Silne medializovaný prípad (V juhokórejskom Pusane horelo lietadlo so 176 ľuďmi na palube) bol významný rozsahom škôd, ale zďaleka nebol ojedinelý. Z údajov Amerického federálneho úradu pre letectvo (FAA) vyplýva, že od marca 2006 do marca 2025 došlo k 579 bezpečnostným incidentom, ktoré preukázateľne spôsobili lítiové batérie. Medzi incidenty sa počíta oheň, dym, alebo extrémne rozžeravenie.
V 211 prípadoch boli akumulátory súčasťou batterypackov a powerbaniek, v 107 prípadoch išlo o elektronické cigarety, na tretiu priečku sa dostali mobilné telefóny so 74 prípadmi.
Trend sa z dát FAA určuje pomerne zle, pretože v dátach zo 16. decembra 2024 bol prakticky stále rastúci (okrem covidových rokov a neukončeného roku 2024), ale v posledných dátach (3. apríl 2025) sú hodnoty za rok 2022, 2023 a 2024 znížené a trend je tak klesajúci. Ako napovedajú vysvetlivky, môže ísť o zmenu metodiky a spracovania dát.
Počet akumulátormi poháňaných zariadení, ktoré so sebou bežne vozíme, je každopádne rastúci. Len s autorom článku ich na bežnú kratšiu služobku letí tak desať.
Powerbanky a samostatné batérie
Núka sa otázka, prečo sú trikrát častejšími vinníkmi „battery packy“ ako smartfóny, ktorých je na palubách rozhodne viac. A hoci sme na to nenašli žiadny seriózny výskum, jeden dôvod sa ponúka. Zhrnúť sa dá vetou, ktorú často nájdeme v diskusiách pri produktoch „to isté môžeš kúpiť z Číny za tretinu“. Alebo za štvrtinu. To pri telefónoch urobí málokto, ale pri powerbankách je to bežné.
Autor výrokom „kúpiť z Číny“ samozrejme primárne nemyslí krajinu pôvodu, pretože „Made in China“ je aj na množstve kvalitnej elektroniky známych značiek a spĺňa všetky normy. Myslí tým lacné produkty bez uvedenej značky a hocikedy s pochybným pôvodom. Ako to dopadlo v prípade USB pamätí a externých SSD diskov si môžete prečítať v článku portálu Technet.cz - Vyskúšali sme podvod z Aliexpressu. Môže vás prísť draho, aj po rokoch.
Lenže v prípade akumulátorov, batterypackov a powerbaniek to môže byť oveľa nebezpečnejšie.
Možností, ako dosiahnuť nízku cenu, je celý rad. Tá najmenej nebezpečná je použiť články s nižšou kapacitou, prípadne nižší počet článkov s nižšou kapacitou, takže si kúpite powerbanku/batterypack, ktorá v sebe uchová oveľa menej energie, než parametre udávajú. Zákazník je podvedený, ale nebezpečné to nie je.
Horšie je, ak popri nižšom počte článku s nižšou kapacitou sa tvorca powerbanky alebo batterypacku snaží ušetriť na okolitej elektronike. Takzvaný „battery management system“ totiž stráži, aby sa akumulátory neprebíjali, aby sa nevybili pod bezpečnú hranicu, monitorujú prevádzkové parametre (napätie, prúd, teplotu...) a zaisťujú rôzne bezpečnostné ochrany.
Pokiaľ ich tvorca vynechá, powerbanka síce funguje, ale článkom sa v nevhodných prevádzkových podmienkach skracuje životnosť a pokiaľ nastane problém, články sa môžu prehriať a začať plynovať, čo môže vyústiť do vzniku dymu, prípadne v prudké horenie.
Pri nákupe powerbaniek a batterypackov sa prehnane šetriť naozaj nemusí vyplatiť. Je dobré voliť produkty, u ktorých výrobca dokladá zhodu s európskymi bezpečnostnými, zdravotnými a enviromentálnymi požiadavkami a majú teda platné označenie CE.
Asociácia EASA (agentúra EÚ pre bezpečnosť v letectve) v odporúčaní na prepravu lítiových batérií odporúča prelepiť kontakty nevodivou páskou, prípadne batterpacky ukladať do vhodných puzdier, aby sa znemožnilo vyskratovanie konektorov.
Agentúra ďalej odporúča, aby powerbanka/batterypack nebol počas letu dobíjaný alebo bol na dobíjanie iného zariadenia využitý. To sa dá dnes s trochou snahy splniť aj preto, že na palubách lietadiel pre dlhšie lety často bývajú samostatné elektrické zásuvky, kde telefóny, tablety alebo notebooky dobiť môžete aj bez využitia powebanky.
Aké powerbanky a batterypacky môžem mať na palube?
Powerbanky a batterypacky musia byť iba v palubnej batožine, ktorú máte pri lete pri sebe. Nesmiete ich odbaviť do podpalubia – tam by neboli pod dozorom a v prípade problému by sa k nim dlho nemohol nikto dostať.
Z hľadiska kapacity môžete prepravovať powerbanky a batterypacky s kapacitou do 100 Wh. Ak by ste potrebovali viac, do 160 Wh ich možno prepravovať s povolením aerolinky. Výnimkou je napríklad Ryanair, ktorý umožňuje prevážať 160 Wh akumulátory bez ďalších povolení. Nad 160 Wh sa akumulátory v lietadle prepravovať nesmú.
Háčik je v tom, že údaj o kapacite vo Wh na powerbankách často chýba a je tu údaj o kapacite v mAh. Jeho prevod na Wh je ľahký, kapacitu v mAh vynásobíte menovitým napätím článkov vo Voltoch a vydelíte tisíckami. Hoci je na výstupe powerbank základné napätie 5 V (a vyššie v rámci rôznych štandardov USB napájania), udávaná hodnota sa týka nominálneho napätia samotných akumulátorových článkov, ktoré v prípade Li-Ion a Li-Pol činí 3,7 V.
Príklad? Powerbanka s udávanou kapacitou 10 000 mAh má celkovú kapacitu 36 Wh, powerbanka s 24 000 mAh má kapacitu 88 Wh. Do kapacity 26 000 mAh by ste teda nemali mať pri vstupe na palubu problém.
Pred odletom si overte pravidlá konkrétnej aerolinky
To je vlastne ideálna rada. V reakcii na incident spomínaný v úvode totiž niektoré aerolinky pravidlá menia. Air Asia od 26. marca 2025 striktne zakazuje použitie powerbaniek na palube lietadiel a prevážať ich dokonca nesmiete ani v batožine v skrinkách nad hlavami. Jediná možnosť je ich mať vo vreckách na sedadle pred sebou, alebo v batožine pod sedačkou – aby bol prípadný dym či oheň rozpoznaný čo najskôr.
Zákaz používania powerbaniek na palubách lietadiel oznámili aj EVA Air, Hong Kong Airlines, Singapore Airlines, Thai Airways a Uni Air.