S: V týchto dňoch ste zahájili svoj nový komunikačný koncept. Čo tomu predchádzalo a čo od neho očakávate?
Poštová banka prechádza konsolidačným obdobím. Narástla do veľkosti, kedy musí byť konsolidovaná po stránke produktov, služieb, procesov vo vnútri a komunikácie. Nový koncept je vystavaný na vízii s názvom „Postaráme sa“. Základnými hodnotami sú jednoduchosť, starostlivosť a blízkosť. Chceme jednoducho a zrozumiteľne komunikovať naše produkty tak, aby sa klient v ponuke nestrácal. Chceme hovoriť jeho rečou, nie technokratickou bankovou, ktorej má šancu porozumieť iba skúsený bankár. Banka je pre bežných ľudí, nie pre jej manažérov. Ak si chce ľudí získať, musí sa naučiť hovoriť ich jazykom.
S: Okrem seniorov sú vašou novou cieľovou skupinou ľudia 30+. Ako chcete jednou komunikáciou osloviť takto rozdielne cieľovky?
Využívať chceme tradičné silné medzigeneračné napojenie týchto dvoch cieľoviek. Rodičia sa o svoje deti starajú pomerne dlho, navzájom si vypomáhajú, ich potomkovia im to neskôr vracajú. Z komunikácie by teda malo byť cítiť toto vzťahové napojenie a zároveň tak seniori pritiahnu bonitnú skupinu – ich potomkov.
S: Poštová banka je skôr vnímaná ako pošta, ktorá poskytuje finančné služby. Ako ste sa plánovali vysporiadať s týmto mýtusom?
My ho naopak podporujeme. Takže ho chceme využiť vo svoj prospech. Z hľadiska času banky podliehajú veľkým zmenám. Napríklad je obrovský tlak na poplatky. A tu má Poštová banka veľkú výhodu – nie je vnímaná ako typická banka. Tým, že je na pošte, je najbližšie k svojej cieľovke. A teda, nie sme iba tam, kde sa to finančne oplatí. Sme tam, kde sa to aj finančne stopercentne neopláca, ale sme blízko k ľuďom. A prostredie, do ktorého je Poštová banka zasadená, v tomto prípade pošta, nám umožňuje poskytovať práve služby pridanej hodnoty, nielen tie bankového charakteru.
S: V prípade veľkého klienta, ktorým ste, máte možnosť vidieť prehliadku schopností top slovenských agentúr. Ako to hodnotíte?
Prekvapil ma strategický a koncepčný prístup agentúr, kde bolo vidieť, že agentúry boli naozaj dobre pripravené. V tomto vidím výrazný a dobrý posun na slovenskej scéne. Skôr ma sklamala kreatíva. Ako keby mali agentúry zábrany prekročiť istú hranicu v kreativite, aj preto sme nakoniec pristúpili k druhému kolu. Po ňom sa už rozhodovalo medzi Jandl a MME. Jandl priniesol veľmi dobrú kreativitu a zároveň aj stratégiu. Vyhralo nakoniec riešenie, o ktorom si myslíme, že je strategickejšie a má lepšie ambície výraznejším spôsobom posunúť banku a priblížiť sa k nášmu cieľu – stať sa trojkou na trhu. MME v druhom kole ukázal, že dokáže za krátky čas prísť s výrazne lepším a prepracovanejším konceptom, s odvážnou kreativitou, ktorá nás odlíši od Slovenského bankového trhu a vie dlhodobo fungovať.
S: Čo považujete vy za fatálnu chybu banky voči klientom?
Keď hovoria cudzím jazykom a nepočúvajú klientov. Keď ľuďom prekážajú poplatky, tak s tým jednoducho musíme niečo spraviť. Tým nechcem povedať, že ich máme okamžite zrušiť, ale musíme sa s tým nejako vysporiadať, nezatvárať oči, neignorovať. Banky potom používajú v komunikácii príliš odborné výrazy a neuvedomujú si, že aj pri bonitných klientoch je finančná gramotnosť nízka. Ako potom chcú, aby uverili ich produktom?