Keď som si hľadal psíka, narazil som na inzerát vtedy 16-ročnej Zuzky z Hlohovca. Jej rodičia mali doma čistokrvnú bíglicu a chceli mať čiastokrvné šteniatka. Avšak príroda a nejaký hlohovecký potulný psí macho to zariadili inak. Rodičia Zuzke povedali, že nechajú nažive iba toľko šteniatok, koľko sa jej podarí rozdať. Zuzka preto inzerovala, že daruje šteniatka, skôr než sa narodili. Predávala neexistujúci produkt, ktorý ste nemohli ani len vidieť. Namiesto produktu vlastne predávala emotívny príbeh. A vyšlo to. Jedno zo šteniatko je môj dnes už desaťročný pes Rudolf, hlohovecký “bígelteriér”.
Môže toto fungovať aj v marketingu? Môže. Pred rokmi sme založili experimentálny marketingový projekt Italy with Love. Nosili sme balíčky dobrôt z Talianska. Ľudia ale nevedeli dopredu, čo dostanú. Mali sme stabilnú cenu 39 eur a raz za mesiac sme objednávateľom, ktorí si zaplatili dopredu, poslali štyri-päť vecí z Talianska. Tie sme sami vyberali na cestách po rôznych častiach Talianska. Ľudia vedeli, za koľko a kedy niečo dostanú, ale nevedeli, že čo.
Projekt oslovil cieľovku, ktorá rada objavuje nové veci, nechá si poradiť a dôveruje značke a ľuďom, ktorí sú za ňou, čo je celkom dôležitá časť pri takomto projekte. A, samozrejme, sme triafali aj manažérov, unavených z rozhodovania - o tomto fenoméne som písal hneď v prvom texte Omylov a fenoménov komunikácie.