Psychológ Lee Ross zo Stanfordu si najal študentov, ktorí mali nosiť reklamnú tabuľu po kampuse. Keď sa ich opýtal, koľko percent ostatných študentov by podľa nich do toho šlo, odhadli to na viac ako 60 percent. Mysleli si, že väčšina ľudí uvažuje rovnako ako oni. Potom si zavolal tých študentov, ktorí si nechceli privyrábať ako živé pútače a opýtal sa ich, že koľko ľudí by podľa nich takúto prácu odmietlo. Tiež si mysleli, že viac ako 60 percent. Takisto boli presvedčení o tom, že väčšina uvažuje ako oni.
No nie je to pravda. Tento omyl v myslení sa nazýva aj fenomén falošného konsenzu a je aj jedným z dôvodov, prečo sme poväčšine všetci sklamaní napríklad z výsledkov parlamentných volieb. Lebo väčšina volí úplne inak ako sme si mysleli.
Ako som nepredal ani jeden hot dog
Keď som bol malý, moji rodičia mali stánok s hot dogmi na poliklinike v Šafárikove. Mal som asi 8 - 9 rokov a vymyslel som svoju prvú reklamnú aktivitu, live marketing. S teplým voňavým hot dogom som si sadol do čakárne plnej ľudí, ktorí už od skorého rána čakali kedy prídu na rad. Myslel som si, že väčšina ľudí je už hladná, takisto, že majú radi hot dogy a že keď budú vidieť ako s chuťou jem ten svoj a ako dobre vonia na celú čakáreň, skočia si aj oni kúpiť svoj. Mýlil som sa. Tí, ktorí boli hladní si vybrali z tašky paštétové rožky a salámové chlebíčky, ktoré si doniesli z domu a zjedli tie.
Kvôli falošným konsenzom je reklame nebezpečné robiť rozhodnutia podľa toho, čo si myslí jeden konkrétny človek. Dôležité je sa opierať o informácie, ktoré si preverili názor viacerých. Väčšina to však asi nikdy nebude.
Zdroj: Rolf Dobelli, Umenie jasného myslenia
Prečítajte si aj: