V litovskom hlavnom meste Vilnius sa na semaforoch zobrazujú ženské postavy namiesto bežných piktogramov. Vilniuská radnica si aj takto pripomína sto rokov od udelenia volebného práva litovským ženám. Informovala o tom agentúra AP.
Metropola pobaltského štátu dnes spustila kampaň, v ktorej využila desiatku semaforov na priechodoch pre chodcov. Bežný červený a zelený panáčik, ktorý sa bežne zobrazuje aj u nás, na nich dostal sukňu.
Na dnešný deň totiž pripadlo v Litve sté výročie zmeny ústavy, vďaka ktorej môžu ženy voliť. Litva patrila k prvým európskym krajinám, ktorá ženám udelila volebné právo.
"Ženy so všetkými právami sú podmienkou modernej spoločnosti. Celosvetovo sme v tejto téme len v polovici cesty," reagoval na twitteri litovský minister zahraničia Linas Linkevičius.
Today we are marking 100 years of women’s suffrage in #Lithuania. Lithuania became one of the first countries in Europe to grant women this fundamental right. Modern society does not exist without fully empowered women, yet globally all of us are still halfway on this journey. pic.twitter.com/82aNjlYI1D
— Linas Linkevicius (@LinkeviciusL) November 2, 2018
V júni tohto roka si podobné výročie pripomenuli v uliciach tisícky Britiek.
Ako prvý priznal volebné právo ženám (nie právo byť volené) na celonárodnej úrovni v roku 1893 Nový Zéland.
V Európe mali prím Fínky, ktorým bolo volebné právo priznané v roku 1906. Ženy tak mohli voliť a aj byť volené ako prvé na svete. Po voľbách v roku 1907 do 200-členného parlamentu zvolili 19 žien.
V bývalom Československu získali ženy volebné právo v roku 1919. V roku 1920 sa posadilo do poslaneckých kresiel prvých 12 žien.
Vo Francúzsku či Taliansku získali ženy právo voliť až po 2. svetovej vojne.
Vo Švajčiarsku sa ženy dočkali volebného práva až v roku 1971, v Lichtejnštajnsku v roku 1984.
Posledná politická bašta mužov v Európe definitívne padla až v roku 1990, keď švajčiarskemu kantónu Appenzell-Innerrhoden nariadil súd uznať volebné právo žien, ktoré im bolo v miestnych voľbách do tej doby zakázané.