Pred časom sme sa s Rasťom Michalíkom bavili o tom, že tu v porovnaní s minulosťou už dlhšie nevznikla skutočne veľká idea. Ľudia volia radšej jednoduchšiu cestu istoty. Aj v marketingu. Ale aby to nebolo len o pocitoch, skúsil som sa na túto hypotézu pozrieť cez čísla.
Metodológia je celkom jednoduchá. Výnimočnosť slovenskej reklamy som sa rozhodol merať cez ocenenia, ktoré získali naše kampane v konkurencii na zahraničných festivaloch. Do úvahy sa brali len festivaly, ktoré sa započítavajú do Agentúry roka počas celého obdobia, a nominálna hodnota bodov za cenu vychádzala z roku 2014.
Náš pocit sa ukázal ako odôvodnený, pretože rok 2014 bol z tohto pohľadu vôbec najslabším rokom slovenskej reklamy. Horšie to bolo už len v roku 1998. Ale vtedy zase padol mečiarizmus. Od prvého „krízového“ roku 2009, ktorý bol paradoxne najsilnejší, to ide od desiatich k piatim.
Na druhej strane treba povedať, že hoci body dosahujú hodnoty rádovo tisícok, v skutočnosti za nimi v každom roku stáli dve-tri práce jednej-dvoch agentúr, ktoré práve v tom roku dosiahli vrchol. Ten minulý rok snáď len jednoducho nevyšiel alebo sa poslalo menej prihlášok.
Dúfam, že slovenská reklama už dosiahla svoje dno a bude to iba lepšie. Idú Klince, tak som zvedavý. Kacírsku myšlienku pozrieť sa na to, či sa slabý/silný rok na medzinárodnom fóre odzrkadľuje aj na štedrosti Klincov, som predbežne zavrhol.