Aj niekoľko dní po skončení MS v hokeji pociťujem obrovskú radosť z našich zlatých chlapcov a isto nie som sama. Každý, čo sledoval zápasy, prežíval napätie a eufóriu ako už dávno nie. Hokejistom sa podarilo niečo úžasné a tým nemyslím len fantastický úspech v podobe striebornej medaily. Vzbudili v nás nadšenie, radosť zo života, odpútali nás od problémov. Vďaka nim aspoň na pár dní zmizla frustrácia z politiky a korupcie, či stereotypnej programovej ponuky televízií. Hokejisti dokázali, že usilovnosť,vytrvalosť a odhodlanie „dať do toho všetko“ sú cestou, ako si splniť sen. Vedia aj, čo znamená slovo pokora – stále počúvajú svojho trénera :-)Konečne máme opäť vzory, o ktorých je radosť písať. Nepatria žiadnej televízii, ani produkčným spoločnostiam, sú to osobnosti, nie umelo vytvorené idoly. Ale televízie, najmä tá štátna, by sa mohli úspechmi hokejového mužstva inšpirovať aj do blízkej budúcnosti, aj vďaka nim sa RTVS môže pochváliť rekordnou sledovanosťou. Veď napríklad na priamy prenos finále Slovensko : Rusko sa pozeralo 1 788 000 divákov, teda každý tretí občan Slovenska! Ľudia si sadali k televízorom s radosťou a očakávaním, nie ako po iné dni, keď len len pasívne sledujú, čo im televízie neservírujú.