Peter Riava v hudobnom biznise pôsobí viac ako dvadsaťpäť rokov a tvrdí, že paradoxne sa dnes hudobné spoločnosti majú dobre práve vďaka digitálu. Adnan Hamzič je známy ako osobný manažér Richarda Müllera, tvrdí, že aj online je dnes pre hudobníkov zaujímavý. Ako sa dnes darí hudobným vydavateľstvám a interpretom, ako vyzerá slovenský trh s hudbou, aj o tom hovoria v rozhovore pre Stratégie.
Ako sa dnes darí hudobným spoločnostiam?
P. R.: Je to zvláštne, ale doba sa otočila a my dnes naozaj prežívame to najlepšie obdobie. Paradoxne nám pomáha digitál. Historicky si nepamätám, že by sme dosahovali také výsledky ako v súčasnosti.
Predpokladám, že hovoríte o službách ako Spotify a podobne.
P. R.: Universal je dnes číslo jeden v rámci streamovacích služieb, máme priame zmluvy tak so Spotify, ako aj s Apple, sme majiteľmi Wevo kanála s Google. Je to kanál, ktorý funguje lepšie ako hociktorý YouTube kanál. Len za posledné roky počúvanie streamovacích služieb medziročne rastie o 30 percent. Streamovacia služba je pre mladých ľudí novodobé rádio, YouTube je pre nich novodobá televízia.
Váš biznis utrpel najviac približne pred desiatimi rokmi a potom vplyvom rozvoja digitálu.
P. R.: Paradoxne online je pre nás dnes cesta. Absolútna záchrana. Ja dnes robím 70 percent obratu v online.
A. H.: Ale aj interpreti z týchto služieb dokážu zarábať. Keď mi Peter pred rokom povedal, že pošleme ti peniaze za digitál, povedal som mu, nech si ich nechá. Spýtal sa ma, či som si istý. A keď mi oznámil sumu, odpadol som.
P. R.: Nenechal mi to.
Percentuálne viete vyjadriť, na akej úrovni vám dnes dokáže kompenzovať digitálne služby v porovnaní s vašimi ziskami napríklad v rokoch 2008 – 2009? Alebo inak – nahradil dnes Spotify CD-čka?
P.R.: Áno, ako som povedal, 70 percent robíme v digitáli a 30 percent robí fyzický predaj. Spotify, Apple a ďalší prebrali celý prepad fyzického predaja.
Ako dnes funguje tento biznis? Viete nám ho priblížiť? Majú aj interpreti zmluvu so Spotify?
P.R.: Umelci nemajú zmluvu so Spotify, tak ako nemajú zmluvu so žiadnym kamenným obchodom. Majú zmluvu s vydavateľstvom, ktoré má buď priamo zmluvu so Spotify a podobne, ale to len hlavné spoločnosti, a menšie firmy majú zmluvu s agregátormi.
Neviem, či Spotify bol niekedy v čiernych číslach. Akú má v tomto smere budúcnosť?
P. R.: Ak sa ma ľudia pýtajú na toto, zväčša im hovorím, že ak má takýto startup dlhy 30 miliónov a na burze hodnotu 300 miliónov, tak asi niet o čom diskutovať.
Je dnes kopírovanie, napaľovanie téma?
A. H.: Vôbec. Ľudia dnes už nezbierajú albumy, hudbu. Nechcú ju vlastniť, oni ju chcú počúvať.
Ako je to s predajom platní? Je to dnes zaujímavé?
P. R.: Je to imidžovo zaujímavé a neprerába to. Celkovo však vidíme neuveriteľný progres v počúvaní hudby v online. Kedysi 90 percent ľudí počúvalo v nedeľu hitparádu kvôli tomu, že získali návod, čo majú počúvať. Dnes je novodobou hitparádou playlist. 95 percent ľudí na streamovacích službách dnes počúva hudbu na základe playlistov. Vôbec si nekliknú jednotlivých interpretov. Značnú časť playlistov spravujeme my ako firmy, takže to vieme ovplyvniť. Vo Švédsku dokonca nastala taká situácia, že ak má interpret pesničku v rádiu, nemá hit, ak je na playliste, má hit.
K rádiám sa dostaneme neskôr. Neprekáža dnes ľuďom, že za tieto služby musia platiť?
P. R.: Dostupné free verzie sú len niečo, čo si ľudia majú okukať. Ale keď si dnes uvedomíme cenu Nového času alebo kávy v kaviarni a porovnáme so streamovacou službou, ktorá stojí 4,99 eura a 9 eur stojí family účet, ktorý môžu využívať piati ľudia, tak úvahu o zaplatení streamovacej služby považujem naozaj za srandu.
Koľko takých „sránd“ musí interpret predať, aby to bolo pre neho zaujímavé?
P. R.: Počet streamov na umelca a track sa počíta v miliónoch, ale najmä otázka takto nestojí. Skôr je to o tom, že je to novodobé rádio, a to umelca zároveň promuje a marketuje.
Zastupujete zahraničnú hudobnú spoločnosť, manažujete interpretov, rozširujete svoje služby o booking.
P. R. Rozhodli sme sa, že okrem zastupovania nových interpretov rozšírime našu činnosť o booking koncertov. Na spoluprácu sme si zvolili Adnana Hamziča, ktorý má pod sebou nových umelcov. V Česku takto už spolupracujeme s kapelou Jelen. Ide o formu joint venture spolupráce. Vytvárame nový kreatívny tím, ktorý má priniesť nejaké výsledky.
Prečo ste sa rozhodli rozšíriť služby o booking?
P. R.: Z našej strany ide o úplne jednoduché vysvetlenie. A trošku to opíšem zoširoka. Na Slovensku vznikol za posledné roky taký názor, že slovenská hudba speje do záhuby, mnohí umelci na základe tohto začali fungovať na vlastnom ostrovčeku. To však nefunguje inde na svete. Trh je rozdrobený, pretože každý si myslí, že ak si nájde vlastného distribútora, vyjde ho to lacnejšie. Nie je to tak, musí investovať napríklad aj do PR, musí mať kontakty, čo tiež niečo stojí. V konečnom dôsledku je to omnoho drahšie. Keby sa Adnan rozhodol, že bude ponúkať booking sám, pre mňa ako vydavateľa a aj manažéra vznikne istá konkurencia. A aby som túto konkurencia ustál, je lepšie situáciu otočiť vo vlastný prospech.
A. H.: Ide nám predovšetkým o kvalitu v každom smere. Kvalitu pre umelcov, a aj kvalitu pre objednávateľov. Biznis s umelcami je silne osobný. Ste súčasťou ich života a je to záväzok. To, že bookingová agentúra má priamy vplyv na lobing a môže pre umelca lobovať najlepšie podmienky, je skvelá situácia pre každú stranu. Okrem toho zahraničné know-how, ktoré ponúka Universal Music, je pre nás pridaná hodnota.
Ako vaše bookingové služby ovplyvnia prácu eventov?
P. R.: Jednou z vecí, prečo som sa rozhodol pre booking, boli čísla. Zistil som, že na 40 až 60 akcií, na ktoré počas roka zarezervujeme umelcov, dostanem možno až 400 požiadaviek. Nie vždy som schopný vyjsť v ústrety, buď z časových dôvodov, alebo z dôvodu, že to nevyhovuje cenovo. Týmto sa vlastne vždy skončil telefonát. Vďaka bookovaciemu systému dnes viem napríklad namiesto požadovaného Adama Ďuricu ponúknuť iného hudobníka. Mnohokrát je to totiž o tom, že je záujem aj o iných interpretov. Moja práca postupne prerastá do ponuky kompletného hudobného programu, ktorý viem ponúknuť. Eventové agentúry sú schopné objednať si kompletný program a nemusia v tomto bode riešiť, „kto nám ešte napadne“. Pretože eventy, či je to dedinský ples niekde v Slavošovciach alebo veľkolepý ples v hlavnom meste, sú skôr o tom, aký interpret komu práve napadne.
V prípade, že nezastupujete žiadaného interpreta?
P. R.: My však nie sme úzkoprsí, aby sme spolupracovali iba s našimi hudobníkmi. Tá spolupráca bude jednoduchá. Keď si klient bude žiadať napríklad Celeste, tak tam jednoducho bude Celeste, ak sa dohodneme s jej manažérom. Celeste má totiž na trhu tiež nejakú štandardnú cenu. A je na nás, či sa s ňou dohodneme, pretože jej reálne ponúkneme akciu. Pravda je taká, že jedno vystúpenie pre nás nie je až také zaujímavé. Omnoho zaujímavejšie je ponúkať a robiť komplexné veci a mať za to zaplatenú primeranú odmenu. V tejto brandži sa dialo aj to, že interpreti nevedeli, za akú cenu vystupujú. Interpret často vzhľadom na malosť trhu zistil, že agentúra alebo ten, kto organizoval podujatie, si zaň zobral výrazne viac, ako mu bolo vyplatené.
A. H.: Rozprával som sa s Adelou, ktorá raz prišla na to, že eventová agentúra za ňu ponúkla trikrát vyššiu sumu, ako im povedala. Chceme hrať otvorenú hru, ktorá bude doplnkom k nášmu veľkému biznisu. Za tie roky poznám potreby dievčat, ktoré organizujú eventy. Ony majú na stole šesť rôznych zadaní. A my sme agentúra, ktorá im chce pomôcť s hotovým listom interpretov a aj s programom. Je logické, že tam budeme pushovať vlastných interpretov, ale keď bude požiadavka iná, budeme sa snažiť vyhovieť.
Aktivita, s ktorou prichádzate, súvisí s vašou matkou – spoločnosť Universal Music?
P. R.: Universal otvoril bookingovú agentúru v Dánsku a veľmi rýchlo sa stal najväčšou bookingovou agentúrou. Popritom padla klasická otázka, prečo interpret má pracovať s ňou a má odísť od manažérov. Ale to nie je správna otázka. My nechceme, aby interpreti odišli od manažéra. Manažér a bookman sú dve zásadne odlišné pozície. Adnan napríklad nebookuje Richarda Müllera. On je jeho manažér. Manažér sa stará o imidž, marketing interpreta, a booking sa robí za nejakých štandardných podmienok. Dnes si booker zoberie percentá od interpreta, ale z tých percent do interpreta neinvestuje nič. To, čo my s Adnanom ponúkame akoby služby navyše, je starostlivosť o interpreta. Inými slovami, investujeme doňho aj peniaze. Samozrejme, závisí od zmluvy. Keď ide o štandardnú zmluvu, staráme sa interpretovi o komunikáciu na sociálnych sieťach, ako sú Facebook, Instagram, vrátane platenej reklamy.
Máte dlhoročné skúsenosti s tvorbou imidžu interpretov. Potrebuje dnes hudobník, aby bol slávny, rádio?
P. R.: Rádio dnes stále hrá veľkú úlohu, ak hovoríme o pop music. Neznamená to však, že keď interpreta nehrá rádio, nemá šancu. Dnes sa našťastie doba v tomto výrazne zmenila. Na druhej strane sú interpreti, ktorých možno nikdy nebudú hrať v rádiách. No neznamená to, že nebudú úspešní. Už hip-hop nám ukázal, že ak ich hudbu nehrajú staré typy médií, nič sa nedeje. Môžu fungovať ďalej. Podobne ako u nás Sima Martausová, ktorá nikdy nebola v komerčnom médiu. Komerčné rádio je začalo hrať po štyroch-piatich rokoch. Dnes fantasticky funguje na digitálnej platforme, streamujú ju ľudia, sťahujú si jej tracky, i keď to je umierajúca časť tohto hudobného digitálneho biznisu.
Track je umierajúca časť, čo bude s budúcnosťou hudobného biznisu ako takého?
P. R. Nie, nerozumeli sme si – umierajúca časť je download tracku a budúcnosť je streaming tracku.
Ako pomohol, prípadne pomáha zákon o pôvodnej hudbe slovenským interpretom?
P. R.: Mám pocit, že nijako. A v našich kruhoch sa veľmi líšia názory naň. Ako zástupca zahraničného vydavateľstva poviem, že zákon je v poriadku. Pretože súkromné médium, ktoré dostáva licenciu od štátu, by malo hrať našu hudbu. Hudba je naše kultúrne dedičstvo a ak nebude, národ stratí identitu. Česi napríklad dnes hrajú omnoho viac slovenskej hudby ako slovenské rádiá dohromady. Celé je to však o tom, že tá situácia s hraním pôvodnej hudby bola zle pripravená a nešťastne odkomunikovaná.
A. H.: Bolo to zbytočne revolučné. Išlo sa bojovať o viac hranej slovenskej hudby a viac interpretov, ale to sa nestalo. Keď v rádiách hrajú napríklad Katku Knechtovú, lebo im v prieskumoch vychádza, že ju majú hrať, tak rádia budú hrať ďalej viac jej piesní. Rádia nebudú rozširovať playlist o hudobníkov, ktorí im v testoch nevychádzajú úspešne. Opäť sa nahnala vodu na mlyn iba niektorým kapelám a interpretom.
P. R.: Zákonné pravidlo by malo byť také, aby sme všetci mali rovnakú možnosť. Slovenský interpret zo strany médií ani nedostal možnosť odprezentovať sa v médiách. U nás sa množstvu slovenských piesní nedáva vôbec možnosť, aby sa mohli ukázať. A to je ten problém.
Rádiám ide o počúvanosť. Aby získali viac poslucháčov, volajú si na pomoc zahraničných konzultantov, ktorí im pomáhajú naformátovať rádio.
A. H.: Predstavme si situáciu: ja som teraz mentor a idem nastaviť rádio v Albánsku. Nastavím hudbu, ktorú som videl na playlistoch v celej Európe, ktorá nejakým spôsobom funguje. Nastavím to podľa toho, pretože sa obávam, že lokálna hudba je pre nich riziko pri potrebe dosiahnuť nejakú želanú počúvanosť. A tomuto ja celkom rozumiem. Našťastie, ako povedal Michal Horáček, nachádzame sa v krásnej dobe, a tá sa volá digitálna, a my vieme, že hudba sa k ľuďom dostane. Náročnejšie, ťažšie, je to cesta tŕnistá a zložitá, ale predsa len sa dostane.
P. R.: Ja sa pozerám na túto situáciu pohľadom našej firmy z celosvetového hľadiska. A vo firme by mohli povedať – dobre, my už nebudeme nič riskovať a prepustíme zamestnancov, máme obrovský katalóg a ten katalóg budeme predávať. ABBA predáva svoje piesne dvadsať rokov bez toho, aby do nej niekto investoval. Ale ten biznis model je iný. Chceme, aby sa katalóg rozširoval. A to je ten istý pohľad – môžeme vytvoriť rádio, ktoré bude hrať stále tu istú hudbu, a otázka je, čo sa stane s rádiom za päť rokov. Nie je pravda, že nová generácia dorastie do tejto hudby. Táto generácia nemá nič spoločné s touto hudbou. Jediná cesta pre mňa je – snažiť sa byť kreatívny a vymýšľať nové veci.
Spomínali sme skupinu ABBA. Žilo by sa jej pohodlne u nás z jej slovenských tantiém? Alebo inak. Neboli by pre IMT Smile postačujúce tantiémy?
P. R.: Hudbu interpret nevytvára kvôli tantiémam, ale kvôli pretlaku emócií a talentu. A pretavuje svoje stavy a nálady do piesní, a preto je to umelec. Samozrejme, čo sa týka výšky tantiém, na malom území – malé tantiémy, to je realita.
Adnan, Peter o vás hovorí, že jednou z vecí, ktoré si na vás cení, je kreativita. Prečo ste svojho času odišli z reklamy? Tam nie sú tak peniaze ako v hudbe?
A. H.: Ja som odišiel z reklamy tak, že moju agentúru akoby kúpil kamarát.
Nebolo lepšie ju mať?
A. H.: Nebolo. Mňa celý ten biznis ubíjal. Práve moju kreativitu to ubíjalo. Ak sa na to mám pozrieť spätne, pokojne by som to mohol zhodnotiť, že som v tom biznise neuspel. Nemám s tým problém. V tomto biznise sa cítim doma. Som v ňom úspešný.
Neprekáža vám, že ste spätý iba s Richardom?
A. H.: Vôbec. Pre mňa je to česť a potešenie. Považujem svoj vzťah s Richardom za manželstvo. A robiť osobného manažéra niekomu inému, to by som asi ani nechcel. Ale okrem Richarda mám za sebou množstvo iných projektov v hudbe, ako sú koncertné turné, PR umelcov a podobne.
Svojho času ste to s ním mali ťažké? Čo vám pre zlepšenie povedzme jeho PR pomohlo najviac?
A. H.: Bolo to vtedy zložité, v podstate celý rok sa iba upratovalo. Potrebovali sme zlepšiť jeho zdravotnú stránku, vnímanie publika, ľudia vtedy nevedeli, čo majú očakávať. Používal som v tom čase klasické médiá, pretože digitál nebol tak veľmi rozvinutý. Prešli sme postupne fázami. Na začiatku to nebolo ani o tom, že neveria, skôr sú ľahostajní, potom spozornejú, a až potom urobia nejakú akciu.
Pýtam sa, čo najviac pomohlo v tej poslednej fáze.
A. H.: Neustála práca. Jednoduchá vec – dobré pesničky.
P. R.: To, čo iste pomohlo preklenúť to obdobie, je dobrý obsah, to je to najdôležitejšie. Pre nás oboch to, čo považujeme za istý model spolupráce, je fakt, že nerobíme s celebritami. Robíme s hudobníkmi. Sú ľudia, a ja ich vôbec neodsudzujem tých, čo sa považujú za spevákov. Neodsudzujem ich, iba chcem povedať, že robím 25 rokov v brandži a nepoznám ich. To je pre mňa celebrita. Hudobník je pre mňa ten, kto má dobrý repertoár. Kto má piesne, ktoré ľudia chcú spievať, a jediným meradlom kvality pre mňa je to, že ten človek má vlastné koncerty, na ktoré sú ľudia ochotní kúpiť si lístok.
Ako si vyberáte mladých interpretov?
P. R.: Musíte mu veriť.
Hudobník sa môže veľmi rýchlo zmeniť na celebritu.
A. H.: Áno, iste, ale opačne to nefunguje.
Ale potom je to váš stratený čas.
A. H.: To je riziko podnikania.
P. R.: Staviame na jednej veci. Poviem neskromne, v brandži sa pohybujem už 25 rokov. Za Ivanom Táslerom je katalóg piesní. Za Richardom Müllerom je tiež katalóg piesní, ale ani jeden z nich sa nespolieha na tieto piesne. Obaja tvoria stále nové.
Je ťažké dnes predať zadávateľovi takého interpreta, ako je Richard Müller?
(Smiech.)
Čo na nich platí? Logá na bilbordoch?
A. H.: (Smiech). Je to povinná jazda. Logo na bilborde nefungovalo nikdy, neviem, prečo by malo fungovať teraz. (Smiech) Mne pri oslovovaní sponzorov fungujú kreatívne nápady. Jedna z vecí, na ktoré som mimoriadne hrdý, bol napríklad Electrolux, ktorý podporil našu tour Potichu. Spoločnosť mala v tom čase vysávač – mimoriadne tichý. V agentúre sa všetci strašne smiali, keď som prišiel s týmto nápadom, ale vymysleli krásny claim: Piaty člen kapely. A bola z toho case study pre celú Európu. Toto je cesta. A tiež sme s Telekomom robili Hlasy, potreboval som informáciu o a capelle dostať medzi ľudí. Vyvinuli sme aplikáciu Poskladaj si svoje hlasy a Telekom to ako aplikáciu rozšírili medzi ľudí. A ľudia si sami skladali piesne, malo to úspech. Rovnako je to aj s tou hudbou. My chceme hudbu predávať. A ľudia tú hudbu určite chcú.