Na rozdiel od Tibora Eliota Rostasa neviem, ako súčasný ascendent Merkúra s Venušou ovplyvňuje svet, ale jedno je isté: niečo s vesmírom nie je v poriadku. Stal sa totiž vskutku ojedinelý úkaz – učiteľ žurnalistiky sa dostal do médií.
To je skvelá správa, ale má jeden háčik: dostal sa tam zo zlých dôvodov. Niežeby hodnotil úroveň slovenských médií, vyjadroval sa k situácii na trhu, žurnalistike, to veru nie. Vysokoškolský pedagóg sa stal hviezdou spravodajstva Joj po tom, čo vystrelil v reštaurácii. Vraj nechcene a náhodne.
Neprekvapuje ma to. Pravdepodobnosť, že pedagóg vyučujúci budúcich novinárov bude medializovaný za niečo takéto absurdné a nepochopiteľné, je asi tisíckrát vyššia než šanca, že ho budú médiá citovať ako experta.
Slovenské novinárske školy sú v najhoršom stave vôbec. Vzniklo ich oveľa viac, než potrebuje trh. Prienik s brandžou minimálny, šikovní učitelia sú často odstavení a umlčaní alebo rovno idú preč. Výnimiek je ako šafranu. Oveľa hlučnejšie sú prestarnuté kádre, ktorých mediálna kvalifikácia sa končí kdesi pri príspevkoch do lokálnych novín alebo obecného rozhlasu Hornej Dolnej.
A to je škoda. Na Slovensku chýbajú mediálne autority: niekto, kto keď sa vyjadrí k médiám, budeme si jeho slovo vážiť pre jeho skúsenosti. Alebo obyčajní mediálni analytici... kde sú? Ja nepoznám žiadneho. V lepšom prípade tu máme „mediálnych expertov“, ktorí populisticky hovoria, čo chcú masy počuť. Žiadne hlbšie analýzy alebo názory podložené niečím iným než dojmológiou. V horšom vidíme hlupákov, ktorí si radi sem-tam vystrelia, a to doslova.