Dve tretiny Slovákov nakupujú oblečenie aspoň raz za štvrť roka, tretina potom skôr menej často. K častejším nákupom, napríklad (minimálne) raz za mesiac, inklinujú skôr ženy a taktiež mladšia populácia. A kam ľudia obvykle vyrážajú nakupovať? Preferenčné trendy sa rôznia s vekom, pričom napríklad najmladší respondenti v porovnaní so staršími menej nakupujú v kamenných predajniach.
Predajne konkrétnych značiek v obchodných centrách však aj napriek tomu zostávajú najobvyklejším miestom nákupu oblečenia. Pri kúpe konkrétnych kúskov Slováci do veľkej miery premýšľajú, či odev vynosia a taktiež im záleží na jeho kvalite. A čo robíme s nepoužívaným oblečením? Najčastejšie ho darujeme blízkym, vyhodíme do kontejnerov na textil alebo darujeme charite.
Výskum realizovali agentúry ResSOLUTION Group a Nielsen metódou online zberu dát na reprezentatívnej vzorke päťsto respondentov internetovej populácie zo Slovenského národného panelu vo veku 15 a viac rokov.
Najmenej raz za mesiac si oblečenie kúpi 39 percent žien, u mužov je to len 24 percent. Náruživejších kupujúcich oblečenia je taktiež viac medzi mladými: 44 percent Slovákov vo veku 15–34 rokov si kupuje oblečenie aspoň 1x mesačne. Preporovnanie, v strednej generácii (35–54 let) je to iba 31 percent a medzi ľuďmi nad 54 rokov dokonca len 15 percent. Oblečenie taktiež častejšie nakupujú ľudia z veľkých miest.
Predajňa, alebo e-shop?
Viac než polovica (52 percent) Slovákov nakupuje častejšie (18 percent z nich dokonca výhradne) v kamenných predajniach. Naopak cez internet si oblečenie častejšie (22 percent) alebo výhradne (4 percentá) kupuje 26 percent Slovákov. Pätina nakupuje v kamenných predajniach a v internetových obchodoch zhruba rovnako.
Preferencie online a „offline“ nakupovania sa ale líšia podľa veku. Zatiaľ čo 60 percent ľudí starších 54 rokov nakupuje výhradne alebo častejšie v kamenných obchodoch, u respondentov vo veku 35–54 rokov je to 56 percent a u kategórie 15–34 rokov dokonca „iba“ 42 percent. Opačný trend môžeme pozorovať u online nákupoch, ku ktorým sa v najväčšej miere prikláňajú opýtaní vo veku 15–34 rokov – a táto tendencia s vyšším vekom klesá.
Slováci oblečenie najradšej nakupujú v kamennej predajni konkrétnej módnej značky v obchodnom centre (40 percent). Štvrtina (25 percent) rada oblečenie kupuje na e-shopoch konkrétnych obchodov (napr. H&M, Zara alebo Mohito) a 21 percent preferuje internetové obchody s módou, ktoré ponúkajú výber z mnohých značiek (napr. AboutYou, Zalando, Answear). 20 percent si obľúbilo nakupovanie v kamenných second handoch. Cez čínske internetové e-shopy typu Shien, Wish alebo AliExpress rado nakupuje 17 percent.
Respondentom vo výskume ponúkli deväť výrokov, z ktorých mohli vybrať až tri, ktoré ich najlepšie vystihujú. Necelých 60 percent sa stotožnilo s výrokom „Nakupujem oblečenie, len keď ho skutočne potrebujem“. Z mužov tak odpovedalo 64 percent, zo žien 52 percent, z ľudí nad 54 rokov dokonca 68 percent. 39 percent súhlasí s výrokom, že pri nákupe vždy premýšľa, či oblečenie vynosí a či vydrží. S týmto výrokom sa naopak viac stotožňujú ženy (44 percent) než muži (35 percent) a mladší ľudia (15–34 rokov: 44 percent). 30 percent pri nákupe oblečenia preferuje kvalitu pred kvantitou. Pri tomto výroku je rozdiel medzi mužmi (37 percent) a ženami (23 percent) naozaj znateľný a opäť platí skôr pre mladšie ročníky (15–34 rokov: 34 percent) než pre tie staršie (55 a viac rokov: 26 percent).
Čo s nenoseným oblečením?
Oblečenie, ktoré už nenosia, Slováci najčastejšie darujú blízkym (48 percent). 39 percent ho zvyčajne vyhadzuje do textilnych kontejnerov, 32 percent ho daruje na charitu. Preľudí starších ako 54 rokov je ale možnosť darovania nenoseného oblečenia blízkym až na treťom mieste (36 percent), najčastejšieho nosia do textilných kontejnerov (48 percent), prípadne ho darujú na charitu (38 percent). K noseniu oblečenia do textilných kontejnerov sa taktiež viac hlásia ľudia s vyšším vzdelaním (VŠ/VOŠ 52 percent). Možnosť predaja nenoseného oblečenia v internetových second handoch alebo na sociálnych sieťach, ktorú všeobecne volí jedna štvrtina Slovákov, vo veľkej miere (44 percent) využívajú ľudia vo veku 15–34 rokov.