Dokonalý úsmev vplýva na naše sebavedomie, no zároveň má aj množstvo výhod pre naše fyzické zdravie. Pravidelnú návštevu zubára a dentálnu hygienu aspoň dva razy do roka by sme preto nemali podceňovať. Zubný kaz totiž v raných štádiách nebolí. Z toho istého dôvodu je zákerná aj parodontitída. „Toto ochorenie vzniká z viacerých príčin. Často je spojené s už existujúcimi diagnózami, napríklad ňou trpia cukrovkári, onkologickí pacienti, ale spája sa aj s užívaním niektorých liekov, fajčením a spúšťacím faktorom je tiež hormonálna disbalancia,“ hovorí MDDr. Ivana Ťavoda.
Medzi lokálne faktory podľa neho možno zaradiť anomálie ústnej dutiny, čeľustno-ortopedické anomálie, ale aj chybné ošetrenia. Napríklad v dôsledku zle zhotovenej protetickej náhrady, krátkej korunky či prevísajúcej výplne.
Štrbaví štyridsiatnici
Nech je parodontitída vyvolaná čímkoľvek, dôležité je podchytiť ju čo najskôr. Medzi prvotné príznaky možno zaradiť okrem krvácania aj začervenané opuchnuté ďasná, prípadne kývajúce sa zuby. Prítomné môžu byť aj tzv. parodontálne vačky. Stomatológ zároveň vylúči, či nejde o zápal ďasien.
Parodontitída postihuje celý závesný aparát zuba. „Z hľadiska epidemiológie postihuje 50-70% populácie. Najviac je ňou zasiahnutá veková skupina medzi 30. až 50. rokom. Prvý výskyt pozorujeme už po 30. roku života a u neliečených stavov pacienti prichádzajú o prvý zub už vo veku 40 rokov,“ varuje MDDr. Ťavoda.
Prvé zápaly ďasien sa však podľa lekárky vyskytujú už medzi tínedžermi. Ak sú neliečené, v neskoršom veku dochádza práve k rozvoju parodontitídy.
Liečba je dlhodobá
Pre správnu diagnostiku je vždy dôležité vykonať aj röntgenový snímok. Ak je na ňom viditeľná strata alveorálnej kosti, ide práve o túto diagnózu. „Liečba parodontitídy je dlhodobý proces, ktorého cieľom je pozastaviť postupnú deštrukciu tkanív závesného aparátu zuba. Môže byť buď konzervatívna, alebo chirurgická,“ približuje lekárka.
Podstatou nechirurgickej liečby je kyretáž povrchu koreňa zuba a dentálna hygiena, ktorou sa odstráni zubný povlak a zubný kameň. „Ku chirurgickej liečbe pristupujeme, ak je potrebné vytvoriť podmienky pre profesionálnu kyretáž. Výsledkom hojenia po chirurgickej liečbe parodontu je buď obnova tkanív, alebo regenerácia, kedy dochádza k tvorbe nového úponového aparátu,“ dodáva MDDr. Ťavoda.
Pomôžu zubné náhrady
V prípade, ak už v dôsledku parodontitídy došlo ku strate zuba, dôležité je vybrať pre pacienta vhodnú zubnú náhradu. Najmä takú, ktorá nebude zaťažovať parodont. „Rovnako by nemala byť náročná na starostlivosť a nekomplikovať pacientovi ústnu hygienu. Ak je v ústach prítomný zvyškový chrup, možnosťou môžu byť napr. teleskopické korunky, hybridné náhrady či čiastočne snímateľné náhrady,“ pokračuje stomatologička. Ak je strata chrupu úplná, častou voľbou je celková snímateľná náhrada, ale taktiež implantologická liečba s chirurgickým doplnením alveolárnej kosti.
Precízne čistenie
Najjednoduchšou prevenciou vzniku parodontitídy je okrem preventívnej prehliadky dôsledná ústna hygiena. Chrup by sme si mali čistiť minimálne dva razy denne. „Súčasťou ústnej starostlivosti by mali byť aj pomôcky ako medzizubné kefky, dentálna niť, jednozväzková kefka a podobne,“ uvádza lekárka.
Na potlačenie zápalového procesu sa podľa nej využívajú taktiež ústne vody s obsahom chlórhexidínu, ktorý má antimikrobiálne účinky.
„Významné sú aj gély, ktoré navyše obsahujú kyselinu hyalurónovú. Tá prispieva k účinnej regenerácii tkanív, a to nielen po chirurgickom zákroku,“ dodáva MDDr. Ivana Ťavoda.
Pozor na fajčenie
Nemenej dôležité je skoncovanie s fajčením. Tento zlozvyk neprospieva žiadnemu orgánu a aparátu v našom tele. Patrí medzi najvýraznejšie rizikové faktory parodontitídy. Vplyvom fajčenia dochádza k zúženiu krvných kapilár, poškodeniu funkcie leukocytov, deštrukcii úponu gingívy (zápalu) – takže sa ľahšie tvoria parodontálne vačky. Znižuje tiež hladinu sérových protilátok a výrazne sťažuje postoperačné hojenie rán.