Odtrhnutosť marketingu alebo komunikácie od obchodu nie je ničím novým. Podľa mňa súvisí s odtrhnutím marketérov od zákazníkov a potenciálnych zákazníkov, skrátka od ľudí a od reality. Výsledkom sú potom pekné cvičenia pre agentúry, ktoré však značke v konečnom dôsledku nepomáhajú.
Hlavným cieľom reklamy, komunikácie, brandingu – nazvite to, ako chcete, je dosiahnuť, aby viac ľudí kupovalo viac vecí počas dlhšieho obdobia a za vyššiu cenu (napísal Marty Neumeier, sám by som to lepšie nedokázal). Prozaické. Keď nebudeme predávať, o chvíľu si budeme musieť nájsť novú prácu a hlavne v inej branži.
Nechcem tým povedať, že treba tlačiť na pílu.
Hardselling pri dostatočnej snahe predáva, len z vás neurobí značku, zato často môžete vyzerať ako idiot.
Je to ako v bare. Začnete rozhovor s cieľovým publikom, zabavíte ho, teda ju, ale nezabúdate na svoj cieľ.
Svoj zámer je lepšie trochu zamaskovať, lepšie ho tak predáte.
Podľa môjho názoru ľudia nie sú hlúpi. Reklamu vnímajú a chápu, že im ju ukazujete, aby ste im niečo predali. Keď na to zabudnete, môžete dopadnúť takto:
Keď neviete, čo chcete, určite to nezískate a okrem toho často budete za idiota.
Prestaňte sa na svojich potenciálnych zákazníkov pozerať ako na spotrebiteľov. Pozerajte sa na nich ako na inteligentných ľudí, ktorým chcete niečo predať. Zistite, čo chcú a potom si to radi kúpia.
Želám vám všetkým pekný deň.
P. S. Ako ste si všimli, tento blog post nie je o „social responsibility“, o konaní dobra, krízach reklamy, marketingu, finančného systému, ekonomiky, sveta atď. O tom niekedy nabudúce.