Aj takto mnohí vidia Brazíliu. V skutočnosti je však celkom iná.
Moje rozhodnutie ísť tento rok do Brazílie vyzeralo asi takto: „Ideš s nami“? „Kam?“ „Do Brazílie.“ „OK“. A bolo. Po návrate som dala dokopy niekoľko mýtov, ktoré kolujú o Brazílii a ktoré z veľkej časti nemajú nič spoločné s realitou. Dobrou správou je, že po návšteve takejto krajiny si uvedomíte, kým vlastne my „moderní Európania“ sme.
Brazília trpí prezamestnanosťou
Naša 12% - ná nezamestnanosť nie je vlastne taký jednoznačný ukazovateľ toho, ako sa krajine ekonomicky darí. (Áno, áno mnohí si správne teraz ťukáte na čelo, ale...) Brazília ako krajina, ktorá si v Európe vyslúžila status chudobnej krajiny, však v skutočnosti trpí prezamestnanosťou a vytvára zbytočné pozície. V obchode je zamestnaný niekedy až dvojnásobne väčší počet ľudí, ako je to nutné. Preto napríklad bežne vidíte ženu, ktorá vám pri pokladni účtuje nákup a vedľa nej stojí druhá žena, ktorá tento nákup balí do igelitovej tašky. V skutočnosti je to iba poistka pre manažéra predajne, pretože ak náhodou zaprší, Brazílčania jednoducho neprídu do práce. Podobným príkladom je tiež muž pracujúci na parkovisku, ktorý vám ukazuje, kde je voľné miesto.
Brazílčania nehovoria pravdu
V Brazílii si uvedomíte, aký dobrý proklientsky prístup sa dostáva nám Európanom. V Brazílii vám dokáže pracovník veľkej korporácie priamo do telefónu tri dni tvrdiť, že je na ceste k vám domov zaviesť vám internet, a on príde až na štvrtý deň. Lepšiu cenu či dodatočné služby nečakajte. My sme mali podobnú skúsenosť s prenajatím auta. Na pláži stretnete veľa predajcov, ktorí vám sľubujú, že vaše auto budete mať k dispozícii hneď ráno. V skutočnosti sú to iba díleri, ktorí nemajú páru o tom, či je vôbec nejaké auto voľné. Druhou voľbou sú oficiálne „rental car“ firmy. Dostane síce dobrý servis, no podmienkou je vysoká záloha – približne 300 eur, ktorú vám vrátia až po mesiaci. (Keďže záznamy z ciest, ak ste napríklad prekročili rýchlosť, im prídu až po 15 dňoch. To už však budete dávno doma.) Prenajať auto od dílera z pláže sa vyplatí viac, pripravte si však trpezlivosť. Ak vám do telefónu povie, že potrebuje ešte 20 minút na umytie auta, pokojne choďte na pol dňa na pláž.
Pokojne sa pýtajte: „How dangerous is it to sleep in that area?“
Ľuďom v Európe môžete dôverovať. Ak sa v Brazílii snažíte zohnať hostel, vedzte že sľubovaná suma 1700 (brazílskych realov) sa môže rýchlo zmeniť na 2200. Nespoliehajte sa na portály, ktoré vám nájdu dostupné hostely. Choďte pokojne naslepo, voľné izby vždy nájdete. Niektorí recepční vám sami povedia, ako (ne)bezpečné je spať v danej lokalite, no neurazíte ich, ak sa ich na to spýtate sami. Ak nechávate zaparkované auto, zoberte si so sebou tie najdôležitejšie veci ako peňaženku, doklady, foťáky, nenoste ich však príliš viditeľne. Ak ostávate v aute čakať, zamknite sa. To sú opatrenia, ktorá vám odporučí každý, kto bol v Brazílii. No my máme skúsenosť iba s malými deťmi, ktoré sa na ulici snažia nasilu predať klobúky, hračky, obrazy, jedlo (všetko načierno). Musíte byť síce v strehu, no ľahko ich odoženiete slovami: Não, obrigado (nie, ďakujem). Platí, čím väčšie mesto, tým jednoduchšie sa ich zbavíte. Jedno dievčatko sa mi snažilo stiahnuť strieborné prstene, no neskôr sa ma iba opýtalo: Prečo ty prstene máš a ja nemám?
Skorumpovaní policajti dostávajú po 200 reálov (70eur) denne
Pokiaľ sa vás v Európe snaží niekto napadnú, stačí vytočiť 112. V Brazílii ako turistu vám život môže zachrániť váš vlastný foťák či dobrá kamera. V prípade nebezpečenstva buďte pripravení vzdať sa týchto vecí, jedinci z chudobných oblastí nie sú ochotní vyjednávať. Preto vstupovať do favelas (čo sú oblasti podobné našim osadám) je bezpečné iba cez deň. Mnohé turistické brožúry odporúčajú vstup iba so zaplateným bodyguardom (väčšinou ho zoženiete do 100 reálov). My sme však favelu navštívili s miestnymi ľuďmi a prebehlo to pokojne. Dokonca sme si v zaparkovanej motorke zabudli peňaženku s kreditnými kartami, po návrate sme ju našli nedotknutú. Je však pravdou, že ísť na koniec favely (väčšinou vystavaných do kopca) sme sa neodvážili. Stál tam totiž strom, na ktorom prišli o život tí, ktorí sa pokúsili nejakým spôsobom postaviť miestnym gangom. Tí pašujú drogy, väčšinou cez Amazonku. Jednoducho ich obesili. Na lepšie časy nesvitá, policajti ako úplatok dostávajú po 200 reálov denne. V Riu sa takýchto oblastí nachádza až 700.
Pokiaľ vaše dieťa nespácha trestný čin, úrady o ňom nevedia
Európa je ešte stále vyrovnanou krajinou, čo sa týka sociálnych pomerov, pretože máme ešte stále aj strednú vrstvu. V Brazílii je tiež stredná vrstva, o ktorej tak málo vieme. Žije v obytných domoch podobným našim panelákom, mnohé lepšie zariadené ako naše. Ich priemerný príjem je približne 2000 eur mesačne, ich byty majú dva vchody – jeden priamo do obývačky a jeden priamo do kuchyne, cez ktorý chodí služobníctvo. V priemere zamestnávajú tri ženy, jednu na výchovu detí, jednu na varenie, jednu na upratovanie. Zabezpečiť im však musia potravu a dopravu. Ich plat predstavuje ekvivalent našej minimálnej mzdy. I keď mnohí si myslia, že nikto nezamestná niekoho, kto žije vo favelas, mýlia sa. Tieto ženy pochádzajú práve z favely. Vo favelas 70% ľudí pracuje. Domy v nich nemajú omietku a to dokonca ani vo vnútri, namiesto toho však investujú do interiérového zariadenia. Veľká plazmová televízia je úplne bežná vec. Nakupovať môžu všetko na splátky a to bez úrokov. Je tu veľmi ťažké určiť počet obyvateľov, keďže o mnohých deťoch, pokiaľ nespáchajú trestný čin, úrady ani netušia. Nemajú poistenie, občianstvo, do školy sa chodí v priemere tri mesiace z desiatich. Učitelia často do práce neprídu. To, že jedna vrstva si nemôže dovoliť doma internet (telko technológie sú v Brazílii jedna z najdrahších služieb) a druhí vlastnia vrtulníky a osobných bodyguardov, platí. Brazília však ponúka miesta, kde sa tieto vrstvy spájajú bez akýchkoľvek konfliktov. Takým miestom je napríklad karneval či pláž.
Otvorené 24/7 znamená otvorené do 15.00
Ak sa už rozhodnete pre Brazíliu, odporúčam vybaviť si účet v online banke. Naše banky vám síce prisľúbia prístup k peniazom hocikde, pravdou je, že bezpečne fungujú iba tie onlinové. Predavači si radi určujú a hneď aj z vášho výdavku si nechajú svoje sprepitné bez toho, aby vás upozornili. Preto namiesto hotovosti je lepšie mať kartu. Ale aj tu je háčik – na bankomaty si väčšinou odstojíte radu a tiež ich informácia „otvorené 24/7“ znamená, že po tretej hodine poobede nefungujú. Údajne z bezpečnostných dôvodov. Odporúčam používať bankomaty banky Bradesco alebo Caixa.
Bloček v reštaurácii nečakajte, angličtinu tiež nie
Európske vlády vidia v malých podnikateľoch zdroj svojho príjmu, Brazílska vláda je k miestnym predavačom veľmi benevolentná. Ľudia jednoducho bežne nakupujú tovar v obchodoch, ktorý potom ponúkajú na ulici či plážach, samozrejme neoficiálne. Tomuto slovu sa však vyhýbajú a hovoria, že podnikajú neformálne. Ak by ste si chceli napríklad otvoriť hostel, najprv ho začnete prakticky prevádzkovať a až potom zháňať všetky potrebné povolenia. A to vám vždy bude chýbať dáky papier, pečiatka. Aj tieto skúsenosti nám povedal majiteľ hostela, v ktorom sme boli ubytovaní – Juraj Varga, Slovák, ktorý v Rio de Janiero žije. Ale späť k bločkom - v plážových reštauráciách svoj účet dostanete na obyčajnom trhacom papieri napísanom ručne. Tu si takisto pripravte trpezlivosť – v priemere čakáte na obsluhu trikrát dlhšie ako ste zvyknutí, s anglicky hovoriacim personálom sa len ťažko stretnete.
Na historické mestá nie sú hrdí, skôr naopak
Pred 500 rokmi Portugalci skolonizovali súčasné Brazílske územie. A to je pre súčasných Brazílčanov problém. O svoje historické centrum mesta Rio de Janeiro (v preklade rieka objavená v januári) sa odmietajú starať. Podľa nich patrí kolonizátorom, a taký kolonizátor nie je nikde predsa vítaný. Miestni ľudia si hovoria Carioca, čo v preklade znamená tupý, no väčšina z nich o tom nevie.
Vodu radšej nepite
V Brazílii vždy radšej investujte do minerálok kupovaných v obchodoch. Voda do domácností sa dostáva podobným systémom ako u nás, no o potrubie, cez ktoré preteká, sa nikto celé roky nestará. Je preto ťažko povedať, čo všetko sa za ten čas do potrubia dostalo a teda následne aj do vody. Ak aj zavádzajú nové vodovodné potrubie, je možné, že na prípojku do vášho domu jednoducho zabudnú. Aj to sa stalo majiteľom hostela. Ľudia žijúci vo favelas si svoje teritórium dobre strážia. V noci sa tam nevyberajte. Stať sa vám môže, že stretnete muža, ktorý v jednej ruke drží päťročnú dcéru a v druhej ruke zbraň, ktorou na vás mieri – tento mýtus pravdivý je, no aj tu platí pravidlo: pokiaľ nebezpečenstvo nevyhľadávaš, nebezpečenstvo k tebe nepríde.
Užitočné odkazy:
Ubytovanie v Rio de Janiero:
Hostel Lisetonga – vlastní ho Slovák Juraj Varga, napriek tomu, že veľa miestností je spoločných (dormitory) potrpí si na čistotu, k dispozícii je barman, mačka a papagáj Ester. Najnovšie vám Juraj spraví city tour na vlastných motorkách Happy moto. Hostel prevádzkuje jeho priateľka z Mexica. Priemerná cena ubytovania v Brazílii za priemerný slušný hostel je 30eur za noc (pre dve osoby). V prípade karnevalu či majstrovstiev sa ceny zvyšujú.
Jedlo v Rio de Janeiro: Za jedlo zaplatíte v priemere dvojnásobne viac ako u nás (cca 7eur). Odporúčam dať si námahu a vyhľadať bufety, v ktorých podávajú chutnejšie jedlo ako v bežných reštauráciách, cena sa uvádza na kilogram, v konečnom dôsledku sú však výhodnejšie. Okrem tradičných bryndzových halušiek rozdiel v stravovaní nečakajte. Nájsť jedálny lístok v angličtine je takmer nemožné. Mäso = carne, cestoviny = macarrão (rozumejú pasta), ryba = peixe, piť = babida, voda = água natural, platiť = pagar, ďakujem = obrigado, prosím = por favor, áno = sim, nie = não
Výber z bankomatov: Uskutočnite ho vždy do 15tej hodiny, inak vám bankomat nemusí peniaze vydať. Odporúčam vyhľadať bankomaty Bradesco alebo Caixa.
Shopping v Rio de Janeiro: Rio sa za posledné desaťročia z hviezdneho mesta, ktoré bolo obľúbeným miestom celebrít, stalo mesto pouličných predajcov, kioskov so zľavami a malých obchodíkov so suvenírmi. Ak si však chcete odniesť z Brazílie niečo, čo má naozaj brazílsky nádych, odporúčam zájsť do ulice Senhora de Copacabana medzi oblasťou Copacabana a Ipanema. Leží tam malý obchod s použitými vecami, volá sa Uso e Desuso (použi a odlož). My sme si odtiaľ odniesli obraz s fotografiou starého Ria s autentickým ošúchaným rámom, náušnice, zhrdzavený vešiak na utierky v tvare ruže či nahryznuté drevené jabĺčko (fanúšikovia Apple pochopia). Z Copacaba beach choďte autobusom číslo 570.
Doprava v Rio de Janeiro: Autobusy premávajú pomerne často, vždy musíte dať signál vodičovi (zamávajte rukou), inak nezastaví. Jedna jazda stojí približne 3 reále, ktoré zaplatíte u vodiča, následne prejdete cez turniket (slúži na počítanie osôb). Zastávky nie sú nikde v autobuse hlásené, vystúpite iba odhadom potiahnutím za modrý špagát, ktorý je natiahnutý pozdĺž strechy, poprípade tlačítkom. Je to signál vodičovi zastaviť a otvoriť dvere. Rio má aj dve linky metra, s ním však skúsenosť nemám. Nájdete ich pod názvom Siqueria Campos a Cardeal Arcoverde. Ak rozmýšľate, či si prenajať auto alebo motorku, zvoľte si motorku. Dostanete sa všade niekoľko násobne rýchlejšie.
Bodyguard v Rio de Janeiro: Ak ste opatrný typ a budete sa lepšie cítiť, ak vás do favely bude sprevádzať oficiálny bodyguard, zabezpečiť si ho môžete u spoločnosti Marcelo Armstrong, ktorá ponúka pol dňové výlety, vyhľadajte si ich však napriamo. Ako alternatívu môžete použite Be A Local. Ich cena sa pohybuje do 100 reálov v oboch prípadoch. Pre city tours vyhľadávajte spoločnosti aurellorioguide.com, brazilexpedition.com, lisariotours.com, touguiderio.com. Ponuky spoločností však nájdete takmer v každom hosteli, a to i za zvýhodnenú cenu.
Používaný jazyk: portugalčina, portugalčina, portugalčina...
Mena: Brazílsky real BRL (cca 1 euro = 3 BRL)