Pochádza z Prešova, žije v Holandsku. Jeho písmo History, na ktorom pracoval viac ako osem rokov, tvorí základ nového brandingu Slovenska. O tom, ako nápad vznikal, čo písmo symbolizuje a ako hodnotí nový vizuál rodnej krajiny sa môžete dočítať v aktuálnych tlačených Stratégiách.
Dnes vám prinášame druhú časť rozhovoru, v ktorej sme sa venovali najmä samotnému Petrovi Biľakovi. Ten aktuálne získal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky.
Žijete v Holandsku, krajine dizajnu, vo svojej oblasti patríte medzi top profesionálov. Hoci sa dizajn teší čoraz väčšej popularite, tvorba písma zostáva naďalej úzkou špecializáciou. Ako ste sa k nej dostali?
Bolo to v 90-tych rokoch počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení. Vtedy som začal písmo vnímať viac. Používame ho predsa všetci, no funguje to s ním podobne, ako so vzduchom. Pokiaľ je všetko v poriadku, nevnímame ho. Jeho význam si začneme zväčša uvedomovať až vtedy, ak niečo nesedí. Pracoval som vtedy na autorských knihách, okrem písania som ich aj ilustroval a osádzal. V tej dobe však neexistovali písma, ktoré by obsahovali slovenské znaky.
Znie to absurdne, no je to vďaka tomu, že písma boli tradične vyvíjané v krajinách ako Holandsko, Anglicko, Nemecko, Amerika, kde nepotrebujú znaky ako my. Na to, aby sa mohla používať slovenčina, bolo potrebné fonty vytvoriť. Rozhodol som sa, že do nich našu diakritiku, teda dĺžne či mäkčene, dodám. Neskôr som zistil, že to nie je také jednoduché. Mnohé z fontov nemali na dotvorenie diakritiky priestor. V mojej diplomovej práci som sa preto zaoberal vytvorením špecifického písma pre slovenčinu. My potrebujeme viac znakov, ako bežných 26. Spolu s mäkčeňmi a dĺžňami je ich takmer dvojnásobok. To boli prvé objavy, ktoré ma do témy viedli stále hlbšie.
Boli vtedy na škole ľudia, o ktorých ste sa mohli oprieť?
Na Slovensku som nepoznal nikoho, kto sa tvorbe písma profesionálne venuje. To ma dotiahlo do Paríža, kde som sa začal téme venovať hlbšie. Hoci odvtedy robím s tancom, divadlami, vydávam časopisy a knihy, písmo pre mňa zostalo kľúčovým záujmom.
Je o túto profesiu vo svete dnes už väčší záujem?
Písmo je veľmi špecifická disciplína. Hoci je fontov veľa, ich tvorcov je pomerne málo. Je to preto, že tvorba písma je prienikom troch disciplín. Vyžaduje si znalosť lingvistiky, jazyka, pretože je jeho zhmotnením. Zároveň je už od dôb Gutenberga písmo závislé na technológii, ktorá ho reprodukuje. Človek musí rozmýšľať o pixeloch, tlači, čítačkách kníh či tabletoch. Treťou disciplínou je dizajn. Ide tak o tri zložky, ktoré sa však neštudujú na jednej škole. Každý predpokladá, že tvorbe písma sa má venovať niekto iný. Lingvistov zaujíma hovorený jazyk, nie jeho písomná podoba. Dizajnéri však zase nevedia veľa o jazyku a technológii a technici zase málo o dizajne. Vzniká tak paradox: každý deň sme obklopení znakmi, no nik o nich veľa nevie. Písmo má emocionálny dopad, forma na obsah priamo vplýva. Pre mňa je to fascinujúca vec.
V Holandsku nie len žijete, ale i učíte na Royal Academy of Arts, teda Kráľovskej akadémii umenia. Ako sa vám darí pri výučbe lingvistiku, technológie a dizajn vzájomne prepájať?
Kráľovská akadémia v Haagu je jedna z mála škôl, ktorá sa tvorbe písma venuje pomerne dlho. So študentmi si vždy, pri každom projekte, vopred definujeme kritériá. Teda ak ideme napríklad tvoriť písmo pre detskú knihu, premýšľame, čo tú detskú knihu definuje. Čo má spĺňať, čím sa má líšiť. V čom sa však tvorba písma zmenila najviac je najmä to, že ide o globálnu vec. Na akadémii už rozprávame o iných typoch písma, ako o latinke.
Pracujeme často s cyrilikou, gréčtinou, arménčinou. Nevynechávame ani semitské jazyky ako hebrejčinu či arabčinu. Ja osobne pracujem aj s komplexnejšími jazykmi, indickými, ktorých je skutočne mnoho, no pre ktoré existuje len veľmi málo fontov. Optické princípy vnímania znakov fungujú všade rovnako, líšia sa však ich kultúrne interpretácie. Hovoríme, že existuje mnoho fontov, väčšina sa však spája práve s latinkou. Stále existujú kultúry, ktoré nemajú rovnaké možnosti vyjadrenia ako my. Pracoval som s jazykmi pre kanadské sylabické jazyky, inuitov, ktorí nemajú takmer žiadne fonty. Niektoré jazyky nie sú kódované, nemožno ich použiť na počítači. Moja práca spočíva v tom, ako im umožniť vyjadriť svoj jazyk v písanej forme.
"Optické princípy vnímania znakov fungujú všade rovnako - líšia sa však ich kultúrne interpretácie."
Typografovi zrejme pomáha, keď jazyky aj sám ovláda. Koľkými jazykmi rozprávate?
Hovorím piatimi či šiestimi, no zaoberám sa možno dvomi stovkami jazykov. Niektoré písma, ktoré som robil, fungujú možno pre dvesto, dvestopäťdesiat jazykov. Je ich skutočne oveľa viac, ako tých, ktorými hovorím. Nemusí to však byť prekážka, ide viac o metodológiu práce. Je to sčasti založené na výskume, ktorý spočíva v zisťovaní možností vyjadrenia.
Čo mi pomohlo sa uvoľniť bolo zistenie, že v histórii boli experti na písma niekedy analfabetmi. Existovalo množstvo tvorcov, ktorí prinášali krásne veci, no čítať nevedeli vôbec, nakoľko to kedysi nebola bežná vec. To mi dodalo odvahu. Ľudské oči sú všade rovnaké, je to o hre bielej – čiernej, o fungovaní ľudského vnímania, ktoré sa nemení.
Písmo podlieha dobe. Aké sú aktuálne trendy?
Skôr ide o to, že aktuálna doba ponúka nové možnosti. Nepochybne to súvisí najmä s vývojom technológií. Väčšina fontov, možno 99%, bolo tvorených pre tlač. Išlo tak o čierne písmo vytlačené na bielom pozadí a s vysokým rozlíšením. Dnes čítame čoraz viac na obrazovke. Myslím si, že ak by boli isté písma robené od začiatku napríklad pre tabletovú aplikáciu, vyzerajú inak. Obrazovka je dynamické médium, ktoré sa mení v čase. Písmo dokáže zobraziť animovane, môže reagovať na čas dňa, fungovať v noci inak ako cez deň.
Podobne si viem predstaviť, že by mohol byť v krátkej budúcnosti font responzívny a priamo na užívateľa reagovať. Sledoval by jeho správanie, vzdialenosť od obrazovky a podľa toho by prispôsoboval svoju veľkosť, tvar či farbu. Písmo by malo vyzerať inak pre moju mamu, ktorá má 70 a pre mňa, ktorý som o generáciu mladší. Dnes to aplikácie ešte nerobia, zatiaľ to nevedia. Hoci máme pocit, že všetko je už urobené a vymyslené, stále existujú možnosti na zlepšenie našej komunikácie.
Máte písmo, ktoré osobne preferujete?
Veľmi záleží na kontexte, v ktorom je písmo použité. Zbožňujem napríklad holandský font Lexicon. Raz som ho však videl použitý v novinách, kde titulok hovoril o výbuchu a smrti desiatok Iračanov. Popísanie tragédie v tak poetickom písme sa mi zdalo neadekvátne. Mám plejádu autorov a fontov, ktoré obdivujem. Výber jedného písma bez kontextu je však príliš komplikovaný.
Na čom v súčasnosti pracujete?
Aktuálne som súčasťou tímu, ktorý pripravuje novú vizuálnu identitu pre parížske metro. V hlavnom francúzskom meste sa prerába celý systém transportu, o prestavbe hovoria ako o projekte storočia. Má v sebe mnohé špecifiká. Písmo, ktoré sa pre projekt vytvára, má slúžiť na orientáciu medzi stanicami. Tie však ešte nie sú postavené. Niektoré budú stáť až o 30 rokov, niektoré skôr. Písmo však musí byť nadčasové, musí reagovať na to, čo je dostupné teraz, ale i to, čo bude dostupné za desiatky rokov. Predstavujem si, že tam budem niekedy brávať svoje vnúčatá, aby som im ukázal, čoho som bol súčasťou.
"V Holandsku môžem byť produktívny bez zábran. Prácu, ktorú robím, nemusím vysvetľovať. Je pochopená."
Aké sú top projekty, ktorých ste boli súčasťou?
Naše fonty používa napríklad Letisko vo Viedni, podobne robíme konzultácie o používaní písma pre veľké firmy ako Facebook, Metropolitan Museum v New Yorku. Naše fonty používa podobne mnoho novín, televízií či slovníkov. Občas sa stáva, že si len tak vezmem niekde knihu a vidím tam náš font. To poteší.
Študovali ste v Paríži, žili vo viacerých krajinách. Prečo ste sa usadili práve v Holandsku?
Holandsko má mimoriadne silnú vizuálnu kultúru. Je to dané historicky, keď už od 16., 17.-teho storočia boli umelci v krajine podporovaní. Spoločnosť ich vnímala ako svoju dôležitú súčasť a vytvorila im pre život dobré podmienky. To nebolo bežné. Tým sa stalo Holandsko príťažlivé aj pre umelcov z iných krajín, ktorí sem začali prichádzať. V nejakej miere to funguje doteraz. Holandský dizajn, teda Dutch Design, je už značkou samou osebe.
Zaujímavé je, že Dutch Design nie je tvorený iba Holanďanmi. Jeho súčasťou sú všetci ľudia, ktorí využívajú podmienky dostupné v krajine. Myslím, že aj ja som jeho súčasťou práve tým, čo robím. Žil som vo viacerých krajinách, napríklad v Indii, na Slovensku. Často sa mi stávalo, že som musel vysvetľovať, načo to, čomu sa venujem, slúži a na samotnú exekúciu mi potom nezostával čas. V Holandsku môžem byť produktívny bez zábran. Prácu, ktorú robím, nemusím vysvetľovať. Je pochopená.
Aktuálne sa u nás odovzdávala Cena za komunikačný dizajn, posledný ročník sa hodnotí za najsilnejší. Máte priestor sledovať aj slovenský dizajn?
Keďže už takmer dvadsať rokov žijem v inej krajine, s domácou scénou nemám taký silný kontakt. Rád diskutujem s priateľmi zo Slovenska o tom, ako sa scéna mení a vyvíja, no interné diskusie mi unikajú. Čo však vnímam nie len na Slovensku, ale i v okolitých krajinách je spôsob, akým je dizajn oddelený od spoločnosti, od života samotného.
Môžete to popísať?
Poviem príklad. Môj brat je inžinier, keď mu ukážem časopis o dizajne, odmietne ho. Hovorí, že tam nie je nič, čo by ho mohlo zaujímať. V niečom je to pochopiteľné, dizajn často zostáva pre dizajnérov, nedostane sa ďalej, k bežným ľuďom. Práve pre nich je však určený. Aj na Slovensku sa musí debata rozšíriť. Keď som si pozeral slovenské časopisy o dizajne, často to bolo o tom, že jeden kamarát píše o druhom kamarátovi a projekte, ktorý robil pre iného kamaráta. Diskusia sa tak neotvára. Musí preniknúť do bežných médií, dostať sa k ľuďom. Inak zostane uzavretá a elitárska.
Aké je teda východisko?
Nerobme oslavu dizajnérov, osobností, ale ukazujme, aký dopad má dizajn pre bežných ľudí. Pretože je obrovský. Musíme vidieť dizajn cez užívateľa, nie tvorcu. Inak je to celé najmä o egu autora. Podobne je dôležité rozprávať o tom, čo dizajn v skutočnosti je. V angličtine je design sloveso, vyjadruje aktivitu. Nie je to estetická hodnota veci, drahý nábytok v butiku, pozlátko, ako si často predstavujeme. Je to spôsob, akým samotná vec funguje.
Kto je Peter Biľak
Dizajnér, tvorca písma History, ktoré je súčasťou nového brandingu Slovenska Good Idea Slovakia. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Anglicku, USA, Paríži a Holandsku, kde aktuálne žije. V meste Haag založil a vedie úspešnú firmu Typotheque, učí na Kráľovskej akadémii umenia a vydáva časopis o kreativite Works that work. Pochádza z Prešova.