobne som ocenila spomienky novinárov, ktorí v tom čase prechádzali normalizáciou  - vysielal ich Rozhlas. Z televízie mi asi najviac utkvela spomienka Jany Plichtovej, ktorá bola jednou z tých, ktorí sa rozhodli držať hladovku. Hladovka bol vlastne protest a zároveň vyjadrenie sympatií k Janovi Palachovi. "Avšak adekvátnejšie ako hladovka by boli len ďalšie upálenia," spomínala kedysi herečka, dnes univerzitná profesorka Plichtová.

Mimochodom vnímate, ako minimálne venujeme pozornosť TA3? Tak minimálne ako naša jediná  spravodajská televízia udalostiam zo 68. Paradoxne rozhovory s pamätníkmi 68 moderoval práve Peter Bielik, ktorého otec je autorom jednej z najznámejších fotografií z tohto obdobia, je to aj náš hlavný obrázok.

A nemožno nespomenúť aj fakt, že k národu sa pri tejto príležitosti prezident Andrej Kiska. A nielen k slovenskému. Príhovor slovenského prezidenta vysielala Česká televízia, keďže český prezident Miloš Zeman sa prihovoriť odmietol. Krásna to symbolika - slovenský prezident sa prihovára pri príležitosti neslávneho výročia k českému národu v čase, keď máme dva rozdielne štáty. Česká televízia to však urobila šalamúnsky a príhovor odvysielala nie na hlavnej ČT 1, ale na jej spravodajskej televízii.

Kiska v českej televízii spôsobil značný rozruch, na sociálnych sieťach sa rozprúdili debaty na margo jeho minulosti. Poniektorí si všimli, že slovenský prezident sa neprihováral naživo, ale išlo o záznam. Prekážalo, že slovenský prezident opäť dovolenkoval.

Do súčasného prezidenta sa obul napríklad kandidát Eduard Chmelár, ktorý reagoval na Kiskov príhovor siahodlhým statusom na sociálnej sieti v štýle "Kiska nechápe pointu tohto celého". Zámerne hovoríme, že siahodlhého, pretože status sa objavil len osem minút po ôsmej a príhovor Kisku skončil okolo ôsmej večer. Za všetko hovorí status pod príspevkom Eduarda Chmelára:

A boli aj reči na tému akovlastne môžeme byť vďační, že v tom čase nedošlo k oveľa hrubšiemu zásahu, a že sa vlastne nemuseli zapojiť západné krajiny a celé si to vyriešil východný blok. Citujeme z textu Andreja Hrnka: "Česko-slovenský model socializmu s ľudskou tvárou vystrašil mnohých koryfejov studenej vojny na Východe i na Západe, žeby nebodaj mohol vzniknúť hybridný spoločenský model, ktorý by bol výzvou pre ortodoxných marxistov i ortodoxných kapitalistov. Preto si myslím, že Sovietsky zásah v auguste 1968 s uspokojením prijali nielen v komunistickom Berlíne, Varšave a Sofii, ale aj v kapitalistickom Bonne, Londýne, Paríži alebo Washingtone." Hrnko si myslí aj to, že "normalizačný  režim už nebol krutým komunistickým režimom, ale sociálnou glajchšaltáciou s pomerne vysokou životnou úrovňou." Veď to, ide len o to, s kým sa porovnávate. Celé vyjadrenie Andreja Hrnka si môžete prečítať tu.

  • To, ako sa veľmi posunul životný štýl, hovorí napríklad aj ďalšia téma, ktorá vírila tento týždeň Facebookom. V Košiciach sa rieši veľký problém. Dúhový pochod LGBT menšiny organizátori stanovili v ten istý deň ako blahorečenie Anky Kolesárovej, symbolu čistoty, mladého dievčaťa, ktoré si počas Druhej svetovej vojny zvolilo radšej smrť než znásilnenie ruským vojakom. 
  • Ani necelý týždeň po udalosti ľudia už čítajú úplne iné veci - i keď práve 21. august priniesol mnohým médiám zaujímavé čísla čítanosti či sledovanosti. Pozrite si čo sú najčítanejšie články napríklad na čas.sk:
    Zdroj: čas.sk
  • ​Nestačí? Tak si prelistujte asi 200 obrázkovú galériu na Pluska.sk o tom ako Sagan trávi čas na pláži zo svojou ešte stále manželkou a synom: Sagan sa pozrel doprava, Sagan sa pozrel doľava, Sagan chytil za ruku syna Merlona, Sagan išiel hlbšie do vody, Sagan sa obzrel, Sagan sa neobzrel, Sagan ...ale to bol asi starý článok, teraz je na Vuelte, držíme mu prsty! (Galéria naozaj existuje!)

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.