Som síce len komik a herec, určite nie akademik, povedal na svoju osobu Sacha Baron Cohen, napriek tomu veľmi rázne dokázal povedať, čo si myslí o sociálnych sieťach. "Sú najväčšou propagandistickou mašinériou v dejinách," povedal známy herec. Svoj názor vypointoval, keď o Facebooku povedal, že v 30. rokoch by pokojne nechal Hitlera zadávať tridsaťsekundové reklamy o "jeho riešení židovskej otázky". Video Sachu Cohena si pozrite tu:
Toto prirovnanie Cohen použil zámerne, aby zdôraznil, ako dnes funguje reklama na Facebooku. "Keď im zaplatíte, Facebook bude šíriť ľubovoľnú politickú reklamu, aj keby v nej bola šírené klamstvo. Dokonca, vám pomôže presne zacieliť na konkrétneho používateľa a maximalizovať jeho aktivitu, poťažmo zisky," povedal Cohen.
Cohen prirovnal fungovanie sociálnych sietí k "produktom". Sociálne platformy by podľa neho mali niesť zodpovednosť za "pokazené produkty". Podobne ako je to v prípade automobiliek: „Pri vybuchnutí motorového vozidla automobilka stiahla z trhu desaťtisíce vozidiel a musela za to zaplatiť miliardy dolárov." Podobne by to malo fungovať aj na Facebooku, YouTube či Twittri. "Váš produkt je pokazený, vašou povinnosťou je ho napraviť, bez ohľadu na to, koľko to stojí a koľko "moderátorov" na to použijete", odkázal sociálnym sieťam Cohen. Následne vyzval Facebook, aby začal overovať politickú reklamu predtým, než ju zapne na sociálnej sieti, a keď zistí, že ide o klamlivú reklamu, aby vrátil peniaze a nevypublikoval ju.
Jednou z tém, ktoré dnes intenzívne riešia zahraničné médiá, a aj odborníci, je dopad sociálnych sietí na politické voľby. Téma sa stala horúcou potom, čo Zuckerberg povedal, že ponechá na sieti všetku politickú reklamu, aj klamlivú. Toto rozhodnutie zverejniť aj nepravdivú politickú reklamu, kritizovali zamestnanci Facebooku. Asi 250 z nich napísalo začiatkom mesiaca nespokojný list svojmu šéfovi. Myslia si, že rozhodnutie Zuckerberga o šírení všetkých politických reklám, nie je správne. Reklamy, v ktorých sú dezinformácie, ovplyvňujú všetkých. Táto súčasná politika nechráni voličov, namiesto toho dovolí politikom, aby cielili na ľudí, ktorí veria, že obsah postovaný politikmi je iba dôveryhodný.
Téma sa zintezívnila potom, čo šéf spoločnosti Twitter Jack Dorse, oznámil, že na svojej platforme od 22. novembra zakáže politickú reklamu. "Zatiaľ čo internetová reklama je pre komerčných zadávateľov neuveriteľne výkonná a veľmi efektívna, táto jej moc predstavuje pre politiku značné riziká. Tu sa dá použiť na ovplyvnenie hlasov, ktoré ovplyvňujú milióny ľudí," napísal šéf Twitteru Jack Dorse. "Zásah politickej reklamy by sa mal získavať, a nie kupovať."
Na vyjadrenie šéfa Twittru reagoval okamžite Zuckerberg. Šéf Facebooku si nemyslí, že by súkromné spoločnosti mali regulovať politickú reklamu, prípadne iné správy. Ak by sa tak stalo, ide o porušenie slobody prejavu. "To naozaj chceme zablokovať také dôležité témy ako je klimatická zmena či postavenie žien?", spýtal sa Mark Zuckerberg.
Facebook v tomto názore však zostal sám. Aj ďalší veľký hráč Google, aspoň navonok, deklaroval v uplynulom týždni, že bude podnikať kroky proti zjavne zavádzajúcim informáciám v politických reklamách. Google tiež znemožní inzerentom zameriavať politickú reklamu na konkrétnych používateľov na základe ich predpokladaných politických preferencií. Naďalej však bude možné politickú reklamu zameriavať podľa veku, pohlavia či bydliska používateľov.
Aj ďalšie správy sú na tému sociálnych sietí:
- Amnesty International obvinilo technologické giganty Facebook a Google zo špehovania. Organizácia požaduje od spoločností, aby prehodnotili svoj finančný model, ktorý je podľa Amnesty International založený na "sledovaní" používateľov. Podľa Amnesty je tento obchodný model absolútne nezlúčiteľný s právom na súkromie. Facebook sa bráni, tvrdí, že používatelia poskytujú svoje údaje sociálnej sieti úplne dobrovoľne.
- Instagram bez srdiečok. Obrázková sociálna sieť začala globálne testovať odstránenie lajkovania obrázkov. Dôvodom tohto kroku je to, že siedma sociálna sieť sveta chce, aby sa jej používatelia viac sústredili na obsah. A samozrejme jej ide o duševné zdravie používateľov, teda, aby sa nenaháňali za množstvom srdiečok.
- Obrázková sociálna sieť prehodnotila aj používanie filtrov, ktoré umožňujú používateľom vyzerať tak, akoby prešli plastickou operáciou.
Na záver novinka Financial Times:
- Denník Financial Times má prvýkrát od svojho založenia, čo bolo v roku 1884, vo vedení ženu. Roula Khalafová pôsobí v denníku od roku 1995, od roku 2016 zastávala druhú najdôležitejšiu funkciu po Lionelovi Barberovi, ktorý v polovici novembra odišiel. Financial Times zmenu ohlásili na svojich stránkach, pričom výmena šéfredaktorov je platná od januára budúceho roku.