Blízkosť parlamentných volieb už, zdá sa, cítiť na každom kroku. Rada pre vysielanie a retransmisiu má v pôsobnosti dohliadanie dodržiavania zákona v prípade vyše 40 rozhlasových staníc, cez 160 poskytovateľov televíznej retransmisie či približne 150 samotných televíznych vysielateľov. Už roky sa však nehybne profiluje primárne ako regulátor TV JOJ a Markízy, a to aj v evidentných prípadoch porušovania licenčných práv so státisícovými aj vyššími škodami, ktoré „licenčnú radu“ nevyrušovali.
Argumentácia, že ide o dve najsilnejšie médiá, neobstojí. Sledovanosť či počúvanosť nie sú pri udeľovaní pokút ani skúmané a právo na dodržiavanie zákona má každý jeden divák či poslucháč aj toho najmenšieho regionálneho média. Navyše, Rada má rovnako vďaka európskej legislatíve v pôsobnosti už aj najväčšie internetové mediálne služby a ich videoobsah, ktorého dosah všetci poznáme.
Je tak viac ako zaujímavé, že z niekoľkých stoviek subjektov pod kontrolou licenčnej rady a stovky zahraničných televíznych staníc, ktoré regulátor ani vo vzťahu k šíriteľom obsahu napriek ich vysokému podielu na trhu nijako nereguluje a vysielať si tak môžu čokoľvek, sú hriešnici takmer vždy tí istí.
Prirodzene, že hlavné stanice pútajú najväčšiu pozornosť a pri takom kvante obsahu sa aj pri najväčších snahách chyby dejú a každý to absolútne rešpektuje. Rovnako však platí, že licenčná rada sa roky správa ako predĺžená ruka politikov.
V januári, mesiac pred parlamentnými voľbami, až na jednu výnimku zbierala finančné pokuty iba TV JOJ. V súhrnnej výške sa vyšplhali na 63-tisíc eur, čo by už bol slušný základ na nakrútenie jednej epizódy napríklad takej kriminálky Za sklom. Práve tá sa stala nepohodlnou pre časť politikov, pričom sme presvedčení, že výsledkom sú neúmerné pokuty smerované len jednostranne.
Iba televíziu JOJ si za minulý rok priemerne zaplo denne vyše 1,8 milióna divákov, televízne vysielanie je tak roky v centre politického záujmu. V prípade komerčných vysielateľov je pritom významným nástrojom zásahu politikov, ak na nich nemajú dosah, práve licenčná rada.
Jej členovia sú volení priamo Národnou radou SR a tento fakt sa už roky prejavuje aj v činnosti regulátora. Či už zákulisne alebo aj navonok. Navyše, ak máte najsledovanejšie správy a nebojíte sa dať priestor tvorcom, ktorí chcú otvárať politicky citlivé témy.
Je tak otázkou, či si komerčné televízie majú pri príprave programov ako Za sklom alebo Ministri rovno pripravovať rezervy aj na absurdne vysoké pokuty, ktoré sa do niekoľkých mesiacov od spolitizovaného regulátora dostavia.