Kedysi bola skupina pre človeka životne dôležitá. Ten, koho vylúčili z nejakého spoločenstva, neprežil. Taká bola realita života ľudí pre desiatkami tisíc rokov. Niečo z toho nám ostalo dodnes. Všetci chceme patriť do nejakej skupiny. Aj tí, ktorí nechcú patriť nikam, chcú patriť medzi tých, ktorí nepatria nikam.
Pekne to vysvetľuje Rado Ondřejíček, autor Cynickej obludy vo svojej prezentácii o tupote:
Toto uvažovanie „oni vs. my“ máme hlboko zakorenené v sebe. Nepracujúci Rómovia, ktorí žijú zo sociálnych dávok sú v skupine „oni“, tí, na ktorých „my“ pracujúci doplácame. Takmer nemobilný párik starších susedov boli tí „oni“, kvôli ktorým musela skupina „my“, zdraví mladí susedia, riešiť bezbariérový prístup a skladať sa na jeho realizáciu. Vytvárame si hranice medzi „nami“ a „nimi“ kdekoľvek a akokoľvek sa nám to práve hodí. Našu skupinu často určuje náhoda. Keby ste sa narodili možno sto kilometrov iným smerom, fandili by ste úplne inému hokejovému mužstvu, či tenistke. Členovia skupín nám pripadajú homogénni, avšak zďaleka takí nie sú.
V zadaniach sa často uspokojíme s definíciou cieľoviek podľa veku, miesta bydliska, platu či pohlavia. Cieľovú skupinu však trafíme oveľa presnejšie, keď budeme hľadať hlbšie insighty a iné spoločné črty skupiny. Napríklad triednych klaunov, tých, ktorí veria v UFO, skupinu, ktorá má nevlastného súrodenca, alebo dieťa a podobne. Zrazu sa nám otvoria oveľa širšie možnosti definície cieľoviek a získame tak inšpiratívnejšie zadania. Ako sa tvoria rôznorodé skupiny pekne demonštrovala dánska televízia TV2 vo videu All what we share: