Na zastávke autobusu stojí skupina ľudí. Jeden z nich sa vykloní a pozrie smerom, odkiaľ má prísť autobus. Čo urobia ostatní? Tiež sa vyklonia. To je davová psychóza. Jeden človek začne tlieskať na koncerte, ostatní sa pridajú. To isté využíva nahratý smiech v sitkomoch, ktorý nás núti smiať sa s nimi. Pozrite si video, v ktorom využili tento fenomén v reklame:
Fungovalo to už pred storočiami, keď sme boli ešte lovci a zberači. Keď niekto zrazu začal utekať, rozutekali sa všetci. Nikto nechcel riskovať stretnutie s diviakom či vlkom, ktorého možno ten prvý utekajúci práve uvidel. Ak to bol planý poplach, nič sa nestalo, ale ak by naozaj hrozilo nebezpečie a niekto by to odignoroval, mohol prísť o život. A toto máme niekde hlboko v hlavách dodnes.
Reklama davovú psychózu využíva často, keď o niečom tvrdí, že je to najpredávanejší produkt. Neznamená to, že je najlepší, znamená to iba to, že ľudia pri jeho kúpe podľahli davovej psychóze. V takých reklamách často vystupujú obyčajní ľudia, teta s pracím práškom, chalan ako ty, s pivom. Vtedy je to uveriteľnejšie a podľahne vraj tomu väčšia skupina ľudí.
Davovú psychózu využili aj tvorcovia kampane pre pesničku Happy od Pharrella Williamsa. A v roku 2014 vyhrali zlato na Cannes Lions. Sám Pharrell v Cannes hovoril, že bolo preňho ťažké presvedčiť svojho vydavateľa, že skladba bude hit. Preto si na jej promo najal reklamku. Pozrite si case video, ako bola kampaň postavená: