Sledujte nás na Instagrame

@magazin.strategieFacebook
22.07.2016, 00:00

Erdoganova cenzúra má presah aj za hranice

Turecko zažíva krušné časy, jeho novinári ešte krušnejšie. V prebiehajúcom boji nevedia, na koho strane stáť.

V Dogan Media Centre, vysokej sklenenej budove v Ankare, sídlia niektoré z hlavných tureckých médií. V sobotu nad ránom sa v okolí modernej stavby rozhostil zvláštny zvuk. Krátko nato sa z vrtuľníka Black Hawk vrútili do vnútra vojaci a prevzali kontrolu nad spravodajskými kanálmi a titulmi, medziiným aj Hurriyet Daily News či televíznou stanicou CNN Turk a Kanal D.

Režisér a vedúci strihu súkromnej CNN Turk práve sedeli v štúdiu, z ktorého prebiehalo živé vysielanie o dramatickom dianí tureckého prevratu. Armáda, ktorá vtrhla do miestnosti, vyviedla oboch von. Na Facebooku televízie bolo vidieť, ako v štúdiu zostali len stoličky a opustený stôl. Ak bolo zámerom štátneho prevratu umlčať niekoľko kritických médií, ktoré informovali o dianí na tureckých uliciach, vojakom sa to nepodarilo. Ich konanie však viedlo k paradoxnej situácii.

Spojenectvo?

Ako boje pokračovali, vojaci prehrávali. Štátna televízia TRT, ktorú armáda obsadila ako prvú, začala opätovne vysielať okolo polnoci. Podobne sa spod útoku vymanilo aj Dogan Media Centre, kde hŕstka štrnástich vojakov na zabezpečenie štyroch redakcií nestačila. Ako píše Souad Mekhennet pre The Washington Post, v rámci sebaobrany novinárov vznikla kontrastná situácia.

Žurnalisti sa zrazu ocitli na strane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý ich, ako aj ich kolegov po celej krajine, už niekoľko rokov otvorene napádal. „Vzájomné porozumenie medzi Erdoganom a nezávislými tureckými médiami bolo najsilnejšie zachytené v surrealistickom okamihu, keď šéf CNN Turk nechal Erdogana, aby cez svoj FaceTime adresoval v urputných bojoch prevratu prostredníctvom televízie slová tureckému národu,“ píše Mekhennet.


Šéfredaktor Hurriyet Daily News, Murat Yetkin, povedal, že keď po obsadení redakcie vyšiel na ulicu, videl v dave protestujúcich proti puču mnohé tváre, ktoré si pamätal zo septembrových udalostí. Ozbrojený zástup ľudí vtedy za kritiku Erdoganovej vlády napadol redakciu Molotovovými kokteilmi. „V tejto chvíli nie je dôvod na optimizmus,“ hovorí Yetkin, „no zlé nemôžete napraviť ešte horším. Máme mnoho problémov, no to nie je dôvod, aby sme podporovali vojenský prevrat.“

Erdogan tak v súkromnej televízii CNN Turk cez svoj mobilný telefón Turkov vyzval, aby v „nevyhnutnej reakcii“ na snahu o puč vyšli do ulíc. Neskôr výzvu na obranu národa všetkým rozposlal SMS správou a zverejnil na Twitteri, hoci ostatným prístupy na Twitter, Facebook či YouTube v tom čase vláda zablokovala. Ani nasledujúci vývoj však neukazuje umiernenie a prodemokratický smer.

Sloboda slova a budúcnosť režimu

Podľa informácií Európskej federácie novinárov (IFJ) začal turecký Úrad pre informačné technológie a komunikáciu (BTK) zatvárať nezávislé weby. 72 hodín po pokuse o prevrat vláda zablokovala dvadsať nezávislých online spravodajských portálov. Dianie má presah aj za hranice. Blokovanie webov hlásia podobne aj novinári v Azerbajdžane, ktorý je spojencom Turecka. V krajine v pondelok kvôli plánom odvysielať rozhovor s moslimským kazateľom Fethullahom Gülenom zablokovali súkromný televízny kanál ANS TV. Gülena totiž turecká vláda zo sprisahania obviňuje.

Predseda Medzinárodnej federácie novinárov Phillippe Leruth sa v súvislosti s aktuálnym rozhodnutím znovu zaviesť v Turecku trest smrti a so situáciou, ktorá bezprostredne po puči v tureckých médiách nastala, vyjadril, že dochádza k zásadnému porušeniu slobody tlače a ľudských práv. „Situácia eskaluje smerom k väčšiemu počtu uväznených a silnejúcej cenzúre. Medzinárodné spoločenstvo nemôže mlčať a neprijímať žiadne konkrétne opatrenia,“ hovorí Leruth.

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.