Médiá zverejnili výsledky prieskumov MEDIAN SK, Focus a MVK pre prvé kolo prezidentských volieb. Myslím, že tieto výsledky ovplyvnia mnohých voličov viac ako celá doterajšia predvolebná kampaň. Myslím si to preto, lebo ľudia podľa mňa nevedia správne interpretovať výsledky prieskumov, ani čo vlastne prieskum znamená.
PREČO SÚ PRIESKUMY EFEKTÍVNE AKO POLITICKÁ REKLAMA?
1. Výsledky prieskumov zverejňujú médiá ako "isté správy"
Je to výborný spôsob, ako sa dostať do všetkých dôležitých správ. Ľudia veria správam omnoho viac ako reklamám (čo je v správach, to je predsa pravda). Výsledky prieskumov preto berieme podvedome ako presné čísla (majú desatiné miesta) a nie ako štatistický odhad založený na prieskumnej vzorke v danom čase (okolo tisíc respondentov v priebehu pár dní).
2. Nikto nechce len tak zahodiť svoj hlas
Aj keď by som chcel voliť kandidáta, ktorý sa mi zdá najlepší, radšej dám hlas tomu, ktorý má väčšiu šancu byť zvolený. Kandidáti, ktorí v prieskume dopadnú dobre teda majú omnoho väčšiu šancu získať skutočnú podporu voličov, ako tí, ktorí mali v prieskume menej percent.
3. Ľudia nerozumejú štatistikám
Podľa prieskumu MEDIAN SK napríklad v Bratislavskom kraji vedie Andrej Kiska s 25.1%. V celom prieskume bolo spolu 1033 respondentov. Koľko z nich mohlo byť z Bratislavského kraja? Ak by bola vzorka rozdelená rovnako ako počet ľudí v jednotlivých krajoch, tak z Bratislavského kraja bolo približne 12% = 124 ľudí. A týchto pár ľudí zastupuje názor celého kraja. Nanešťastie my ľudia nerozumieme intuitívne pravdepodobnostiam ani štatistike a výsledky prieskumu berieme ako istú predpoveď budúcnosti.
(Zaujímavé čítanie aj o tejto téme je napríklad kniha držiteľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana: Thinking, Fast and Slow).
4. Prieskumy majú rôzne otázky a metodiky
MEDIAN SK napríklad žiadal od respondentov "spontánnu odpoveď", teda kandidáta, na ktorého si spomenú. Focus a MVK zase dalo ľudom abecedný zoznam kanditátov (jedni ho čítali, druhý dali písaný zoznam). Spontánna odpoveď pomáha známym kandidátom. Ľudia nemusia odpovedať teda na otázku "Koho by som volil?" ale v hlave si ju podvedome môžu zameniť za ľahšiu otázku "Ktorý kandidát mi napadne ako prvý?". Pri Focuse a MVK zase prvý známy kandidát v abecednom poradí môže ľuďom zostať zafixovaný a vyhlásia ho za svojho kanditáta.
Pre zhrnutie: prieskumy nielen reprezentujú verejnú mienku ale ju aj ovplyvňujú, prieskumy môžu zvýhodňovať známych kandidátov, reprezentatívna vzorka nemusí byť úplne reprezentatívna a ľudia v prieskumoch nepovedia vždy presne to, čo si myslia a ako budú v skutočnosti konať.
Predstavme si, že by Steve Jobs robil prieskum pred tým, ako vyrobili prvý iPhone alebo iPad. Naozaj by z prieskumu vyšlo, že je to dobrý nápad a že to bude extrémny komerčný úspech? Skôr si myslím, že 98,4% opýtaných by povedalo, že nič také nepotrebujú ani nechcú.
Neberme teda výsledky prieskumov ako presnú predpoveď budúcnosti (skôr sa k nim stavajme podobne ako predpovediam počasia). Ani sa nimi nenechajme slepo viesť pri výbere svojho kandidáta.
Tisíc ľudí, ktorí odpovedali na otázky by nemalo ovplyvniť názor zvyšných miliónov voličov.