Igor Matovič dosahoval v posledných týždňoch na svojom facebookovom profile rekordné čísla a bol suverénne najúspešnejším slovenským politikom v počte interakcií. A hneď za ním boli Blaha, Uhrík či Mazurek. Prečo to tak je a ako tomu pomáha facebook?
Biznis model všetkých sociálnych sietí, tak ako aj väčšiny klasických médií, je postavený na čase, ktorý na ňom užívatelia trávia. Čím ste totiž viac na facebooku, tým viac reklamy vie predať, čo je jeho takmer jediný zdroj príjmov. Inými slovami, technologickí giganti ako Google a Facebook vytvorili “economy of attention”, ktorú poháňa práve bitka o vašu pozornosť.
Je potom logické, že ich algoritmy uprednostňujú obsah, ktorý má čo najväčšiu šancu zaujať a vyvolať vašu reakciu. Teda čím viac kontroverzný, respektíve vyvolávajúci čo najväčšie emócie. V politike to znamená, že do popredia sa dostávajú politici, ktorí komunikujú týmto spôsobom. Pekne to ilustrujú nasledovné dáta z kampane v USA. Napriek tomu, že Biden vo voľbách porazil Trumpa, na sociálnych sieťach drvivo dominoval bývalý prezident.
Ak sa vrátime Slovensko, podobne konfrontačnú komunikáciu razia politici ako Ľuboš Blaha, poslanci ĽSNS Mazurek či Uhrík a samozrejme Igor Matovič. Všetci patria dlhodobo k politikom s najväčším počtom interakcií.
Najlepšie to vidieť na téme plošného testovania celej krajiny, ktorú presadzoval Igor Matovič a ktorá rozdeľovala celú spoločnosť. Tá sa totiž prejavila aj na číslach interakcií jeho príspevkov, ktoré mal rekordné a na konci októbra dosiahol len v jednom týždni viac ako 600-tisíc interakcií.
Výrazne mu v tomto rekordnom týždni pomáhala aj vyššie frekvencia uverejňovania príspevkov. V priebehu troch dní (30.10. až 1.11.) ich mal celkovo 40, prvý novembrový deň dokonca 16 (ak rátame 8 hodín spánku, tak každú hodinu jeden). Napriek tomu, že zväčša platí, že Facebook penalizuje vyšší počet príspevkov v priebehu krátkej doby ich nižším dosahom, v tomto prípade to zjavne neplatilo.
Problém s preferenciou polarizujúceho obsahu je v tom, že sociálne siete sú dnes pre veľkú časť populácie zdrojom informácií o politike. Napríklad v USA čerpá z nich správy viac ako polovica obyvateľov, na Slovensku to predpokladám nebude zásadne odlišné.
Kým bude platiť, že Facebook bude uprednostňovať kontroverzný a emócie vyvolávajúci obsah, tak na ňom budú dominovať politici typu Trump, Matovič či Blaha. A s nimi aj viac konfrontácie namiesto normálnej diskusie.
Kto je Gabriel Tóth
Je absolventom politológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Na rovnakej katedre získal aj doktorát (PhD.) z politickej komunikácie so špecializáciou na online a sociálne siete. Dodnes na fakulte učí a je externým členom katedry politológie. V Public Relations začínal v Allianz – Slovenskej poisťovni, neskôr bol hovorcom spoločnosti Penta Investments. Prednedávnom založil Katedru komunikácie, ktorá je prvou slovenskou digitálnou Public Relations and Affairs agentúrou, keďže sa špecializuje na sociálne siete a celkovo online komunikáciu.