O máloktorej kampani sa dá povedať, že zmobilizovala internet doslova v priebehu niekoľkých dní. O Kefírerovi to však rozhodne platí; "Čisto biely mliečny nápoj" a "vodca medzi kefírami" má tak ako rad zapálených fanúšikov, tak aj množstvo odporcov.
Sociálne siete sa plnia výkrikmi fanúšikov, ktorí si chcú kúpiť produkt, ktorý ešte ani neexistuje. S tvorcami Kefírera Davidom Koutným, Lukášom Lukešom a Tomášom Musilom sme hovorili nielen o jeho budúcnosti a balansovaní na hrane prijateľnej satiry. Originál rozhovoru si môžete prečítať na mediahub.cz.
Kedy vás prvýkrát napadlo slovo Kefírer?
Sedeli sme na obede ako teraz a čakali sme celkom dlho na jedlo a našli sme tam nejaké detské krížovky, a pretože to bolo celkom jednoduché, tak sme si hovorili - to nie je žiadna challenge. No tak sme tam vymýšľali iné slová. Namiesto nožíka sme napísali treba kudla, potom sme vypĺňali ďalšie veci a v tajničke vzniklo niečo ako kefrhr, tak na to pozeráme a zrazu: "Hahaha, Kefírer" a začali sme sa tam ako blázni váľať po stole. To bolo asi pred dvoma rokmi. Povedali sme to tiež v práci, tak sme sa začali smiať nanovo a vymýšľať ďalšie a ďalšie fóry, ktoré potom zapadli. Potom Kefírer zase náhodne vyplával von po pol roku.
Ako vás napadlo prenajať si billboard?
My sme ho vyhrali v súťaži pre pražský marketingový festival PIAF a museli sme na neho dosť narýchlo niečo vymyslieť. Nie, že by sme nepremýšľali nad tým, čo by sme tam dali, ale zase čo urobiť s jedným billboardom. Na ňom môžete tak niekoho požiadať o ruku alebo urobiť nejakú Guerillu. No a v ten moment sa samozrejme znovu objavil Kefírer a bola to jasná voľba.
Takže ste do toho nešli s tým, že budete vyrábať kefír?
Skôr sme ten vtip chceli uviesť do života, malo to byť čisto pre nás a pár zasvätených kamarátov: "Pozrite, je to tam, to o čom sme sa pred dvoma rokmi bavili, je teraz tu, hahaha, strašná sranda." A keď už sme boli pri tom, tak sme k tomu len zo srandy urobili webovú stránku a založili si profil na Facebooku. Potom sme si povedali, že skúsime zistiť, čo dokážeme urobiť z jedného billboardu. Boli sme zvedaví, či dokážeme presvedčiť ľudí, že ide naozaj o skutočný produkt. Ale stále nie s myšlienkou, že to budeme naozaj vyrábať. To vôbec. A potom to narástlo do obrích rozmerov.
A kedy vám došlo, že to chcete vyrobiť?
Do dvoch týždňov. To sme mali na FB asi desať tisíc lajkov Samozrejme k tomu pomohli aj reakcie ľudí, oni to jednoducho chcú. Tak sme si povedali, že je nesmieme sklamať a skúsime to vyrobiť.
Určite ste sa stretli s radom odporcov. Nie je Kefírer za hranou prijateľnosti?
Dobrá otázka. To záleží. Ale my to fakt vnímame tak, že vtipom a nadsázkou proti tomu bojujeme. Nepodporujeme nacizmus, fašizmus ani oslavu druhej svetovej vojny. Naopak sme sa rozhodli podporovať organizáciu Pamäti národa, ktorej pomôžeme ako finančne (15% z každej predanej fľaše), tak aj mediálne. Pretože teraz sa dostala do všetkých médií, je na titulkách, a ľudia sa o tom projekte aspoň dozvedia. Aktuálne navyše premýšľame, že by sme založili crowdfundingový projekt, s ktorého pomocou by sme mohli vybrať peniaze na natočenie dokumentu s pamätníkmi.
Má niekto v tíme právo veta?
Každý deň usilovne premýšľame nad tým, ako to viesť na hrane, aby sme neprešli za ňu a nestalo sa z toho niečo, čo by sme vážne nechceli. Keď sa dohadujeme nad príspevky, tak musia súhlasiť všetci traja. Obsahu, čo sme vyprodukovali, máme trikrát viac, ale je schovaný, pretože neprešiel schválením. Takže vlastne právo veta máme všetci.
Kefírer sa na začiatku preslávil najmä tým, že pri opise produktov využíval udalosti z druhej svetovej vojny. Wording bol naozaj nápaditý.
A čo zahraničné ohlasy?
Zistili sme, že už vychádzajú aj články v španielčine, tak sme si ich prekladali. Potom tiež veľa vychádza v Poľsku. Každopádne z Poľska i zo Španielska nie sú negatívne reakcie. Na Slovensku si to zase celkom radi vychutnávajú. Ale inak veľmi prevládajú pozitívne reakcie - prekvapili nás aj reakcia z Nemecka, dokonca nás niekto žiadal, že chce Kefírera distribuovať. Na to sme im odpovedali, že to u nich so zákonmi bude asi o niečo prísnejšie ako u nás, tak nám povedali, že to zistia, a už sa neozvali.
A ako to vidíte do budúcnosti?
Veľa ľudí predpokladá, že tu projekt bude ešte mnoho rokov, to ale dosť záleží na okolnostiach. My si ale myslíme, že pôjde skôr o krátkodobejší trend, proste takú vlnu, ktorá postupne odznie. Nedokážeme povedať, či sa tak stane do dvoch mesiacov, ale rozhodne to tu nebude dlho ako Kofola - myslíme ako dlhodobá značka.
Ako veľká tá edícia bude? Nebojíte sa, že vám ľudia odtrhnú ruky?
Máme limit stovky mesačne. Sto kefíru za týždeň, napríklad. Takže je možné, že na Kefírera budú stáť frontu.
A cena? Bude vysoká, aby sa na Pamäť národa vybralo viac? Nejaká dražba´alebo happening?
Cenu úplne navyšovať nechceme. Chceme pokryť náklady, ktoré sú celkom vysoké, vzhľadom k tomu, že robíme len pár fliaš a pár etikiet, ale o cene ešte rokujeme. Približne sa tá cena bude pohybovať okolo šesťdesiatich korún za fľašu. O happeningu uvažujeme, ale z pochopiteľných dôvodov bude kapacita obmedzená.
A čo robíte, keď práve neplánujete distribúciu čisto bieleho kefíru?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sme na voľnej nohe, ale veľa pracujeme pre spoločnosť Kiwi.com. Stretli sme sa v spoločnosti Unifer (dodávateľ ingrediencií pre pekárne, pozn. red.), pracovali sme tam spolu na nejakých projektoch, avšak tento projekt je absolútne separátny a s Uniferom nesúvisí.
Autori Kefírera a readaktorka mediahub.cz.
Ako to vyzerá s distribúciou?
Radi by sme mali dátum, ideálne do dvoch týždňov, ale nemôžeme to teraz zaručiť, pretože čakáme na etiketu, čo je zásadný prvok. Fľaša už máme, viečka máme – čierne sa bohužiaľ nepredávajú, na mlieko vraj neexistujú čierne viečka. Takže sme museli ustúpiť - aká je teda ďalšia logická farba? Viečko Kefírera bude čisto biele. Toto je proste nevýhoda malovýroby. Mohli by sme urobiť čierne viečka a super nádherné fľašky a nádherné etikety, ale tá fľaška by vo výsledku stála hrozne veľa peňazí.
A fľaše budú plastové, alebo sklenené?
Plastové. Sklenený je Mlíkomouš.
Odpísali ste nadobro čokoládový kefír?
S čokoládovým máme ešte plány. Ešte sa objaví!
Pokiaľ viem, je na programe dňa distribúcia cez My Food (obchod s jedlom, pozn. red.), plánujete sa rozšíriť niekam ďalej?
S My foodoch budeme ešte raz rokovať osobne, aby sme si ujasnili všetky detaily. A čo sa týka distribúcie, ešte uvidíme, sú určité varianty aj z hľadiska produkcie farmy. Tá sa dá síce navýšiť, ale to by mohlo ísť na úkor iných výrobkov. Snažíme sa, aby nikto neutrpel žiadnu ujmu.
Ako vznikla vaša spolupráca s My Food?
No, v tom distribučnom videu bolo vlastne náhodou, že budeme distribuovať zo Zelňáku (farmársky trh, pozn. red.), a My Food tam má pobočku. A potom sme vyzvali ľudí na Facebooku, aby im napísali, že nás tam chcú. Prekvapila nás sila sociálnych médií... Keď sme zahájili Blitzkrieg (nemecká stratégia počas druhej svetovej vojny, pozn. red.), tak nás v priebehu dvoch hodín kontaktovali, že nás teda chcú, a prosili nás, nech tým ľuďom povieme, nech už s tým prestajú. Proste sme počas dvoch hodín obsadili My Food.
Máte nejako preskúmaný trh? Pije dnes vôbec niekto kefír?
Preskúmaný trh zas toľko nemáme, ale kolegyne nám povedali, že to občas pijú a je to dobré. My sme to napríklad s chlapcami v živote nepili, teda až doteraz. Boli sme cez víkend ale na farme, tak sme ochutnali, čo vlastne budeme predávať, a je to dobré. A môžeme potvrdiť, že Kefírer je kvalitný. Kefír dneska pije málo ľudí. A to je náš ďalší čiastkový cieľ - chceme propagovať aj zdravý životný štýl.
A Kefírer bude teda BIO?
Potom, čo sme oznámili, že ideme do výroby, tak sa nám ozývali ľudia, že máme v kampani nacizmus, ale že by sme si mali uvedomiť, že chovný priemysel zvierat je v podstate tiež nacizmus na zvieratách a ukazovali nám fotky bitúnkov, mliekarní atď... Tak sme im odpísali: áno, máme tu šesť kráv: Kazi, Tetu, Libuši, Báru, Jitku a Šárku. ktoré sa veselo pasú na tejto lúke, takže my to máme ošetrené nielen z hľadiska kvality toho produktu ako takého, ale veľa sa sústredíme aj na to, aby s tými zvieratami zaobchádzalo správne. Je to BIO certifikovaný kefír.
A čo Mlíkomouš? To je fanúšikovský projekt?
Vôbec nič s ním nemáme spoločné, to je na tom Mlíkomoušovi krásna vec, že nevieme, čo urobí. Vzniká tam pekný, my hovoríme clash, kedy oni v postoch vyzývajú Kefírera. Je to úplne separátny projekt mimo nás. Stojí za tým nejaký chalan z Plzne, to sme zistili podľa domény. Akože vieme, kto to je, máme jeho Facebook. Ale ten súboj je vtipný. Pár ľudí nám volalo, či sme nevytvorili nový spôsob marketingu, čo si myslím, že čiastočne áno. Je tam strašne veľa zaujímavých drobností, o ktorých sme nečakali, že by mohli mať taký potenciál.
Ukážka Mlíkomouše, ktorý vznikol ako paródia na Kefírer. Viac sa dočítate tu.
Všimla som si, že ste spustili e-shop s merchandise, ako sa mu darí?
Keď sme spustili predaj, do troch minút od oznámenia sme kvôli obrovskému záujmu fanúšikov zhodili server.
Ukážka merchandise v eshope. Produkty tu sa budú dať zohnať ľahšie ako samotný Kefírer.
Môže stať, že nejaký z týchto produktov bude dostupnejší než samotný kefír?
Vďaka internetovému predaju jednoznačne. E-shop sme založili práve preto, aby sme uspokojili fanúšikov z celej Českej i Slovenské republiky.
Budete mať k produktu nejaké in store informácie, keď ku Kefírerovi príde niekto, kto vôbec netuší, ktorá bije?
Na každej etikete bude uvedené: "Kúpou tejto fľaše podporujete Pamäť národa." Že by bol na fľaši nejako vysvetlený príbeh, to skôr nie, ale mohli by sme urobiť letáčiky.
A čo dizajn, dokonca vás niekto osočoval, že ste ho ukradli. Ako to teda je?
Hneď nám písali z Arga, či si ako uvedomujeme, že tým kopírujeme dizajn knižky Už je tu zas. Ale ide o ikonické stvárnenie, ktoré sa nedá urobiť inak, tá ofina a fúzy vyzerajú vždy skoro rovnako a je to ako by si niekto chcel nárokovať srdiečko. Čím je tá vec jednoduchšia a známejšia, tým je zložitejšie si ju nárokovať. Nehľadiac na to, že to máme riešené inak, ofina je iná a tie fúzy tam vlastne nie sú. Pán nám tiež napísal, že to ukáže autorovi a že to ukáže aj nemeckým agentom. Ale ak majú pravdu v tom, že sme to skopírovali, tak potom oni to skopírovali z toho starého plagátu s Charliem Chaplinom. Každopádne to je jeden z dôvodov, prečo sme sa zišli práve tu v Charlie 's Square (reštaurácia, pozn. red.), tu majú totiž urobené s Chaplinom to isté. Rozdiel je jednoducho v tom klobúku!
Zdroj: mediahub.cz