Už roky mám pocit, že mi niečo chýba. Nie, nie je to nadšenie bojovať za svetový mier. Chýba mi Rádio Twist.
Chýba mi Andy Kraus ako šikovný mladý rozhlasový spíker. A neskôr Andy Kraus s Petrom Marcinom, keď robili Twister - popri vystúpeniach Ivana Gašparoviča to najzábavnejšie, čo kedy slovenské médiá ponúkli. Chýba mi Noga, Skrúcaný, Piško, Radič a Filip. Chýba mi legendárna nedeľná hitparáda s Dášou Čurikovou. Chýbajú mi noví moderátori, ktorí rastú spolu s rádiom a stanú sa z nich značky. Vlado Voštinár, alebo aj taký Gregor Mareš. Jeho ranné relácie, keď telefonoval s Petrom Jurčovičom, vymieňali si pranostiky a spolu vedeli ako jediní hovoriť o počasí tak, že som nezaspal, sú nezabudnuteľné. A chýba aj Štefan "emsi" Vadocz, keď ešte nemal Neopublic. Áno, on bol tiež v Twiste.
Rádio Twist by dnes nemalo šancu prežiť. Robiť projekt súkromnej rozhlasovej stanice, ktorá postaví svoju štruktúru na spravodajstve a reláciách typu Pekná hudba, sa v súčasnosti rovná finančnej samovražde. Reklamný trh uživí maximálne prúdové vysielanie s čítanými agentúrnymi správami. Škoda.
Tak, ako mne chýba Rádio Twist, dovolím si tvrdiť, že súčasnej mediálnej brandži chýba niekto ako Andy Hryc. Človek, ktorý išiel za svojou víziou. Investoval čas a schopnosti do niečoho, čo bolo odsúdené skončiť s finančnými problémami - ale zato dalo slovenskému éteru slobodu a mediálnej brandži profesionálov, bez ktorých by dnes bola celá oveľa nižšie. Jeho kniha Inventúra je presne ako Twist - priama, s vlastným názorom. Lepšiu som ešte nečítal (PS: Na pasáži o Pavelekovcoch som sa zasmial najviac :-)
Na záver by sa patrilo dodať, že dnes je to presne X rokov, odkedy Twist vznikol, a treba o ňom napísať niečo pekné. Ale nie, prišlo to len tak samovoľne. Na všetko dobré twisťácke si vždy rád zaspomínam. Aj vy?